Európska únia sa už niekoľko rokov nachádza v permanentnom krízovom stave. Najprv to boli banky, potom Grécko, potom Ukrajina, niekde medzitým Cyprus, zase Grécko a teraz kríza masovej migrácie. Všetky doterajšie krízy riešili európski lídri spôsobom im typickým – …
… náklady a riziká preniesli na európskeho daňovníka a ak pritom bolo potrebné porušiť vlastné pravidlá, nemali s tým problém.
Migračná kríza je však iná. Nestačí napchať kopec peňazí a problém oddialiť o tri roky, ako sa to nedávno stalo v Grécku. Potrebné sú poctivé a trvácne riešenia, ktoré zohľadnia nielen skutočné príčiny, ale aj možnosti Európskej únie. A sú potrebné prakticky okamžite, lebo ide o skutočnú humanitárnu krízu rozmerov, aké EÚ od druhej svetovej vojny nezažila. Denne umierajú ľudia a mnoho iných zažíva obrovské utrpenie.
Najprv o príčinách.
Prečo sa množstvo ľudí snaží dostať do Európy? Za čím idú? Dôvody sú v podstate dva.
Ten prvý je, že ľudia utekajú pred vojnou a prenasledovaním, najmä prenasledovaním Islamským štátom. Vo viacerých krajinách došlo k masívnej destabilizácii (po slovensky: nastal v nich chaos) potom, čo západný svet (USA a niektoré horlivé krajiny EÚ) sa rozhodol do nich vniesť demokraciu – Irak, Sýria, Líbya. Na pohraničí Iraku a Sýrie vzniklo mocenské vákuum a to umožnilo vznik ISIS (Islamský štát Irak Sýria). Brutalita Islamského štátu prekračuje predstavivosť bežného Európana, Islamský štát je najväčšia civilizačná hrozba od konca druhej svetovej vojny. Napríklad by sa mohlo dohodnúť Nemecko s Francúzskom a Britániou na spoločnom postupe v Sýrii.
Druhým dôvodom masovej migrácie je prirodzená snaha ľudí o lepší život, keď doma neexistujú vyhliadky na zlepšenie a ľudia, niekedy celé generácie, žijú v extréme zlých životných podmienkach. Táto snaha vymaniť sa z chudoby je pochopiteľná, avšak aj migranti musia pochopiť, že EÚ nie je povinná poskytnúť lepší život všetkým, ktorí majú o to záujem. Lebo o lepší život majú záujem stovky miliónov ľudí na všetkých kontinentoch a každému triezvo uvažujúcemu Európanovi musí byť zrejmé, že prijať všetkých, ktorí o to požiadajú, je nad možnosti EÚ.
Toľko k príčinám.
Pri hľadaní riešenia migračnej krízy je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov:
- Musí byť zohľadnená vôľa občanov. Je veľmi nebezpečné povedať, že referendum neplatí, lebo občania neboli dobre informovaní. Rovnako nebezpečné je dlhodobo ignorovať vôľu občanov členských krajín EÚ.
- Musia byť dodržané platné pravidlá, najmä Schengenská zmluva a Dublinský dohovor. Ak sa ukáže, že na riešenie krízy potrebujeme nové pravidlá, treba ich prijať. Ale kým sa nezmenia tie súčasné, musia byť dodržiavané.
- Musia byť dodržané aj medzinárodné záväzky, ku ktorým sa EÚ alebo jej členské štáty zaviazali, medzi nimi najmä právo na azyl.
- Riešenia musia zohľadniť fyzické možnosti členských štátov Európskej únie, najmä čo sa týka absorpčnej kapacity integrovať utečencov, či migrantov.
- Musí byť zachovaný princíp subsidiarity a autonómne rozhodovanie domácich štátnych autorít vo veciach poskytovania azylu, pracovných povolení a povolení k pobytu.
Na základe uvedeného predkladáme my, v strane Sloboda a Solidarita, tieto riešenia:
- Dôsledne chrániť vonkajšiu hranicu EÚ, obzvlášť vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru. Práve na tom je postavená Schengenská zmluva, že jednotlivé štáty svoje hranice nestrážia, lebo o to lepšie je strážená vonkajšia hranica. Tu došlo k masívnym zlyhaniam. Brusel nechal Taliansko doslova „v štichu“, lebo sa odmietol podieľať na financovaní programu Mare Nostrum, zameraného na ochranu južnej hranice EÚ. Ak vzniknú centrálne prijímacie tábory mimo EÚ (nasledujúci bod), bude možné všetkých nových žiadateľov o azyl presunúť do niektorého z táborov. Dôležité je, aby bol centrálny prijímací tábor mimo EÚ, lebo potom sa v ňom všetci žiadatelia môžu zdržiavať dobrovoľne (samozrejme, len v tábore poskytne EÚ bezpečie).
- Zriadiť dva centrálne tábory, jeden na území severnej Afriky a druhý na Balkáne, resp. Turecku kde budú sústredení všetci noví žiadatelia o azyl. Všetci, keďže v prvom momente väčšinou nie je jasné, kto na azyl má a kto nemá nárok. Tieto tábory musí financovať Európska únia a tiež v nich garantovať bezpečnosť. Najmä tábor v severnej Afrike by takmer okamžite pripravil o rozprávkový biznis prevádzačov, lebo nikto nebude platiť tisíce dolárov za životu nebezpečnú jazdu gumeným člnom cez Stredozemné more, ak následne tak či tak skončí v tomto tábore.
- Vyvinúť maximálne úsilie na stabilizovanie situácie v Sýrii, Iraku a Líbyi tak, aby domácemu obyvateľstvu pominuli dôvody na útek z krajiny. Európska únia i Spojené štáty majú dostatočné diplomatické a vojenské kapacity, aby výraznou mierou prispeli k mierovému riešeniu v týchto krajinách. Jednania s Ruskom nesmú byť pritom tabu.Zasadiť sa o urovnanie sporu medzi Tureckom a Kurdmi. Vyvíjať tlak na bohaté arabské štáty ako Saudská Arábia alebo Spojené Arabské Emiráty, aby sa aj ony podieľali na riešení utečeneckej krízy, napríklad prevádzkovaním utečeneckých táborov.
- Presunúť všetky osoby, ktoré sa na území EÚ nachádzajú ilegálne (takže nie tých, ktorí už o azyl požiadali), do centrálnych utečeneckých táborov. Tam môžu požiadať o azyl alebo môžu tábor opustiť a vrátiť sa do svojej krajiny, alebo takej, ktorá ich príjme. V žiadnom prípade nesmie EÚ tolerovať ilegálny pobyt na území EÚ, stavy ako v Calais, či na budapeštianskej stanici. Jednoducho nesmie, pri všetkom súcite s utečencami a pri všetkom pochopení pre ich utrpenie.
- Odmietnuť povinné kvóty na utečencov, ktoré nie sú riešením problému. Naopak, situáciu len zhoršia, lebo sú výzvou pre prevádzačov posielať do Európy ďalších a ďalších ľudí. Naopak, Európska únia musí predstaviť funkčné a ucelené riešenie migračnej krízy. Sme presvedčení že takéto riešenie je načrtnuté v tomto stanovisku. Súčasťou riešenia musí byť aj stratégia odchodu migrantov, pokiaľ nesplnia podmienky na udelenie azylu. Ak EÚ takéto riešenie predstaví, mala by Slovenská republika v rámci príspevku na riešenie aktuálnej humanitárnej krízy poskytnúť primerané voľné kapacity na dočasné prichýlenie utečencov zo štátov, ktorým už kapacity nestačia.
Dva centrálne utečenecké tábory, financované EÚ a s garantovaným bezpečím, a dôsledné stráženie vonkajších hraníc EÚ nie je ani neľudské, ani v rozpore s existujúcimi pravidlami či medzinárodnými záväzkami. Je to poctivé a trvalé riešenie, ktoré si môže EÚ po finančnej aj bezpečnostnej stránke dovoliť.
