Už štvrtý deň prebieha v Národnej rade debata o štátnom rozpočte 2014 a dnes poobede sa bude o ňom hlasovať. Niet najmenších pochýb, že štátny rozpočet prejde, pretože 83 kolesíkov v slovenskom parlamente poslúcha na slovo a hlasuje vždy presne tak, ako ukáže prst …
… pani Laššákovej.
Treba oceniť, že aj socialistická strana SMER začína chápať, že na dlh sa nedá žiť večne. Dnes SMER už neničí Slovensko 8 percentnými deficitmi, aké sme zažili počas prvej Ficovej vlády, ale len trojpercentnými. To je však jediné, čo sa na návrhu štátneho rozpočtu 2014 dá pochváliť.
Na druhej strane …
Návrh štátneho rozpočtu obsahuje množstvo konkrétnych rizík, ktoré sa v budúcnosti vrátia ako bumerang.
To zrejme Roberta Fica, ktorý sníva o prezidentskom kresle, trápiť nebude, ale občanov, najmä mladšie ročníky, by to zaujímať malo:
Za 5 najväčších problémov navrhovaného štátneho rozpočtu 2014 považujem tieto:
Problém číslo 1: Nižšia miera investícií
V roku 2013 aj v roku 2014 prispieva k udržaniu trojpercentného deficitu výrazne nižšia miera investícií. Kým počas dvoch rokov našej vlády štát preinvestoval takmer 5 miliárd eur, v rokoch 2013 a 2014 to bude len polovica. Kto neinvestuje dnes, nemôže čakať zajtra výnosy a tým výrazne zhoršuje budúcu situáciu Slovenska
Problém číslo 2: Eurofondy
Nečerpanie eurofondov pomáha udržať deficit. Dostali sme sa do absurdnej situácie, kedy Slovensko platí takmer miliardu Eur ročne do Bruselu, ale zároveň je výhodné nečerpať eurofondy, lebo spoluúčasť by zvýšila deficit nad 3 percentá, začo by nás Brusel trestal. V roku 2013 tvorila predpokladaná spoluúčasť na nevyčerpaných eurofondoch vyše 400 miliónov eur, ktoré minister financií „ušetril“. Ak by eurofondy boli čerpané riadne a spoluúčasť bola vyplatená v plnom rozsahu, trojpercentný deficit by nebol dodržaný. Situácia v roku 2014 je podobná.
Problém číslo 3: Jednorazové opatrenia
Jednorazové príjmy ako predaj ropných zásob, likvidácia II. piliera alebo predaj telekomunikačných licencií stlačia deficit pod tri percentá dnes, no o rok, či dva už tieto príjmy nebudú. O to väčší problém bude udržať nízky deficit v budúcnosti. Preto aj správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, citujem: „Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verených financií“. A ďalšia veta: „Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie.“
Najväčším svinstvom je však superdividenda, čo je nič iné ako supertunel, kedy sa podniky s účasťou štátu (SPP, SSE a pod.) stále viac zadlžujú na to, aby mohli štátu (a zahraničným majiteľom) vyplatiť zisky, ktoré vôbec neexistujú.
Problém číslo 4: Nepriznaný dlh v štátnom rozpočte 2014
Nepriznaný dlh, ktorý vznikne zdravotníctve. Ak dnes zdravotníctvo produkuje dlh a neprijmú sa žiadne úsporné opatrenia, čo sa ako že neprijali, a tiež sa nenavýši množstvo peňazí, logicky bude zdravotníctvo produkovať dlh aj v budúcom období. Preto je opäť čistá schizofrénia tento dlh, odhadom 100 miliónov eur, nezahrnúť do rozpočtu. Tento istý problém sa týka aj miest a obcí.
Problém číslo 5: Rýchly nárast štátnych výdavkov
Bežné výdavky rastú a to pomerne rýchlym tempom 5,3%. Naopak, výnosy z daní zaostávajú oproti pôvodnému odhadu o vyše 500 miliónov eur v roku 2013 a 750 miliónov v roku 2014. Dôvod je ten, že smrteľný koktail, ktorý socialistická vláda namiešala podnikateľskému prostrediu účinkuje a to znižuje výnosy na daniach a odvodoch. Zároveň rastú bežné výdavky, čo len dokazuje, že socialisti šetriť nevedia. V tomto roku a v budúcom roku sa tieto rozdiely dajú síce prekryť jednorazovými príjmami, no neskôr už nie.
Záver k navrhovanému štátnemu rozpočtu 2014
Návrh štátneho rozpočtu, aj keď udrží deficit pod tromi percentami, je schizofrenickým dielom ľudí, ktorí nevedia šetriť a nevedia hospodáriť. I keď tri percentá deficit sú lepšie ako osem a možno znejú nevinne, faktom ostáva, že vláda minie o vyše 2 miliardy eur viac ako príjme, v čom tkvie veľké riziko.
Verejný dlh Slovenska má v roku 2014 dosiahnuť 56,8%, čo je len dve desatiny pod 57%.
Deficit takmer 57% dosiahlo Slovensko aj preto, že vystavilo miliardové záruky pre Grécko a súkromné španielske banky vo výške 2,4% HDP, ktoré išli priamo do verejného dlhu. Bez nich by sme dnes boli na úrovni 54,4%.
Ak vláda prekročí 57%, musí podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predložiť vyrovnaný rozpočet, čo by znamenalo z roka na rok znížiť deficit na nulu, teda buď zvýšiť príjmy o 2 miliardy euro alebo znížiť výdavky o 2 miliardy eur, alebo nejaká kombinácia oboch. Z roka na rok takáto prudká zmena by bol veru riadny šok. Aj preto je škoda, že Peter Kažimír sa chystá premárniť ďalší rok, kedy mohol realizovať skutočné úsporné opatrenia. Len to by nemohli bežné výdavky stúpnuť o 5,3%.