Komentátor denníka SME Peter Schutz ma vo svojom komentári nazval obeťou ruskej propagandy, ktorá je neschopná rozlišovať medzi demokraciou a diktatúrou. Toto hrubé odsúdenie som si od Petra Schutza vyslúžil za svoj blog, v ktorom …
… som pôsobenie amerických žoldnierov na Ukrajine označil za „prúser“. V blogu som však predovšetkým kritizoval denník SME za to, že pod článkom, v ktorom informoval o amerických žoldnieroch, denník SME neotvoril diskusiu.
Na komentár Petra Schutza mi redakcia SME nepovolila reagovať
Na komentár Petra Schutza som chcel zareagovať, pretože nie som rusofil a ani sa necítim byť obeťou ruskej propagandy. Nepodarilo sa mi to ani na druhý raz. Redakcia totiž odo mňa požadovala, aby som zo svojej reakcie vynechal akúkoľvek zmienku o tom, že som kritizoval denník za nepovolenie onej diskusie. Mal som sa skrátka držať len toho, čo napísal o mne komentátor Peter Schutz a ten moju kritiku SME do svojho názoru, prirodzene, nezahrnul.
Reakciu teda zverejňujem v úplnom znení aspoň tu.
Ad.: Peter Schutz
Peter Schutz sa vo svojom komentári vyhol pointe môjho blogu. Bola ňou kritika SME za to, že pod ich správou o možnej účasti amerických žoldnierov na Ukrajine, neumožnili diskusiu. Peter Schutz sa venoval výhradne len mojím názorom a došiel k záveru, že som obeťou ruskej propagandy. Na to som nútený reagovať.
Predpokladám, že na základe mojich doterajších vyjadrení ma nikto nebude radiť medzi rusofilov. Nikdy som nespochybnil členstvo v NATO, naopak, ak je niečo skutočnou zárukou mieru a bezpečnosti Slovenska, je to práve členstvo v NATO. Stačí si pozrieť moje vyhlásenie spred pár dní, v ktorom píšem, že Slovensko by malo NATO poskytnúť vojenskú infraštruktúru.
To však neznamená, že všetko, čo robia USA, budem velebiť a všetko, čo robí Rusko, budem odsudzovať. Práve tento postoj, pochádzajúci z čias Studenej vojny a bipolárneho sveta, ženie toľko fanúšikov priamo do náručia rusofilom a oslabuje tak obranyschopnosť Západu.
Myslím si, že aj keď nespochybňujem naše členstvo v NATO a našu orientáciu „na Západ“, musí mi byť dovolené kriticky hodnotiť fakt, že existencia chemických zbraní v Iraku sa ukázala ako bluf, ktorý slúžil ako zámienka na vojnu s Irakom. Tiež by mi malo byť dovolené pochybovať, či bolo nutné pre zosadenie Miloševiča bombardovať belehradské nemocnice a tiež sa pýtať, aký je rozdiel medzi Krymom a Kosovom. Samozrejme, že rozdiely medzi Krymom a Kosovom existujú.
Otázky však môžeme klásť aj z inej strany. Napríklad, či bolo nutné v boji s takzvanými rebelmi v Čečensku zrovnať so zemou Groznyj. Vôbec si nemyslím, že je to propagandistická otázka, našuškaná trebárs Washingtonom.
Aby sme si teda urobili vo veci jasno: Ak označíme všetkých, ktorí kriticky premýšľajú o ukrajinskom konflikte, za obete ruskej propagandy, je na mieste rovnako otázka, či ten, kto to tvrdí, nie je zas obeťou americkej propagandy.
Apropo, úsudok Petra Schutza, že ak by si ukrajinská vláda najala amerických žoldnierov od spoločnosti Academi (predtým Blackwater), tak by s tým americká vláda nemala nič spoločné, pokladám za veľmi naivný.
Richard Sulík, predseda SaS
