Problémom bol podľa Richarda Sulíka vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko, toho času čestný občan Leopoldova, ktorý nejak moc nechcel kooperovať so kšeftármi z SDKÚ a tak ho bolo potrebné odstrániť.
Richard Sulík
Privatizácia Slovenských elektrární, a.s. bola najviac škandalózna, štát v pomere k reálnej hodnote získal najmenej, ešte horšia je akcionárska zmluva a architekt tejto katastrofy je Ivan Mikloš, v tom čase minister hospodárstva. Čítate správne, hospodárstva.
V tomto článku je celkom vecne a korektne opísaná privatizácia SE a.s. Zmluva o predaji bola podpísaná 17. februára 2005 a začalo vyjednávanie o dohode medzi akcionármi. Inými slovami, začalo natŕčanie rúk a boj o to, kto si koľko uchmatne z privatizačného koláča.
Problém bol vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko, toho času čestný občan Leopoldova, ktorý nejak moc nechcel kooperovať so kšeftármi z SDKÚ a tak ho bolo potrebné odstrániť. To sa stalo 24. augusta 2005 a na dva mesiace ho nahradil Ivan Mikloš. To stačilo na to, aby sa „správne“ nastavili procesy a aby Mikloš s Dzurindom inštalovali do funkcie poslušného a vedomosťami nezaťaženého ministra, ktorého našli v osobe Jirka Malchárka. Zvyšok poznáme dôverne z gorily, napríklad jedna miliarda slovenských korún úplatok a podobné chuťovky.
Handrkovanie o privatizačnú dohodu a akcionársku zmluvu skončilo 28. apríla 2006 a dopadlo pre krajinu veľmi zle.
Napriek tomu, že štátu patrí stále ešte 34 percent, nemá na vedenie elektrární prakticky žiaden dosah. Napríklad na obchodnú politiku. Zo strany štátu nemá kto zabrániť, aby SE, a.s. predávali elektrinu z reaktoru MO3 ešte pred jeho spustením za ceny, o ktorých sa vtedy vedelo, že budú rásť. No a keďže pacta sunt servanda a EMO3 nabehli o rok neskôr, museli SE, a.s. dokúpiť elektrinu za extrémne vysoké ceny, ktorú následne predali za pôvodné, nízke ceny. Takto vznikla strata vyše 200 miliónov eur, pre porovnanie akcionár SE, a.s., pán Křetínský mal v rovnakom období rekordný zisk 4 miliardy eur. Štát sa tomuto môže dnes akurát tak bezmocne prizerať vďaka škandalóznej privatizácii pod taktovkou Ivana Mikloša.
Avšak, ani keby štát vlastnil 51 percent v SE, a.s. a akcionárska dohoda by bola korektná, nebolo by a nebude možné zvládnuť nápor, ktorý sa na Slovensko chystá. Elektroautá totiž nie sú jediná položka zvyšujúca dopyt po elektrickej energii. V najbližších rokoch nás totiž čaká:
- Viac ako desaťtisíc tepelných čerpadiel ročne, ktoré do značnej miery zavádzajú vykurovanie rodinných domov elektrinou
Čo ďalšie nás čaká v najbližších rokoch? Čo potrebuje slovenský priemysel? Kde na Slovensku by mal byť ďalší zdroj energie? Dočítate sa v KOMENTÁRI RICHARDA SULÍKA PRE HOSPODÁRSKE NOVINY.
