Vláda prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie, čo bolo jedným z predvolebných sľubov Smeru. Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) je celý vládny plán úplne bizarný. Pomoc sa totiž nedostane k tým, ktorí ju potrebujú, ale práve naopak k tým, ktorí na ňu nie sú odkázaní. Navyše, celá pomoc vyjde štát na 5 miliónov ročne vo forme 300 nových úradníkov.
„Hranica, do ktorej si ľudia môžu uplatniť pomoc vo forme 75 percent so zvýšenej splátky hypotéky, je mzda 2 300 eur. Kto zarába viac, nedostane nič. Kto zarába menej a aj splátka hypotéky mu narástla len málo, ten pomoc dostane. Logicky treba pomôcť tým, ktorú majú najvyššie nárasty splátok hypoték. Lenže namiesto toho sa bude pomáhať tým, ktorým splátka stúpne povedzme o 50 eur. Toto je jeden veľký problém tejto tzv. pomoci,“ povedal predseda SaS Richard Sulík.
Podstatná je však aj ďalšia rana pre štátny rozpočet, a teda 300 nových úradníkov, ktorí budú túto pomoc zabezpečovať. „Vláda si dala do svojho programového vyhlásenia, že chce znížiť stav úradníkov o 5 percent. Začínajú tým, že zamestnajú 300 nových. Pritom stačilo sadnúť si s bankami a dohodnúť sa s nimi, že všetkým, ktorým narástla splátka hypotéky viac ako rástla priemerná nominálna mzda, banky im zastropujú nárast splátky na vlastné náklady. Banky boli ochotné do tohto ísť, stačilo to len dotiahnuť,“ vysvetlil R. Sulík s tým, že to mohlo byť už dávno hotové.
Tímlíder SaS pre verejné financie Marián Viskupič je presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, je formou morálneho hazardu a obmedzí konkurenciu na trhu hypoték. Poškodí to podľa neho ľudí a navyše to bude extrémne byrokratické a drahé. „Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, čo je zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Tie musia preto výpadky prenášať na ľudí vo forme zvýšených daní či poplatkov,“ povedal M. Viskupič a dodal, že na konci dňa opäť raz všetko zaplatí len občan.
Vláda zároveň podľa neho ignoruje Správu NBS o finančnej stabilite, ktorá konštatuje, že domácnosti by napriek prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb mali pokračovať v splácaní bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 percento. „Použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením. Navyše je extrémne byrokratické pre štát, banky aj ľudí. Podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy narastú mzdové náklady štátu v dôsledku vyplácania pomoci o 5 miliónov eur ročne. Na materiálovo-technické zabezpečenie plus ďalšie financie na úpravu štátnych informačných systémov je vyčlenených 1,7 milióna eur. Znamená to, že 11 percent plánovanej pomoci sa použije len na administrovanie a teda každé deviate euro skončí v byrokratickom aparáte,“ povedal Marián Viskupič.
Náklady budú mať aj banky, ktoré ich prenesú do svojich realizačných cien. Ďalšie náklady vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude musieť celý tento systém kontrolovať a následne aj pokutovať. „Absurdné je aj to, že v tomto roku bude pomoc vo forme daňového bonusu, budúci rok to bude sociálna dávka. Asi najväčším problémom je devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Trhové sily však fungujú a funkčný trhový systém by mal byť aj základným cieľom štátu,“ povedal M. Viskupič a dodal, že zákon o pomoci bude tieto sily deformovať.
V neposlednom rade je aktuálna pomoc naviazaná len na existujúcu hypotekárnu zmluvu, čo znamená, že ten, kto si preniesol hypotéku do inej banky, je z pomoci vylúčený. Bude preto podľa Mariána Viskupiča pre klienta výhodnejšie zostať v pôvodnej banke, ktorá si môže vypýtať vyšší úrok, keďže štát človeku preplatí časť splátky. „Táto situácia má ale aj ďalšie konzekvencie. Banky v posledných rokoch medzi sebou viedli konkurenčný boj práve tým, že sa preťahovali o existujúcich zákazníkov. Výsledkom boli nižšie úrokové sadzby a výhodnejšie celkové podmienky, z čoho jasne profitovali klienti,“ dodal tímlíder SaS pre verejné financie na záver.
