Ak by v roku 2022 minister obrany Jaroslav Naď neklamal a nepresvedčil vládu, že za protiraketový systém S-300 máme zabezpečenú náhradu a „trvalé riešenie“, licenciu na vývoz tohto systému by som nepodpísal. V rozhovore pre Štandard to hovorí bývalý predseda SaS Richard Sulík. Rozhovor vznikal krátko pred atentátom na Roberta Fica, dve úvodné otázky a odpovede boli v prepise rozhovoru dodatočne doplnené.
V stredu Slovenskom aj Európou otriasla správa o atentáte na predsedu vlády Roberta Fica. Útočníkom bol občan Slovenskej republiky, jeho motív bol zjavne politický. Čo by mohli a mali urobiť politici pre upokojenie konfliktných nálad v spoločnosti a hlavne pre to, aby sa takéto extrémy, donedávna nepredstaviteľné, neopakovali?
Zašlo to priďaleko a stalo sa niečo, čo si nikto reálne nevedel predstaviť. Aj Robert Fico osobne hovoril, že pripravuje sa atentát, ale zjavne tomu neveril, nešiel by tak ľahkovážne k ľuďom, ochranka by lepšie zabezpečila priestor. V stredu prišiel doslova šok a vo štvrtok na jeden deň ticho. Stíchli dokonca i najväčší krikľúni. Ale tí sa rýchlo otriasli a dnes sa zdá všetko po starom.
Čo by politici mohli urobiť? Odpustiť si osobné útoky, vulgarizmy a porušovanie rokovacieho poriadku. To by na úvod nebolo málo.
Nemyslíte si, že za radikalizáciou časti spoločnosti môže byť aj radikalizácia politiky – vrátane opozičnej? Alebo politická radikalizácia protivládnych médií a prehnaná démonizácia Fica a Smeru?
Jednoznačne prispieva radikalizácia a vulgarizácia politiky k radikalizácii spoločnosti. Sám som bol tri roky vystavený obrovskému množstvu útokov, až po verejné častovanie „idiot“ a človek potrebuje kopu sebazaprenia, aby na to nereagoval, čo sa mi, našťastie, podarilo. Určite je zodpovedná aj opozícia, aj takzvané liberálne médiá by si mohli niektoré komentáre odpustiť a niektorí samozvaní nezávislí novinári by mohli ísť na dôchodok.
Ale aj koalícia má maslo na hlave a väčšie, lebo má vládnu zodpovednosť. Aby poslanec Národnej rady verejne vykrikoval, že prezidentka je americká k***a, to je v kultivovanej spoločnosti jednoducho neprípustné. U nás, žiaľ, to je naopak. Čím väčšiu vulgárnosť si politik dovolí, tým je väčší hrdina pred svojimi, tým viac ukáže, ako sa nebojí americkej ambasády.
Keďže rozhovor robíme v historickej budove Primaciálneho paláca, spomenul by som jednu historickú bilanciu. V prezidentských voľbách ste od roku 2014 dodnes podporili troch kandidátov: Procházku, Mistríka, Korčoka. Výsledný stav je 0:3. Nevyšlo to. Kde urobili majstri z SaS chybu?
Ja tam nijakú chybu nevidím. My sme vždy podporili toho, kto nám najviac vyhovoval z daných kandidátov. Kde je napísané, že musíme vyhrať?
Predpokladal som, že ich podporujete s tým zámerom, že to má byť nielen váš kandidát, ale aj víťaz prezidentských volieb.
Nerobil by som z toho takú veľkú drámu, že nevyhral Ivan Korčok. Áno, vyhovoval nám viac ako iní, preto sme ho podporili, ale nehodím si mašľu len preto, že nevyhral.
Zvyšok rozhovoru nájdete na webe Štandardu.