Z debaty posledných dní sa zdá, že všetko je vyriešené a opäť sa treba začať montovať do témy viacerých volebných obvodov. Pritom to je práve jedna z vecí na Slovensku, ktoré sú nastavené správne, fungujú spravodlivo a dávajú zmysel. Prečo? Existuje na to minimálne sedem ľahko pochopiteľných dôvodov.
Väčšinová verzus pomerná voľba
Z podstaty veci vyplýva, že všade tam, kde sa volí jeden človek (starosta, primátor, župan a prezident), ide o väčšinovú voľbu, teda o princíp „víťaz berie všetko“. Ak je v meste 34 % ľavičiarov, 28 % pravičiarov, 18 % dôchodcov, 6 % LGBT… – namodelujte si ľubovoľné zloženie -, zvíťazí ľavičiar, lebo získa najviac hlasov, i keď nie zďaleka všetky. Nemusí získať ani väčšinu. Samozrejme, pravičiarov alebo LGBT takýto starosta nejako veľmi nezastupuje.
Práve preto existuje pomerná voľba, ktorá sa uplatňuje tam, kde sa volí zbor (obecné a mestské zastupiteľstvo, VÚC parlament a NR SR). Tam získajú svoj podiel ľavičiari, ale aj pravičiari, podnikatelia, ochrancovia prírody, LGBT.
Ak teraz začneme jeden volebný obvod rozbíjať na viacero, tak platí, že čím viac volebných obvodov, tým viac sa blížime k väčšinovej voľbe. Predstavte si Slovensko rozdelené na 150 obvodov – v každom bude zvolený ľavičiar a výsledok bude, že akékoľvek menšiny nebudú mať v NR SR prakticky žiadne zastúpenie.
Ak bude obvodov osem, tiež sa posúvame od pomernej voľby smerom k väčšinovej.
Kto tu koho zastupuje?
Je úplná hlúposť chcieť len regionálne zastúpenie. Naivné je tiež si myslieť, že len poslanec z Košického kraja spraví niečo pre Košičanov. V roku 2014 boli vo vedení Smeru traja mocní Košičania – Paška, Raši a minister hospodárstva Žiga – a Jaguar dotiahli do Nitry. Musel prísť Sulík z Bratislavy, aby Volvo skončilo v Košiciach.
Alebo iný príklad: slobodnú matku zo Zvolena zastúpi Vladimíra Marcinková žijúca v Bratislave určite lepšie ako starosta neďalekej Očovej Huliak. Ženu z Levoče, ktorá stojí pred ťažkým rozhodnutím podstúpiť interrupciu, zastúpi Janka Bittó Cigániková určite lepšie ako predseda KDH Majerský.
Ide o pravidlá platné pre celú krajinu
V NR SR sa primárne prijímajú zákony, ktoré platia rovnako na celom Slovensku. Nejde a nemá ísť o to, kto vybojuje novú cestu pre svoju obec, alebo o to, kto zabojuje za súd v Starej Ľubovni. O to práveže nesmie ísť. Mária Kolíková by nikdy v živote nepresadila súdnu mapu, ktorá ruší nejaké súdy, ak by boli v NR SR poslanci rovnomerne z celého Slovenska. Lebo všetci poslanci presne vedia, že boli vyberaní jedine podľa regionálnej príslušnosti a nie napríklad podľa toho, či sú proreformní. A preto regionálne vybratí poslanci budú mať v prvom rade na pamäti región a nie krajinu ako celok. Kde ale majú vznikať pravidlá pre krajinu ako celok, ak nie v NR SR?
Voliči nebudú môcť voliť svojich favoritov
Volič, ktorý má ťažko chorú manželku v nemocnici a mal možnosť spoznať osobne naše zdravotníctvo, chce na MZ SR vidieť najlepšieho možného ministra zdravotníctva, a to je momentálne Tomáš Szalay. Lenže práve toho nebude môcť voliť 87,5 % voličov, lebo Tomáš smie kandidovať iba v jednom kraji a vo zvyšných siedmich nie. Ak by bolo 78 volebných okresov, tak voliči zo 77 okresov nemôžu dať preferenčné krúžky svojim favoritom.
Tu sa zvykne používať argument, že musíme mať 8 Szalayov, a to ešte aj rovnomerne v každom kraji. Aj keby sme ich hneď mali, ako zabezpečíme rovnomernosť v NR SR? Aby sme nemali štyroch expertov na súdnictvo a nula na poľnohospodárstvo, na verejné financie, na obranu a na sociálne veci?
Nebude možné zostaviť kandidátku
V NR SR potrebujú strany obsadiť výbory. Nemá predsa zmysel mať do ľudskoprávneho výboru 5 kandidátov a do hospodárskeho, finančného a ústavnoprávneho nula. Odkiaľ má vedenie strany pri zostavovaní ôsmich kandidátok (pre každý kraj zvlášť), koho voliči zvolia do NR SR? Najmä ak by ostali krúžky. Bude práca v NR SR potom lepšia, ľahšia, odbornejšia? Odpovedzte si sami.
Mandáty nebudú rovnomerné v prípade 78 volebných obvodov
Ak by sme napríklad mali volebný systém, že v každom okrese sa volí jeden poslanec, tak Medzilaborecký okres má 9-tisíc voličov a nitriansky 160-tisíc. To znamená, že na zvolenie potrebuje nitriansky poslanec najviac 80-tisíc hlasov a medzilaborecký 4,5-tisíc. Bolo by to extrémne porušenie rovnosti hlasov.
Nevýhody jedného volebného obvodu – M&M
Jediná zjavná „nevýhoda“ jedného volebného obvodu je, že do zákona ho presadil Mečiar a do ústavy Matovič. To by však nemalo zatemniť zdravý rozum. Veď aj tie povestné pokazené hodiny ukazujú dvakrát za deň správny čas. Logické totiž je, že volebný obvod je taký veľký, ako je územie, na ktorom platia normy (v tomto prípade zákony) prijaté voleným zborom (v tomto prípade NR SR).
