Reforma EÚ z dielne strany Sloboda a Solidarita bola predstavená 29. marca 2017 pod názvom „Manifest slovenského realizmu“. Túto reformu EÚ tvoria štyri základné piliere a 23 konkrétnych návrhov na riešenie problémov Európskej únie. Strana SaS bola prvá na Slovensku, ktorá sa …
… k návrhu na reformu EÚ odhodlala a reakcie na seba nenechali dlho čakať. Okrem mnohých pozitívnych hodnotení sa reforma EÚ strany SaS , samozrejme, nevyhla aj kritike. S azda najnegatívnejšou reakciou prišiel Martin M. Šimečka, podľa ktorého táto reforma EÚ predstavuje nebezpečnú geopolitickú otočku. Čo si o slovách pána Šimečku myslí Richard Sulík a čo pre neho reforma EÚ znamená, prezentoval predseda SaS v Téme dňa na TA3 s Petrom Bielikom.
Reforma EÚ – naplnenie jedného zo scenárov Bielej knihy
Peter Bielik: Čo bolo dôvodom, že ste vydali Manifest slovenského eurorealizmu, teda reformu EÚ? Bola to reakcia na možné scenáre vývoja, ktoré predstavil Jean-Claude Juncker?
Richard Sulík: Áno, aj. Taký formálny posledný dôvod k vydaniu reformy EÚ bol ten, že 25. marca Európska únia oslavovala 60. výročie svojho vzniku a v podstate aj Biela kniha s tým tak trochu súvisí, že Európska únia sa nachádza na križovatke. Mnohým vplyvným ľuďom začína byť jasné, že takto to ďalej nejde. Pán Juncker začiatkom marca predstavil tzv. Bielu knihu, tam je 5 scenárov a v súlade s jedným z týchto piatich scenárov sme my pripravili konkrétnu reformu EÚ, vlastne naplnenie jedného z tých scenárov. Ten sa volá „Menej, ale efektívnejšie“.
Pán Šimečka – človek v konflikte záujmov
Peter Bielik: Na Slovensku ste boli prví, ktorí pripravili reformu EÚ. Na druhej strane prišli mnohé reakcie, ktoré spochybňujú reálnosť vašej reformy EÚ najmä z toho hľadiska, že v podstate ten váš koncept ako keby spochybňoval naše členstvo, dokonca členstvo v eurozóne, dokonca existenciu Eura ako takého. Najtvrdší výrok prišiel od pána Šimečku, ktorý povedal, že vo vašom prípade je to tak nebezpečná geopolitická otočka, že je porovnateľná s tým, čo kedysi povedal Vladimír Mečiar, že „keď nás nechcú na Západe, tak sa obrátime na Východ.“ Čo na to hovoríte?
Richard Sulík: Našu reformu EÚ komentovalo medzičasom viacero vplyvných komentátorov a reakcie sú skôr pozitívne. A určite všetci oceňujú, že sme išli s kožou na trh a sme predložili konkrétne návrhy na reformu EÚ. Najnegatívnejšie sa vyjadril pán Šimečka, ale ja ho považujem za človeka, ktorý sa nachádza v konfliktne záujmov, keďže jeho syn je v politickom projekte Progresívne Slovensko, preto by som sa úplne nechcel vyjadrovať k tomu, čo on povedal.
Členstvo v Európskej únii považujem za kľúčový záujem Slovenska
Ale k tým ostatným výhradám by som chcel povedať toľko, že zásadne odmietam tvrdenia, že my by sme boli proti EÚ, že my by sme boli za vystúpenie z Európskej únie, to nie je pravda. Naopak, členstvo v Európskej únii považujem za kľúčový záujem Slovenska a nie je to len nejaké prázdne tvrdenie, ale venoval som tomu jednu celú kapitolu, kde som to poctivo na základe ekonomických, ale aj bezpečnostných argumentov odôvodnil, prečo je pre Slovensko životne dôležité byť v Európskej únii. Kto si to prečíta a napriek tomu povie, že som za vystúpenie z EÚ, tak si vymýšľa.
Peter Bielik: Čo sa týka hlbšej integrácie, vy ju odmietate. Neznamená to aj to, že ak sa dostaneme do todo pomyselného jadra EÚ, tak sa dostaneme do akejsi druhej ligy?
Richard Sulík: Najprv sa chcem ohradiť voči tvrdeniu, že ja som euroskeptik. Ja toto zásadne odmietam. Euroskeptici sú tí, ktorí chcú, aby ich krajina vystúpila z Európskej únie. Nigel Farage, ktorý v Británii organizoval Brexit, on je euroskeptik. Ja nie, ja som „eurorealista“, ktorý vraví, členstvo v EÚ je dôležité pre našu krajinu, myšlienka Európskej únie je dobrá myšlienka a poďme sa zamýšľať nad tým, ako ju zreformujeme, aby Európska únia bola úspešná aj do budúcna.
Čo znamená prvá liga?
No jasné, že to znie dobre, keď poviete „prvá liga“. Prvá liga je predsa vždy dobrá, chceme tam byť, ale všetci títo zástancovia prvej ligy, na čele s Robertom Ficom, ktorý mnohokrát Európsku úniu kritizuje a teraz sa silou-mocou hrabe do akejsi pomyselnej prvej ligy, ale nikto z týchto ľudí nepovedal, čo to vlastne znamená. Čo znamená prvá liga? Čo znamená viac integrácie? Čo znamená byť v jadre? Ja vám to teda poviem. Znamená to menej suverenity pre Slovensko. Znamená to napr. daňovú harmonizáciu, znamená to utečenecké kvóty, resp. prerozdeľovacie kvóty pre migrantov. Toto znamená viac integrácie, že ešte o menej veciach si budeme rozhodovať my na Slovensku, lebo odovzdáme ďalšie a ďalšie kompetencie do Bruselu. A ja vravím, že predtým, ako toto spravíme, tak sa nad tým najprv zamyslime, či je to naozaj pre Slovensko dobré. Nepoďme bezhlavo do toho, že my musíme byť v jadre, lebo to neznamená, že to Slovensku vždy prospeje. Keď tam bude stále viac a viac harmonizácie a unifikácie a my sa zbavíme veľa rôznych nástrojov, ako robiť napr. hospodársku politiku, napr. zbavíme sa možnosti si určovať naše dane sami, tak ako chceme dobiehať tie krajiny, Nemecko, Rakúsko, akými nástrojmi chceme byť šikovnejší, rýchlejší, lepší ako oni, keď budeme mať všetko rovnaké? My vlastne naveky budeme betónovať existujúcu situáciu. Európska únia sa nachádza v masívnych problémoch nie preto, že by bolo doteraz málo integrácie, ale naopak, priveľa, že krajiny to odmietajú. Briti nevystúpili z Európskej únie preto, lebo by mali pocit, že sú málo integrovaní, ale preto, že sú veľa integrovaní.
A ďalšia dôležitá vec, keby tá prvá liga bola skutočne nejaká cnostná vec, ktorá dodržuje svoje vlastné pravidlá a svoje vlastné podmienky, tak môžeme o tom diskutovať, ale veď nás medzičasom stálo 2 miliardy eur to dobrodružstvo v Grécku len preto, lebo sme chceli byť veľkí Európania. O tom nikdy nebola reč, keď sme vstupovali do eurozóny.
Peter Bielik: Kto by teda podľa vás mal byť v tom jadre a kto nie?
Richard Sulík: To je nesprávny pohľad, že tu je prvá liga, tu lietajú pečené holuby a všetci ostatní sú niekde na smetisku. To nie je pravda, tento pohľad je veľmi skreslený. Skutočnosť bude taká, že jednotlivé krajiny budú mať možnosť sa k rôznym projektom pridať. Napr. Euro. My sme sa pridali do eurozóny, Česi nie. Máte dojem, že by na tom boli nejako strašne zle? Nie, oni akurát ušetrili niekoľko miliárd eur, ktoré nemuseli posielať do Grécka. Či krajina napreduje rýchlejšie alebo pomalšie, má v prvom rade ona vo svojich vlastných rukách.
Zvážme, či nám jadro prospeje
Peter Bielik: Takže chcete povedať, že nemáme byť v eurozóne ani v Schengene?
Richard Sulík: To nie, ale chcem povedať, že vždy pri každej jednej aktivite alebo iniciatíve zvážme, či nám to prospeje alebo neprospeje, a potom sa pridajme alebo nepridajme. Ale teraz už vopred bezhlavo povedať „ideme do toho,“ považujem za veľkú chybu.
Peter Bielik: Neznamená to jadro aj to, že sa tam zachovajú štyri základné slobody, ktoré tu máme, čo sú tie základné výdobytky a prípadne v ostatných krajinách nie?
Richard Sulík: Jasné, že nie, veď to je postavené na jasnej zmluvnej základni. Koniec koncov, to, že máme bezcolný obchod, je na základe toho, že sme v Európskom hospodárskom priestore. Ja som nikdy nepovedal, že poďme odtiaľ vystúpiť, veď tam ostaňme naďalej.
Eurofondy nám neskončia
Peter Bielik: A čo sa týka financovania verejných výdavkov, ktoré sú v súčasnosti na úrovni 80 %?
Richard Sulík: Lenže to neznamená, že keď my teraz nebudeme s každou aktivitou súhlasiť, že skončia eurofondy. To nie je pravda. Eurofondy sú na základe nejakého samostatného programu, to po prvé. A po druhé, my medzičasom platíme jednu miliardu eur do rozpočtu Európskej únie a máme nárok na európske peniaze. Čiže veľa našich peňazí odchádza na financovanie Európskej únie. My navrhujeme v našej reforme EÚ výrazným spôsobom zredukovať tú administratívu Európskej únie. Na roky od 2014 do 2020 máme nárok na 20 miliárd eur, budeme tam platiť za tú dobu 7 miliárd eur. Ale pozor, z tých 20 miliárd nedokážeme vyčerpať všetko, odrátajte tú veľkú mieru korupcie, ktorá v tých eurofondoch jednoducho je, to je holý fakt, odrátajte veci, do ktorých sa investuje a ktoré sú nezmyselné a odrátajte veci, do ktorých sa investuje a deformujú podnikateľské prostredie. Keď toto poctivo spravíte, tak to nie je nejako mega výhodné, že nám tu zo Západu darovali obrovské milióny. To sa trochu klameme sami. Ale to, že keď my sa teraz nebudeme hlásiť do jadra, to neznamená, že nám eurofondy zo dňa na deň skončia. To nie je pravda.
Európskeho prokurátora nepotrebujeme
Peter Bielik: Stále hovoríte, že by sme nemali dávať kompetencie či už do toho jadra alebo smerom k Európskej komisii. Čo vlastne preferujete vo vašej reforme EÚ, udržanie status quo, nedávať už kompetencie alebo si zobrať už aj tie, ktoré sme tam dali?
Richard Sulík: Pán Juncker predstavil svoju Bielu knihu s piatimi scenármi. Ja si myslím, že najlepší by bol 4 scenár „Menej, ale efektívnejšie“, to znamená, časť kompetencií nech Európska únia vráti a tie, ktoré jej ostanú, nech využíva efektívnejšie. Napr. ochranu spotrebiteľa nemusí riešiť Európska únia, to si vie vyriešiť bez problémov každá krajina sama. Ďalej, čo sa týka európskych peňazí, nech majú vyšetrovacie právomoci, ale na to nemusí vznikať samostatný európsky prokurátor, na to stačí rozšíriť právomoci o vyšetrovacie právomoci agentúre OLAF, ktorá má na starosti spreneveru európskych peňazí. To stačí. Ale aby bol taký všeobecný európsky prokurátor, ktorý bude vyšetrovať slovenských občanov a následne súdiť, ja som proti tomu. Naše súdnictvo je v dezolátnom stave, ale nie, lebo ten systém by nemal byť ako funkčný, ale preto, lebo 10 rokov tu vládne Robert Fico, ktorý je v korupcii namočený až po uši a nemá tu silu a zrejme už ani vôľu, aby s tým niečo robil. Tak sa tu zametá jeden skutok za druhým pod koberec. Ale to vie fungovať aj oveľa lepšie. SaS ako súčasť vlády ukáže, že to vie fungovať oveľa lepšie. A určite nepotrebujeme európskeho prokurátora, ktorý bude rozhodovať o občanoch Slovenskej republiky.
Peter Bielik: Čo sa týka kompetencií, ktoré by sme si mali prinavrátiť, spomenuli ste ochranu spotrebiteľa. Aké sú ďalšie?
Richard Sulík: Ono ich je viacero. Skôr ide o taký celkový systém, že stanoviť nie to, čo majú dostať krajiny späť, ale stanoviť to, čo má robiť Európska únia a všetko ostatné majú mať členské krajiny. Európska únia by mala v prvom rade robiť cezhraničné veci. Ale sociálne zabezpečenie, daňový systém, daňové sadzby a hlavne rozhodovanie o tom, kto bude na Slovensku žiť, to pekne nech ostane na Slovensku. Na to teda určite Brusel netreba.
