Zatváranie očí pred realitou patrí k výbave každého správneho eurohujera a človek si na to do určitej miery aj zvykne. Ale pri jasaní pána Šefčoviča nad stavom eura a Grécka predsa len zamrazí. Nech nás pán boh ochraňuje, ak takto realite vzdialení ľudia rozhodujú o Európe.
V pondelok som sa v diskusii s pánom Šefčovičom dozvedel, že euro je zachránené, úroky klesajú, Grécko sa dokáže opäť financovať na finančných trhoch a že dokonca docielilo primárny prebytok (čas na videu 17:35).
Nuž, skúsme sa pozrieť na realitu:
1, Úroky Európskej centrálnej banky klesajú
Úroky Európskej centrálnej banky (to sú úroky, za ktoré si komerčné banky môžu v ECB požičať peniaze) sú na historickom minime a to 0,25%. Ešte v roku 2008 boli úroky Európskej centrálnej banky na 4 percentách. Tak je snáď logické, že keď si banky nepožičiavajú za 4%, ale už len za 0,25%, že ony potom za lacno požičané peniaze nakúpia štátne dlhopisy s nižším úrokom.
Európska centrálna banka historicky najnižšími úrokmi navyše okráda sporiteľov a vychádza v ústrety tím, čo robia dlhy a to naozaj nie je žiaden dôvod na radosť.
2, Grécko sa vrátilo na finančné trhy
Predstavte si, že hráte v kasíne, nedarí sa vám a tak si požičiate. Keďže sa vám stále nedarí, ale vy chcete ďalej hrať, požičiavate si ďalej a ďalej až niekedy veritelia (banky, kasíno, spoluhráči…, jedno kto) povedia sorry, už Vám nepožičiame nič, lebo máme obavu, že nám to nevrátite. Vám hrozí vyhadzov z kasína. V tom momente sa zjaví na scéne bohatý strýčko a prehlási, že ručí za vaše dlhy. Nuž tak samozrejme, že vám opäť začnú požičiavať tí, ktorí to ešte pred chvíľou odmietali.
A presne takto funguje eurozóna. Grécku by už nikto nepožičal ani vyndru, ak by šéf ECB Mario Draghi nespustil takzvaný OMT (Outright monetary transaction) program, ktorým garantuje výkup dlhopisov akejkoľvek krajiny eurozóny a teda aj Grécka. Samozrejme, že keĎ takouto všeobecnou zárukou Draghi odstráni riziká jednotlivých krajín, požičajú investori radi Grécku, lebo tam sú predsa len vyššie úroky. Pán Draghi však porušil európsku ústavu, ktorá mu skupovanie štátnych dlhopisov jednoznačne zakazuje a to veru tiež nie je dôvod na radosť.
3, Grécko docielilo primárny prebytok
Primárny deficit je dlh vzniknutý počas jedného roka avšak nie sú v ňom zohľadnené úroky na obsluhu celého dlhu. Ak teda má Slovensko ročný deficit okolo dvoch miliárd eur (3% HDP) a na úroky platí jednu miliardu, je primárny deficit Slovenska jedna miliarda eur. Primárny prebytok je vtedy, ak po odrátaní úrokov (potrebných na obsluhu celého štátneho dlhu) je rozpočet v pluse.
Momentálne všetci eurohujeri jasajú, že Grécko dosiahlo prvý krát primárny prebytok (teda bez zohľadnenia úrokov na obsluhu svojho rekordného dlhu) vo výške 0,6 miliardy eur. To však jednoducho nie je pravda. Grécko dosiahlo akési plus, lebo okrem úrokov nezohľadnilo ani nevyplatené vratky na dani (642 mil. eur) a ani nezaplatené faktúry (5.513 mil. eur). Skutočný primárny deficit je tak vyše 5,5 miliardy eur (5.552 mil. eur). Tieto čísla zverejnil grécky štatistický úrad. Pán Šefčovič by spravil dobre, ak by si ich prečítal. Aspoň zbežne.
4, Situácia v iných krajinách sa zlepšuje
Nuž, nezlepšuje sa vôbec nič. Španielsko dosiahlo opäť raz nový rekord vo verejnom dlhu (813 miliárd eur), Portugalsko a Taliansko tiež a Francúzsko má nový rekord v nezamestnanosti (3,35 milióna ľudí). Nehovoriac o Grécku, ktoré sa nachádza v katastrofálnom stave.
Situácia v eurozóne je momentálne upokojená, ale to len vďaka garanciám Európskej centrálnej banky vykúpiť akékoľvek dlhopisy akéhokoľvek členského štátu eurozóny. Že to je v rozpore s euroústavou, ale najmä, že týmto spôsobom jedného dňa zničíme našu menu, zrejme nikoho netrápi.
