Posledných 18 mesiacov naša mena Euro statočne rastie a aktuálne stojí jedno euro 1,38 amerického doláru. To je predsa dobré, veď importy lacnejú, obyvatelia eurozóny môžu lacnejšie cestovať a mena sa stabilizuje. A ešte aj tomu Nemecku, ktoré exportuje najviac na svete …
… klesnú v dôsledku silnejšej meny exporty, čo prispeje k makroekonomickej rovnováhe vo vnútri eurozóny. So far, so good.
Silné euro – pre jedných dobré, pre iných zle
Problém je, že prostredníctvom meny Euro sú akoby železnými tyčami pospájané príliš rôznorodé ekonomiky a to, čo je pre jedných dobré, škodí druhým. Silnejšie Euro je bezpochyby dobré pre Nemecko a iné silne exportujúce krajiny. Ale také Grécko, ktoré má priemyselnú produkciu na úrovni 70-ich rokov bude exportovať ešte menej, lebo jeho exporty v zahraničí zdražejú. Zároveň importy zlacnejú, čím utrpia domáci výrobcovia. V Nemecku sa stane síce to isté (exporty zdražejú, importy zlacnejú), ale Nemecko má obrovské exportné prebytky a nie, že silnú menu zvládne, ale silnú menu priam potrebuje.
Vhodné kurzy eura voči doláru pre vybrané krajiny
Pre také Grécko je však silná mena čistý jed. Hrozí, že krajina bude siedmy rok po sebe v recesii. Pre Francúzsko a Taliansko, dve veľké európske ekonomiky, ktoré sa nevedia vymotať z problémov, je silné euro problém rovnako.
Hens-Guenter Redeke z Morgan Stanley banky vyrátal, aké kurzy euro voči doláru by boli pre ktoré krajiny vhodné. Pritom vychádzal z produktivity práce a nákladov na prácu. Výsledok je do oči bijúci:
- Nemecko 1,52
- Írsko 1,39
- Rakúsko 1,36
- Fínsko 1,27
- Španielsko 1,27
- Portugalsko 1,27
- Francúzsko 1,23
- Holandsko 1,22
- Belgicko 1,20
- Taliansko 1,18
- Grécko 1,02
Ako vidieť, pre grécku ekonomiku by bolo vhodné, aby jedno Euro stálo 1,02 amerického doláru. Pre nemeckú ekonomiku by malo jedno euro stáť o neskutočných 49 percent viac. Stavím sa, že pred cca 15-imi rokmi, kedy boli stanovené prvé konverzné kurzy, boli tieto rozdiely menšie a predpokladám, že do budúcna budú tieto rozdiely ďalej rásť.
Skratka, nevyhoviete. Je Euro slabé, zle je. Je Euro silné, zle je tiež, ale pre iných.
Keď sa rastúce rozdiely kompenzujú dlhmi …
Zatiaľ sa rastúce rozdiely výkonnosti ekonomík kompenzujú dlhmi. Podstatné je slovo „rastúce“, lebo ide o dynamické procesy, ktoré nebolo možné zohľadniť pri stanovení konverzných kurzov. Dlhy rastú a pred siedmymi rokmi povedali finančné trhy prvýkrát „dosť“.
Potom bola kríza a teraz je pokoj, avšak len preto, že Mario Draghi, šéf ECB nechal schváliť program nákupu štátnych dlhopisov (OMT). To je pre investorov jasný signál v štýle „kupujte aj tie najrizikovejšie dlhopisy, ECB ich od vás v prípade krachu danej krajiny odkúpi“.
To je asi ako aspirín proti horúčke – horúčku zníži, ale príčinu neodstráni.
Asi nemusím spomínať, že práve nákup štátneho dlhu centrálnou bankou je zakázaný priamo v európskej ústave. Teraz je preto chvíľu pokoj práve kvôli tomu, že Mario Draghi tento zákaz porušil. Dlhy takmer všetkých krajín eurozóny okrem Nemecka rastú však naďalej, problém sa nerieši a je len otázkou času, až na to doplatíme my všetci – stratou bohatstva pri silnom znehodnotení meny. Na záver prehľad pár rekordných dlžníkov:
Taliansko – historický rekord na úrovni 2,1 bilióna Eur
Francúzsko – druhý najvyšší dlh v histórii na úrovni 1,9 bilióna Eur
Španielsko – historicky rekord na úrovni 805 miliárd Eur
Portugalsko – historický rekord na úrovni 220 miliárd Eur
Nehovoriac o Grécku, ktoré má cca 330 miliárd dlhov, to je 175% HDP, tiež historický rekord.
