Richard Sulík poukazuje na jeden z veľkých problémov súčasného sociálneho a odvodového systému, špecificky na zásluhovosť v prvom pilieri.
Dnes máme na Slovensku dvojpilierový systém, druhý pilier je stopercentne zásluhový, vznikol v roku 2005. A zásluhovosť znamená, že každý dostane dôchodok presne podľa toho, koľko si zaplatil. Koľko odviedol do druhého piliera.
Ako protiklad k tomuto je nevyhnutné mať prvý pilier, kde sa nebude uplatňovať princíp zásluhovosti, ale presný opak, a síce princíp solidárnosti. To znamená, že všetci platia podľa toho, koľko zarábajú a súčasne všetci dostanú rovnako.
Iba kombinácia prvého a druhého piliera môže vytvoriť účinné dôchodkové zabezpečenie
Až kombinácia týchto dvoch systémov, to znamená prvého piliera, ktorý je stopercentne solidárny a druhého piliera, ktorý je stopercentne zásluhový, vytvára účinné dôchodkové zabezpečenie.
V roku 2005 bol zavedený druhý pilier ako stopercentne zásluhový a dovtedy bol prvý pilier takmer stopercentne solidárny. Dalo sa teda čakať, že po tom, ako vznikol druhý pilier stopercentne zásluhový, že ten prvý bude stopercentne solidárny. Navyše už takmer stopercentne solidárny bol.
Škodlivá reforma prvého piliera
Bohužiaľ došlo k reforme prvého piliera, ktorá sa nedá nazvať nijak inak ako škodlivá. Z prvého piliera, ktorý bol takmer stopercentné solidárny, vznikol pilier, ktorý dnes smeruje k stopercentnej zásluhovosti.
Slovensko teda má druhý pilier stopercentne zásluhový a prvý pilier takmer stopercentne zásluhový. Toto je veľký nedostatok slovenského dôchodkového zabezpečenia, ktorý spôsobuje, že dôchodcovia s nízkymi príjmami sú odkázaní na sociálny systém.
