Predseda SaS Richard Sulík poskytol rozhovor portálu Topky. Hovoril o budúcnosti SaS s novým predsedom, tiež o oblastiach, ktorým sa chce venovať v prípade zvolenia do Európskeho parlamentu. Témou rozhovoru bola aj novela Trestného zákona či blížiace sa prezidentské voľby.
Richard Sulík (Foto: Topky – Jano Zemiar)
O pár dní máte v SaS voľby. Kto bude predsedom?
Braňo Gröhling. Predbehol som síce čas, ale do uzávierky kandidátok sa prihlásili len dvaja kandidáti. Braňo Gröhling a jeden člen, ktorý sa hlási do všetkých volieb, hoci nikdy nič nevyhral.
Pred časom ste pre topky.sk povedali, že vaším kandidátom je Marián Viskupič. Dnes je ním Branislav Gröhling?
Marián Viskupič odstúpil z rodinných dôvodov. Dlho sme sa o tom rozprávali. Jeho dôvody boli naozaj silné.
Pokojne ste mohli povedať, že rozhodnutie necháte na členov strany. Alebo ste chceli dať jasný odkaz, aby volili Branislava Gröhlinga?
Záleží mi na kontinuite. Máme len jedného relevantného kandidáta, preto je dôležité vyslať signál, že strana z veľkej väčšiny stojí za ním. Bolo by veľmi alibistické povedať, že neviem, alebo si vyberte.
Dohodli ste sa s budúcim predsedom, ako budete v strane a naďalej prítomný, na akej pozícií a s akými kompetenciami?
To závisí od kongresu, na ktorom sa bude rozhodovať o zmene stanov. Možno sa členovia rozhodnú, že ma zvolia za čestného predsedu. Mal by som právomoc vrátiť republikovej rade na opätovné hlasovanie rozhodnutia, ktoré boli prijaté len tesnou väčšinou. Je dôležité vedieť, že ak by toto pravidlo platilo spätne, teda 15 rokov za celej existencie SaS, tak zo 780 rozhodnutí by som vedel uplatniť právo veta v 25 prípadoch. Teda v 3 percentách. Nebudem môcť zasahovať do chodu v 97 percentách. Mali by ste vedieť tieto štatistiky. Na druhej strane bude závisieť aj od toho, či budem zvolený do europarlamentu. Nový predseda potrebuje priestor, aby mohol realizovať svoju a nie moju politiku. Keby mal realizovať tú moju, mohol som tam rovno zostať. Mne mandát nekončil. Pred rokom som bol zvolený na štyri roky.
Objavili sa informácie, že niektoré krajiny EÚ a NATO zvažujú poslať vojakov na Ukrajinu. Premiér Robert Fico odmietol poslať našich vojakov na Ukrajinu. Máme pomáhať Ukrajine nielen materiálom, ale aj vojakmi?
Určite nie. Toto nie je naša vojna. Nemáme tam čo posielať našich ľudí, aby na Ukrajine položili svoje životy. Okrem toho, my predsa Ukrajine dosť pomáhame, respektíve sme za našej vlády pomáhali. Na to, ako je Slovensko malá krajina, urobili sme naozaj veľmi veľa. Keby v tom pomere rovnako pomáhalo Nemecko a Francúzsko, tak situácia na východe Ukrajiny by bola lepšia.
Vašim kandidátom na prezidenta je Ivan Korčok. Ste spokojný s doterajšou kampaňou?
Kampaň obidvoch hlavných kandidátov Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka boli zatienené protestami a sporom o trestnú politiku štátu.
Ivan Korčok chodil a ukazoval sa na opozičných protestoch, čo koalícia vnímala ako prezidentskú kampaň.
Opakovane sme hovorili, že by nebolo dobré, ak by Ivan Korčok vystupoval na tribúnach. Tým nechcem povedať, že by sa tam tlačil. Nechceli sme, aby to bolo zneužité. Koaliční politici síce hovorili, že protesty sú kampaňou pre Korčoka, ale veď stačilo stiahnuť trestný zákon a neboli by žiadne protesty. Som presvedčený, že sme to korektne oddelili. Teraz, keď sa situácia ukľudní a dokonca ani parlament nebude zasadať, môžu obaja pokojne kampaňovať.
Vyhli ste sa odpovedi. Ako vnímate jeho doterajšiu kampaň?
To je otázka na politológa.
Ste spokojný?
To je otázka na politológa.
Či je Richard Sulík spokojný s kampaňou kandidáta, ktorého SaS podporuje?
(Smiech) Predchádzajúce vizualizácie kampane sa mi pozdávali viac.
Zaujíma ma váš názor na vyjadrenie Ivana Korčoka k zrušeniu práva veta pre Slovensko v EÚ. Právo veta majú členské krajiny len v kľúčových oblastiach ako je zahraničná politika, obrana, dane, rozpočet a rozširovanie EÚ….
Dane sú určite veľmi dôležitá oblasť. A som zásadne proti zrušeniu veta. Oblastí, kde si krajiny vedia uplatniť právo veta, je naozaj málo. Mnohí toto právo vykladajú, ako nástroj malých krajín na vydieranie tých väčších. Nie je to pravda. Právo veta je na to, aby bol dosiahnutý konsenzus. Aby sa nestalo, že sa nájde nejaká väčšina a tá si potom urobí, čo chce. Takto musia brať do úvahy aj iné názory. Roky týmto spôsobom funguje EÚ. Vždy museli brať ohľad aj na menšie krajiny. To, že Viktor Orbán teraz nadužíva právo veto pri pomoci Ukrajine, by nemalo byť dôvodom, aby ho zrušili pre všetkých ostatných.
Chápem to správne, že je pre vás právo veta v EÚ dôležité?
V otázke daní a rozpočtu určite áno. Pri obrane o tom môžeme diskutovať. Kým nevznikne spoločná európska obrana, nie je dôvod, aby sme sa zriekali práva veta. Lebo potom sa môže stať, že Macron so Scholtzom sa dohodnú, že vojaci z východnej Európy pôjdu na ukrajinský front. Veľmi opatrne treba s právom veta narábať.
Považuje pozastavenie účinnosti Trestného zákona Ústavným súdom SR za víťazstvo?
Vedeli poslanci koalície pri hlasovaní o novele Trestného zákona o čom hlasujú? Aké má skúsenosti z parlamentu?
O dva týždne zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry. Bude možné ho opäť zriadiť?
Exposlankyňa Romana Tabák podala trestné oznámenie na Matovičovho poslanca Jozefa Pročka za sexuálne obťažovanie. Podľa Tabák sa ozvali aj ďalšie ženy. Minister vnútra tvrdí, že expremiér Heger o tom mal vedieť. Majú podobné skúsenosti aj vaše poslankyne?
