Vláda Roberta Fica plánuje Slovákov obšťastniť ďalšou dávkou – príspevkom na nájomné. Kto si nájde prácu vzdialenú aspoň 70 kilometrov od svojho bydliska, dostane na šesť mesiacov 80 percent nákladov na bývanie, max. 250 eur.
Prečo práve 250 €?
Prečo 80 percent? A prečo až od 70 kilometrov? Prečo nie už od 50 km? Alebo 35 km? Lebo. Lebo medveď. Takto je to vždy s arbitrárnymi rozhodnutiami – vycucajú sa z prsta. Samozrejme, aby sa nemuselo priznať, že niečo bolo vycucané z prsta, spraví sa analýza. Analýza je niečo ako pekný baliaci papier pre zbytočnosti.
Prečo príspevok na nájomné?
Oveľa väčší problém je otázka, prečo práve príspevok na nájomné. Prečo nie príspevok na dochádzanie za prácou alebo príspevok na kúpu zimných pneumatík? Inými slovami, prečo robíme z ľudí nesvojprávnych hlupáčikov, ktorým treba všetko do posledného písmenka nalinkovať?
Chyba sociálnej politiky
Základná chyba sociálnej politiky je, že sa snaží ľuďom diktovať, čo presne majú robiť (v tomto prípade prenajať si byt aspoň 70 kilometrov od miesta trvalého pobytu) a opäť raz zažívame situáciu, kedy si úradníci a politici myslia, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť. Toto sa netýka len ľavicových politikov. V roku 2005 vymyslel poslanec Beblavý (vtedy štátny tajomník na ministerstve sociálnych vecí práce a rodiny) takzvaný príspevok na presťahovanie sa za prácou. Rovnaké sociálne inžinierstvo. Tento príspevok využíva asi 20 ľudí ročne.
Prax bude zrejme taká, že príspevok na nájomné využijú všetci tí, ktorí podmienky spĺňajú tak či tak, poťažne nejakí podvodníci a minimum ľudí (ak vôbec niekto) bude tých, ktorí za prácou skutočne začnú dochádzať. A samozrejme, budeme potrebovať ďalších úradníkov na prevádzkovanie tohto príspevku.
Aké je riešenie?
Riešenie je nediktovať ľuďom, načo presne majú peniaze použiť, ale nechať to na nich. Ešte lepšie riešenie je tie peniaze ľuďom vôbec nezobrať (vo forme daní, poplatkov a odvodov). S tým samozrejme väčšina politikov súhlasiť nebude, lebo veď ako by sa potom mohli hrať na Ježiška a úradníci budú tiež proti, lebo menej byrokracie (administratívne je velikánsky rozdiel medzi „daň nevybrať“ a „daň vybrať a následne komplikovane prerozdeliť“) znižuje oprávnenie k existencii.
Avšak skutočným, poctivým a trvácnym riešením je niečo úplne iné – viac pracovných miest. Navyše, priamy následok zvýšenia počtu pracovných miest je rast platov. Počet pracovných miest bude rásť vtedy, ak sa zlepšia podmienky pre podnikanie. Ak štát nebude buzerovať podnikateľov nezmyselnými reguláciami a zákazmi, ak ich nebude zaťažovať zbytočne daňami a ak ich nebude sekať absurdnými pokutami. Mimochodom, SaS pripravuje hitparádu najabsurdnejších pokút.
Áno, je pravda, súbežne s rastom pracovných miest budú rásť aj zisky zamestnávateľov – strašidelná predstava pre každého spravodlivého sociálneho demokrata. Na druhej strane, ak sa bude dobre dariť podnikateľom, bude chcieť viac ľudí podnikať a preto treba tiež systematicky odstraňovať bariéry pri vstupe do podnikania. Nie sociálnym inžinierstvom, ale len cieleným a systematickým zlepšovaním podnikateľského prostredia spravíme zo Slovenska opäť tigra Európy.
