„Pozóóór je tu deflácia. Všetci do bunkrov alebo aspoň do postelííí, stoj čo stoj sa musíme vyhnúť defláciííí…“
Plne chápem, že paniku pred defláciou vyvoláva Európska centrálna banka a tiež rozumiem, keď z deflácie robia strašiaka vlády a iní dlžníci. No prekvapuje ma, ak na túto hru pristúpia aj také Hospodárske noviny, predsa len denník s dostatočným ekonomickým zázemím.
Deflácia je dobrá
Deflácia je totiž dobrá vec. Teda, aby som to spresnil, deflácia je dobrá vec pre tých, ktorí nerobia dlhy. Problém majú tí, ktorí majú veľa dlhov. O čo vlastne ide?
Deflácia je opak inflácie
Ak teda inflácia znamená rast cien tovarov a služieb, deflácia značí pokles cien tovarov a služieb.
A to má byť zlé?
Ak chlieb namiesto jedného eura dnes bude stáť zajtra 98 centov, má to byť problém? Samozrejme, že nie. Ľudia jednoducho budú platiť za tovary a služby o niečo menej, a teda si budú môcť kúpiť o niečo viac. Alebo si kúpia rovnako veľa a zvyšok ušetria. Alebo použijú na predčasné splatenie hypotéky.
Nikto, kto hospodári zodpovedne (jeho príjmy sú vyššie ako jeho výdaje, nie je zadlžený po uši a negeneruje v kuse nové dlhy), nebude mať s defláciou problém. Práve naopak, uvíta ju.
Problém budú mať krajiny ktoré robia dlhy
Problém budú mať tí, ktorí majú veľa dlhov, a to sú najmä štáty južnej Európy – Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko… Tieto krajiny majú obrovské dlhy, oveľa vyššie ako na začiatku krízy a potichu dúfajú, že ich splatia pomocou inflácie. Na úkor veriteľov! Ak by inflácia bola povedzme 5 percent, klesne aj dlžná suma každý rok o 5 percent. Avšak ak je deflácia, tak nielenže reálne dlhy neklesnú, oni dokonca mierne stúpnu. A to je dobré. Konečne sa neoplatí robiť dlhy, naopak, oplatí sa šetriť.
Problém bude mať aj Mario Draghi
A problém bude mať Mario Draghi, šéf Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý robenie dlhov podporuje, čím hazarduje s našou spoločnou menou. V auguste 2012 nechal napríklad schváliť takzvaný OMT program, ktorým garantuje výkup dlhopisov všetkých krajín. V podstate to bola výzva …
„Milí investori, kupujte dlhopisy problémových krajín koľko vládzete, ak bude mať niektorá krajina eurozóny problém ich splatiť, zatiahne to ECB“.
Aj rekordne nízke úroky škodia spoločnej mene, nehovoriac o stále nekvalitnejších zárukách. Výsledok je rekordné zadlženie väčšiny krajín a eurozóny ako celku. Štyri roky po tom, čo sa akože rieši kríza.
Krajina, ktorá má dlh vyšší ako jedno HDP, nemá šancu ho v dohľadnej dobe splatiť bez inflácie. Veď si len predstavte také Taliansko. Dlh má na rekordnej úrovni 138 percent, teda ak by aj hneď vyprodukovalo rok čo rok 2 percentá HDP, vyrovnanie jeho dlhu by trvalo 69 rokov. A to by úroky museli byť na nule. To skrátka nejde, obzvlášť nie v demokratickom zriadení, kde si každé štyri roky ľudia zvolia novú vládu. Preto sa Draghi a po uši zadlžené vlády boja deflácie ako čert svätenej vody.
Nenechajte sa strašiť defláciou
Ale to nie je najmenší dôvod okrádať tých, čo dlhy nerobia. Naopak, nespotrebujú všetky hodnoty hneď, ako ich vytvoria.
Takže nenechajte sa strašiť defláciou.
Rovnako sa nenechajte strašiť rôznymi scenármi typu: ak bude deflácia, ľudia prestanú kupovať v očakávaní poklesu cien, to zníži výrobu, zvýši nezamestnanosť, tá následne zníži kúpnu silu, predá sa ešte menej tovarov a tak ďalej… no skrátka čistá kravina.
Ľudia neprestanú kupovať veci len preto, že o rok môžu (a nemusia!) byť o pár percent lacnejšie. Rovnako ako si ľudia nekúpia všetko naraz, lebo ceny môžu o rok stúpnuť. Ak klesnú ceny, je to len a len dobré, vraví zdravý sedliacky rozum. Verte mu!
