Tento týždeň som podal žalobu na Michala Havrana zato, že o mne povedal, že som fašista. Jasné, mohol som sa povzniesť, tak ako som sa povznášal celých osem rokov, čo som v politike a verte mi, vypočul som si na svoju adresu všeličo.
Lenže tu som po dôkladnej úvahe dospel k záveru, že sa budem brániť. Dôvod je ten, že ak budeme všetkých, ktorí nie sú proeurópski, promigrantskí a inak promenšinoví označovať za fašistov, ako chceme potom označovať skutočných fašistov? A druhý dôvod, musím ja ako politik zniesť akúkoľvek urážku len preto, že mám iný názor? Necháme teda rozhodnúť súd, či niektoré moje výroky alebo činy sú fašistické alebo nie.
K samotnej žalobe chcem ešte uviesť, že najprv som Michala Havrana slušne vyzval listom a bez médií, aby sa mi ospravedlnil. M. Havran sa však neunúval ani len odpovedať. Tiež chcem uviesť, že akékoľvek peniaze mi súd prizná, darujem ich na charitu. Do tretice, chcem uviesť, že ja som M. Havrana neurážal, neútočil som na neho, chodil som k nemu do diskusie, keď ma pozval a uvádzam to preto, že za fašistu ma označil výlučne za môj názor.
A teraz konkrétne reakcie, najprv Denník N, Matúš Kostolný píše:
1 „Po voľbách sa zásadne zradikalizovala verejná debata.“
Súhlasím a práve táto žaloba pomôže túto radikalizáciu zastaviť. Ak Havran prehrá, dá si pozor na ústa. Naopak, musieť strpieť akúkoľvek nadávku, len preto že som politik, verejnú debatu ešte viac zradikalizuje.
2 „Sulík musí zniesť aj oveľa drsnejšie hodnotenia jeho bláznivých a nebezpečných nápadov. Nazvať ho však fašistom veci nepomáha.“
Po prvé, nerozumiem, prečo som povinný zniesť oveľa drsnejšie urážky ako fašista. Po druhé, Havran nehodnotí moje nápady, ale priamo mňa uráža a po tretie, ak Kostolný píše, že mňa nazývať fašistom veci nepomáha, tak mal by súhlasiť s tým, že sa bránim.
3 „Richard Sulík nie je liberál.“
A práve, že som. Som skutočný a poctivý liberál, ktorý bojuje za slobodu jednotlivca. Samozrejme, ako slovenskému politikovi mi je sloboda občana Slovenska prednejšia, ako sloboda občanov iných krajín. Pamätám si, čo som si vypočul, keď som povedal, že na Slovensku majú občania Slovenska väčšie práva, ako občania iných krajín (napríklad právo voliť). Ako skutočný liberál bojujem proti ideológiám, ktoré obmedzujú slobodu jednotlivca, napríklad nacizmus, fašizmus (a preto tak citlivo reagujem) alebo politická časť islamu.
4 „Ak ich hodíme do jedného dobytčiaka s ostatnými fašistami, zrazu zistíme, že viac ako polovica krajiny je za plotom. A sú to jasne pomenovaní nepriatelia, s ktorými sa nerozprávame, ale bojujeme. Desí ma, že by sme na Facebooku mali vytvárať samozvané súdne tribunály, v ktorých zástupcovia ľudu budú rozhodovať, kto je fašista a kto ešte nie.“
No vidíte, pán Kostolný, Vás desí, žeby sme na Facebooku mali vytvárať súdne tribunály ktoré rozhodnú, kto je fašista a ja sa nesmiem brániť?
Márius Kopcsay v SME píše takéto:
1 „Nuž, ten, kto uráža iných, sa nám urazil.“
Škoda, že pán Kopcsay nepridal niekoľko príkladov. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, kde končí hodnotový úsudok a začína urážka, lebo nie vždy je to tak jasné, ako pri slove fašista. Každopádne mne nikto neposiela listy so žiadosťou o ospravedlnenie.
2 „Napokon Sulíkovou kvalifikáciou, ktorá z neho robí opozičného lídra, je akurát tých dvanásť percent hlasov, ktoré získal vo voľbách ako druhý v poradí po víťaznom Smere. Ale prečo Sulík nedosiahol viac?
Nuž, na toto Vám pán Kopcsay rád odpoviem: viac ako 12 percent sme nedosiahli preto, lebo takto pred rokom ste tu všetci velebili Procházku v nádeji, že on bude tá snehová guľa, ktorá pozbiera väčšinu roztrúsených pravicových hlasov. Voličom ste vtĺkali do hláv, koho majú voliť, asi tak, ako americké a svetové médiá v prípade amerických prezidentských volieb. A nezabúdajte, ja som sa nehral ani na gazdu, ani na spasiteľa, vaša otázka prečo SaS nedosiahla viac, ignoruje realitu spred roka. Alebo len máte krátku pamäť.
3 „S imperatívom „Kto nemá rád Sulíka, je idiot“ sa nedajú vyhrať voľby…“
Nuž, toto je dosť nekorektné, lebo ja do idiotov nikomu nenadávam. Stavím sa s Vami o fľašu vína, že za osem rokov, čo som v politike, som nikomu verejne nepovedal, ani o nikom nenapísal, že je idiot. Je to naopak, Havran hovorí o mne, že som fašista, lebo mám iný názor.
4 „Sulíkovi nemožno uprieť, že je lídrom s charizmou. Takisto v SaS možno nájsť kvalitných a rozhľadených ľudí“
A za tento citát sa chcem veľmi pekne poďakovať. Dokonca ta druhá veta ma teší ešte viac.
Do tretice, Andrej Bán v Týždni napísal toto:
1 „…sa zdá, že Sulíka sa dotkli najmä štyri Havranove slová (v tomto poradí): psychotickí, libertariáni, trapnučkí, fašisti.“
Mýlite sa pán Bán. Či trapnučkí alebo zlatučkí je úplne jedno, verte mi, že toto prežijem. Problém mám so slovom fašista a keďže sa Havran ani po výzve neospravedlnil, podávam na neho žalobu. Za to, že ma prirovnal k fašistom a myslím (pozri reakciu na Kostolného), že pre verejnú diskusiu je len dobré, ak nebude môcť byť za fašistu označený každý, kto nesúhlasí s Havranom.
2 „A ešte viac sa nás dotklo, ako sa po tom, čo sa to (stretnutie s Kotlebom) prevalilo, vykrúcal.“
Toto je tiež riadne nekorektný popis. Keď Miškov informoval verejnosť o mojom stretnutí s Kotlebom, tak som to bez okolkov priznal, povedal som miesto, čas aj tému. Pán Bán, až náhodou neviete, aký význam ma slovo vykrúcať sa, skúste si pozrieť zopár odpovedí R. Fica na otázku, čo bol v byte na Vazovovej.
3 „A aj Havran od neho teraz čakal pod stromček skôr ten odvodový bonus ako žalobu.“
Jáj, neverte tomu pán Bán. Havran prednedávnom napísal článok, v ktorom konštatoval, že politici ponúkajú len sami seba a nič iné a v tom istom článku Odvodový bonus práve že zosmiešňoval. Ja teda neviem, čo mám ponúkať v politike iné, ako to čo ponúkam (teda solídny program a mňa ako garanta, že naše sľuby dodržíme), ale som presvedčený, že keď Havran naberie štipku odvahy a vstúpi do politiky, nám to všetkým ukáže.
4 „Ak aj Sulík z toho včas vycúva, tak účel už splnil – jeho PR akcia na fejsbúku má veľký ohlas, opäť sa o ňom hovorí.“
SaS a jej predstavitelia (a rámci nich najviac ja) majú tento rok viac ako osem tisíc unikátnych výskytov v médiách, to je toľko, ako za tri predošlé roky. Naozaj sa nesťažujeme na nedostatok mediálneho záujmu a chcem ubezpečiť Andreja Bána, že „aby sa o mne opäť hovorilo“, rozhodne nebol dôvod podávať nejakú žalobu.
Súhlasím s tým, že politik má strpieť viac ako bežný občan, ale aj to má svoje medze. Znesiem veľa, no pri fašistoch končí sranda. Ja som Havrana neurážal, on útočí ad hominem. To bude zrejme nejaký zvyk intelektuálov, keď sa im minú argumenty. Tak nech rozhodne súd. Ak mi nejaké peniaze prizná, darujem ich na charitu. Ak sa Havran ospravedlní, za to, že ma nazval fašistom, žalobu stiahnem. Ak ten súd prehrám, budem s tým žiť.
