Simultánka Petra Schutza s Richardom Sulíkom – 25. 5. 2013 sa Richard Sulík zúčastnil diskusie v košickej televízii Naša. Richard Sulík diskutoval s Petrom Schutzom na viaceré témy – odchod členov so strany, relatívne nízky počet členov strany SaS, voľba generálneho …
… prokurátora, škandál vo vojenskej spravodajskej službe a odvodový bonus.
Odchod členov SaS
Po tom, ako bol Richard Sulík opätovne zvolený do pozície predsedu strany SaS, časť jeho oponentov zo strany odišla. Spolu stranu opustila zhruba tretina členov a 5 z 11 poslancov. Richard Sulík si po voľbe na post predsedu myslel, že Jozef Kollár dodrží svoje slovo a v strane zostane. Po jeho odchode, ako aj po odchode členov jeho fanklubu, je však strana homogénnejšia a môže sa namiesto toho, aby verejnosť zaťažovala vnútrostraníckymi spormi, venovať svojim voličom.
Aj odchod členov však môže za aktuálne nízke preferencie strany SaS. Do volieb však zostávajú ešte 3 roky a Richard Sulík dovtedy bude snažiť, aby priazeň voličov získal. Začal sa tiež viac venovať regiónom, čo potvrdil nedávnym otvorením svojej poslaneckej kancelárie v Košiciach.
Počet členov strany SaS
Strana SaS má aktuálne zhruba 200 členov. Podľa Petra Schutza je to málo. Ak by napríklad SaS vo voľbách získala 20% hlasov, nemala by ako obsadiť všetky nominácie. Richard Sulík mu však oponoval. Poukázal na to, že už vo voľbách v roku 2010 dostala strana SaS viac ako 12% hlasov a s obsadzovaním pozícií nemala problém. Zo zhruba 320 nominácií nechala na svojich pôvodných miestach 140 ľudí. Išlo o ľudí, ktorí vykonávali svoju prácu dobre a boli na dané pozície vhodní. V ďalších 120 prípadoch strana SaS nedosadila svojich členov, ale odborníkov, s ktorými blízko spolupracovala.
Členovia strany obsadili iba zhruba 60 postov. Približne polovicu z toho tvorili poslanci a ministri. SaS teda nemá problém kvalifikovane obsadiť potrebné množstvo postov aj s relatívne menšou členskou základňou. Okrem samotných členov má strana SaS aj slušnú databázu kompetentných ľudí, s ktorými spolupracuje, no členmi strany nie sú.
Voľba generálneho prokurátora
Podľa Richarda Sulíka sa sudcovia ústavného súdu nechali zneužiť pre politický boj. Ešte pred 15 rokmi mečiarizmu silno odporovali, dnes už takýto postoj k protiprávnemu konaniu vlády nevidno. Podobne prezident Ivan Gašparovič si nesplnil svoju ústavnú povinnosť vymenovať legálne a legitímne zvoleného generálneho prokurátora. Ukázalo sa teda, že prezident je len bábka v rukách Smeru.
Tajná voľba tiež vytvára živnú pôdu pre korupciu a vydieranie. Slobodný výkon mandátu poslanca je samozrejme nespochybniteľný, no voliči majú právo vedieť, ako hlasuje poslanec, ktorý ich zastupuje. To je tiež rozdiel medzi všeobecnými voľbami a voľbami poslancov. Zatiaľ čo vo všeobecných voľbách volič zastáva len sám seba, voľba poslancov je nepriama – poslanec len zastáva hlasy svojich voličov.
Škandál vo vojenskej spravodajskej službe
Pri vojenskej spravodajskej službe existuje vážne podozrenie z páchania trestnej činnosti. O týchto aktivitách vedel ako súčasný minister obrany Glváč, tak aj predchádzajúci minister obrany Ľubomír Galko. Medzi nimi je však rozdiel v tom, že zatiaľ čo Galko nariadil vyšetrovanie týchto záležitostí, Glváč to nespravil. Glváč teda fakticky kryl zločin. Ľubomír Galko podal pravdepodobne najviac trestných oznámení spomedzi všetkých ministrov za 20 rokov samostatného Slovenska. Aj v dôsledku takéhoto pichania do osieho hniezda sa temné sily na ministerstve obrany spojili za to, aby sa Ľubomíra Galka na pozícii ministra obrany zbavili.
Odvodový bonus
Odvodový bonus je jedným z kľúčových dôvodov založenia strany SaS. Táto reforma rieši viaceré zásadné nedostatky aktuálneho nastavenia systému. Na Slovensku máme zhruba 8. najvyššie odvody na svete. Odvodový bonus by ich znížil, vďaka čomu by ľudia mali vyšší čistý príjem, a časť solidarity by zostala dobrovoľná. Pracujúci by dostal možnosť vybrať si, či chce napríklad platiť vyššie odvody zo mzdy a bude poistený proti nezamestnanosti, alebo či uprednostní vyšší čistý príjem.
Aktuálny sociálny systém motivuje ľudí k tomu, aby nepracovali. Ak napríklad niekto dostáva 250 eur na dávkach, určite nepôjde pracovať za 270 eur v čistom, ak by mal o tieto dávky prísť. Odvodový bonus tento problém rieši zavedením základnej sociálnej dávky pre každého občana. Táto dávka by sa neznižovala nárazovo, ale postupne – o 10% zarobených peňazí. Odvodový bonus by tiež výrazne zjednodušil dnešný prekombinovaný systém, v ktorom je viacero vymeriavacích základov, sadzieb, a dávok.
Odvodový bonus by zmenil aj systém dôchodkového zabezpečenia. Dnešný 1. dôchodkový pilier je založený na medzigeneračnej solidarite. Inak povedané to, čo dnes pracujúci odvedie, sa okamžite presunie dnešnému dôchodcovi. Dnešný dôchodkový systém je neudržateľný. Odvodový bonus by však vyriešil aj tento problém.
