V roku 2007 najhorlivejší Európan spomedzi všetkých Slovákov a vzorný zväzáčik, premiér Robert Fico, súhlasil s tým, že sa práva veta v oblasti migrácie a aj v iných oblastiach vzdáme a za Slovenskú republiku súhlasil s Lisabonskou zmluvou.
Slovensko, keď v roku 2004 vstupovalo do Európskej Únie, malo právo veta v dosť veľa oblastiach, ako napríklad priemysel, hraničné kontroly, energetika, turizmus, rozpočet EÚ a aj v oblasti migrácie. Čiže, Slovensko malo možnosť povedať, že žiadnych ilegálnych migrantov brať nebude a vybavené.
Lenže nie. V roku 2007 najhorlivejší Európan spomedzi všetkých Slovákov a vzorný zväzáčik, premiér Robert Fico, súhlasil s tým, že sa práva veta v oblasti migrácie a aj v iných oblastiach vzdáme a za Slovenskú republiku súhlasil s Lisabonskou zmluvou. O pár mesiacov neskôr všetci poslanci Smeru s Lisabonskou zmluvou súhlasili. Vybavené.
Môže dnes minister vnútra Šutaj Eštok nariekať, že on bol na Rade proti povinným kvótam. Nikoho to nezaujíma. Jednoducho štáty, ktoré si nevedia dať rady s migráciou, nás na Rade prehlasovali. Vybavené, po druhé.
Situácia sa dala ešte zachrániť v Európskom parlamente. Hlasovanie o povinných kvótach bolo výnimočne tesné. Za povinné kvóty nehlasovala ani len nadpolovičná väčšina zo 619 prítomných poslancov, ale len 301 (to je 48,6%). Možné je to tak, že tí, ktorí sa zdržali, na rozdiel od slovenského parlamentu znižujú kvórum. To znamená, že sa zohľadní len 301 hlasov ZA a 272 hlasov PROTI. Nezohľadňuje sa však 46 hlasov ZDRŽ. Inými slovami, kto sa zdržal, ten vlastne tento návrh podporil, lebo defacto znížil kvórum, poďme sa teda pozrieť (bod č. 37) na mená:
ZA: Bilčík, Ďuriš Nicholsonová
ZDRŽ: Hajšel, Hojsík, Wiezik
PROTI: Jurzyca, Lexmann, Štefanec, Pollák, Beňová, Uhrík, Radačovský, Roth Neveďalová
NEHLASOVAL: Mihál, aj keď v ten deň na hlasovaní bol.
Keby len 29 poslancov namiesto ZDRŽ hlasovalo PROTI, návrh by neprešiel. Lenže strčili hlavu do piesku, nepriamo povinné kvóty podporili a je vybavené po tretie.
Výsledok je, že EÚ bude ilegálnu migráciu riešiť extrémne nehumánnym spôsobom. Namiesto toho, aby zriadila azylové centrá mimo EÚ a tam riešila všetky žiadosti o azyl, čo by kompletne zrušilo miliardový biznis prevádzačom, vyhlásili akúsi súťaž v plávaní.
Lebo ten, kto je ochotný zaplatiť tisíc dolárov prevádzačovi a je ochotný riskovať svoj život, sa dostane v rámci povinných kvót do nejakej európskej krajiny a aj keď mu bude zamietnutý azyl (čo je približne v 50 percent prípadoch), už sa prakticky vôbec nemusí obávať návratu, lebo dostať tých ľudí z EÚ zatiaľ prakticky nevieme.
Presne takto sa Európa ničí, vďaka ľuďom ako premiér Robert Fico.
