Rado Procházka, nový líder opozície, včera predstavil svoj návrh takzvaných prázdnych kresiel v NRSR. Ide o to, že počet poslancov Národnej rady by bol priamo úmerný voličskej účasti. Ak by sa volieb zúčastnilo 100% voličov mali by sme 150 poslancov. Ak 60% voličov, …
…mali by sme 90 poslancov.
Na prvé počutie znie tento návrh bezpochyby ľúbivo – čím nižšia volebná účasť, tým menej darmožráčov. Lenže tak jednoduché to nie je. Kto sa čo len trochu nad týmto návrhom zamyslí, jasať prestane.
Funkčnosť akéhokoľvek návrhu je najlepšie testovať v extrémnych prípadoch
Skúsme sa teda zamyslieť:
Ak dáme voličovi do rúk možnosť „vytrestať“ politikov tým, že ich zvolí menej, bude množstvo ľudí takýto nástroj aj vedome využívať. Možno sa nájdu aj „antistrany“, ktoré budú voličov vyzývať k tomu, aby voliť nešli. Potom sa aj v parlamentných voľbách môže stať, že príde len 13% voličov a NRSR bude mať 18 poslancov. Ak ponecháme päťpercentné kvórum, tak zopár hlasov prepadne a poslancov bude ešte menej, povedzme 15.
Na prijatie zákona bude stačiť sedem poslancov. Sedem poslancov rozhodne o prijatí zákona, ktorý bude platiť pre všetkých obyvateľov, aj pre tých 87 percent politikov znechutených. Alebo, sedem poslancov rozhodne o tom, že prestane platiť zákon, ktorý v predošlom volebnom období schválilo povedzme 80 poslancov.
Samozrejme, bolo by nevyhnutné „zdynamizovať“ celú Ústavu
Napríklad na prelomenie prezidentovho veta je dnes potrebných 76 hlasov. Ak ponecháme 76 hlasov, výrazne presunieme legislatívnu moc z parlamentu (kam patrí) na prezidenta (kam nepatrí), lebo pri nižšej ako polovičnej volebnej účasti nebude možné prelomiť veto prezidenta (jednoducho nebude existovať dostatok poslancov). Bude teda nutné prepísať celú Ústavu tak, že všetky čísla budú nahradené pomermi, čím ju nesmierne skomplikujeme.
Ako to bude s parlamentnými výbormi? Bude sa podľa volebnej účasti meniť počet výborov alebo počet členov? Meniť počet výborov každé štyri roky by bol čistý chaos. Ak bude dynamický počet členov, môže sa stať, že vo výbore budú sedieť dva ľudia.
A teraz k najväčšiemu problému …
Počet prázdnych kresiel nijak neovplyvní samotnú vládnu moc. Ostane rovnaký počet ministrov, bude schvaľovaný rovnaký počet zákonov a rovnaký počet nominácii, ktoré má v kompetencii Národná rada. Akurát kompletne celú legislatívnu moc vložíme do rúk zopár jednotlivcom.
Čím viac budú teda politici ľudí znechucovať, tým menej ľudí pôjde voliť a tým menej poslancov bude rozhodovať o rovnako veľa veciach ako dnes. A na konci tohto procesu môže hŕstka ľudí strhnúť celú moc na seba (napríklad tým, že ústavnou väčšinou zruší voľby). Návrh prázdnych kresiel je nielen nedomyslený, je priam nebezpečný.
