Čestný predseda SaS a líder eurokandidátky liberálov Richard Sulík poskytol rozhovor portálu Topky. Hovoril o kampani pred eurovoľbami, migračnom pakte, Green deale, jadrovej energetike či klesajúcej konkurencieschopnosti EÚ.
Ako atentát na Roberta Fica poznačil kampaň pred eurovoľbami?
- Významne. SaS, ale aj iné strany zastavili kampaň v regiónoch na niekoľko dní. Stále sa táto téma nejakým spôsobom používa a aj zneužíva. Ide to tak ďaleko, že vidíme po Slovensku billboardy postriekané krvou. Považujem to za nechutné.
Politici majú ochranku a sú zvýšené opatrenia. Máte aj vy ochranku?
- Nie, nemám ochranku. Ani by som ju nechcel.
Mnohí kandidáti počas kampane strašia Bruselom a jeho nadvládou. Aká je pravda?
- Pravda o Európskej únii je taká, že v roku 2007 sme odovzdali kompetencie a vzdali sme sa práva veta asi v 40 tich oblastiach. Medzi iným aj práva veta oblasti migrácie. Keď niekto povie a sám to hovorím, migračný pakt vrátane povinného prerozdelenia bol vnútený inými krajinami, je to pravda.
- Keď poviete pravdu, nemôžete to nazývať strašenie. Je jasné, že riziko musíte pomenovať. Keď sa na vás rúti hladný medveď s vycerenými zubami, tak vám poviem, aby ste sa skryli. Tak to nie je strašenie, ale pravdivé upozornenie. Za strašenie považujem výroky, že Smer nás chce dostať z EÚ. Toto je strašenie, lebo to nie je pravda. Na ničom sa to nezakladá. Na ničom sa nezakladá ani to, keď Smer tvrdí, že PS chce len škodiť vláde a Slovensku. Rovnako to nie je pravda. A je to strašenie.
Hovoríte, že v 40 veciach sme sa vzdali práva veta a kompetencie odovzdali Bruselu. O aké veci ešte ide?
- Jednu som už pomenoval. V niektorých veciach má zmysel, aby sme postupovali spoločne. Napríklad v oblasti, ktorá sa týka jednotného trhu. Dokonca je to žiadúce. Mne chýba diskusia o tom, ktoré kompetencie by sa mali z Bruselu vrátiť členským krajinám. Vždy, keď sa otvorí táto debata, je to len o tom, že posuňte ďalšie kompetencie do Bruselu. To nie je cesta, ktorá by mohla dlhodobo fungovať. Od roku 1980 sa posúvajú postupne kompetencie do Bruselu, avšak počas týchto 44 rokov EÚ sústavne klesá. V roku 1980 EÚ tvorila jednu štvrtinu celosvetovej ekonomiky. O 44 rokov neskôr je to jedna osmina. O chvíľu to bude menej ako desatina. Nemôžeme sa tváriť, že všetko je v poriadku, pokračujeme a posúvame ďalšie a ďalšie kompetencie.
Čo je riešením?
- Každou kompetenciou, ktorú posuniete do Bruselu, klesá priestor pre súťaž jednotlivých krajín. Jedna z mála kompetencií, kde má absolútny zmysel si nechať právo veta, je oblasť priamych daní. Keby sme aj tieto kompetencie posunuli do Bruselu, mohli by nám povedať, že minimálna sadzba bude 35 percent. Slovensko by tak mohlo prísť o významnú konkurenčnú výhodu.
Je aj takáto téma na stole? Hrozí, že nebudeme mať právo veta v daňovej politike?
- Pred dvomi mesiacmi parlament schválil rezolúciu, ktorá síce prešla tesne aj za pomoci niektorých slovenských europoslancov. Rezolúcia vyzýva členské krajiny, aby sa vzdali týchto kompetencií. Téma nie je úplne mŕtva. Je pravdou, že členské krajiny by s tým museli súhlasiť. V roku 2007, keď sme prišli o kompetencie v 40 oblastiach, súhlasili s tým všetky členské krajiny, vrátane Slovenska. Vtedy sme mali prvú vládu Roberta Fica a strana Smer a SNS hlasovali za to, aby sme odovzdali kompetencie v 40 oblastiach do Bruselu.
Dá sa to ešte zvrátiť?
- Nie. To sa nedá zvrátiť, lebo je tam súhlas všetkých členských krajín EÚ. Raz keď sú kompetencie odovzdané, nikdy sa to nepodarí vrátiť. Zvrátiť sa dajú rozhodnutia, ktoré boli prijaté bežnou väčšinou a znova sa môže nájsť bežná väčšina, ktorou sa vrátia. Napríklad sa dá zvrátiť zákaz spaľovacích motorov.
Green deal je veľmi ostro kritizovaný na Slovensku. S čím máte najväčší problém? Je to len predaj spaľovacích motorov po roku 2035?
- Green deal je extrémne komplexný súbor zákonov, približne 70 tich zákonov, ktoré boli prijaté v rokoch 2019 a 2020. To bola neuveriteľná smršť. Súčasťou green dealu je aj zákaz predaja spaľovacích motorov alebo povinnosť pre rodinné domy mať emisné povolenia. Dnes ich majú len veľké fabriky. Emisné povolenia budú potrebné aj na benzín, čo opäť zvýši ceny benzínu. Preto hovoríme, že cieľ chrániť životné prostredie je v poriadku a aj ho podporujeme. Ale poďme to robiť tak, aby sme si pri tom nezničili priemysel a nepoškodili ekonomiku. Konkrétne to znamená, že poďme niektoré ciele a kroky prehodnotiť. A k tomu patrí aj zákaz predaja spaľovacích motorov. Určite chcem navrhnúť, aby sa zákaz buď zrušil alebo odsunul do roku 2050.
Prečo vám prekáža zákaz predaja spaľovacích motorov?
- Je tam viacero dôvodov, ale hlavný je, že nebudeme mať dostatok elektrickej energie. Celá naša spoločnosť prechádza na elektrinu. Napríklad US Steel v Košiciach plánuje dve z troch vysokých pecí, ktoré fungujú na uhlie a koks, nahradiť elektropecami. Budú mať spotrebu ako všetky domácnosti na Slovensku. Ďalej fabrika Volvo bude mať veľkú spotrebu a idú stavať baterkáreň, ktorá bude ďalšia obrovská položka. Hlinikáreň v Žiari nad Hronom, keď opäť nabehne, lebo to chceme, aby sa opäť spustila a vyrábali sme hliník, to bude ďalšia významná položka v spotrebe. Súčasťou green dealu sú aj domácnosti. Tie by mali byť vykurované elektricky cez tepelné čerpadlá. Priemysel bude prechádzať na robotizáciu. Mohol by som pokračovať. K tomu ešte majú prísť elektroautá. Spotreba elektrickej energie sa na Slovensku zvýši o 70 až 100 percent počas najbližších tridsať rokov. Zdá sa to byť ďaleko, ale Mochovce 3 sa stavali 40 rokov. Mochovce 4 sa budú stavať možno 45 rokov. Rekord pre výstavu jadrovej elektrárne v Európe je do 20 rokov. Treba rozmýšľať v dlhších časových horizontoch. Keď by sme od roku 2035 naozaj zakázali spaľovacie motory, v roku 2050 nebudeme mať dosť čistej elektriny. Bude sa diať to, čo v Nemecku, že budú musieť nabiehať uholné elektrárne, ktoré boli v minulosti odstavené, lebo znečisťovali životné prostredie.
Čo je riešením tejto situácie pre Slovensko?
- Nie je to špeciálne len pre Slovensko. Riešením je, že Európsky parlament zruší zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035.
Vidíte, aká atmosféra aj v iných krajinách. Budú mať noví europoslanci záujem účinnosť posunúť na neskôr?
- Som presvedčený, že príde k zmene. Rôzne prieskumy potvrdzujú, že nové zloženie europarlamentu bude tlačiť na prehodnotenie green dealu. Je tam množstvo položiek, o ktorých sa bude musieť diskutovať. U nás na Slovensku, považujem to za strašne úbohé, predvolená diskusia prebieha o tom, že voľte nás, aby nevyhrali tí druhí. A tí druhí hovoria, voľte nás, aby nevyhrali tí prví. V politike som 15 rokov. Zažil som pätoro parlamentných volieb a štvrté eurovoľby. Takúto jalovú predvolebnú kampaň, kde sa všetko skoncentrovalo na to, aby tí druhí nevyhrali, som v živote nezažil. Potom sa všetci čudujeme, že to v našej krajine vyzerá tak, ako vyzerá, keď je kampaň o tomto.
Je vôbec záujem politikov diskutovať o vplyve rozhodnutí EP na Slovensko?
- Poctivo to robím. Ako jediní sme si napísali poctivý program. Je v ňom vyše 160 konkrétnych bodov. Nie je to o tom, že tých 160 bodov presadíme. V EP je 720 europoslancov. Robíme to, aby voliči, ktorí dajú SaS hlas, vedeli, ako sa tam budeme najbližších 5 rokov správať. Náš program považujem za zmluvu s občanmi. To je náš záväzok. Iné strany si dali nejakých desatoro, že chcú byť dobrí, vzorní a udržíme Slovensko v EÚ.
- Určite áno. Za 15 rokov som takúto plytkú kampaň nezažil.
Jadrová energia je roky vaša obľúbená a kľúčová téma. Boli ste ministrom hospodárstva. Mali ste možnosť s tým niečo urobiť. Čo ste urobili?
- Mal som možnosť a aj som urobil. Na začiatku sme sa dozvedeli, že projektový manažér dostavby Mochoviec 3 je nejaký pán zo Španielska, ktorý príliš nechodil do roboty. Veď nakoniec za plat 32 tisíc eur, kto by chodil, že? To bola samozrejme irónia. Vydupali sme si, že bol vymenený.
Zistili ste, kde bol?
- Bol doma v Španielsku. Vláda cez ministerstvo hospodárstva mala možnosť si dosadiť jedného človeka. Dali sme tam kvalitného jadrového technika, ktorý sa naozaj do toho vyznal a chodil im tam strpčovať život. Každý mesiac som dostával správu. Osobne som bol niekoľkokrát v Mochovciach. A potom sa začali diať čudné veci. Predstavte si, že špeciálny prokurátor Kováčik napísal šéfke Úradu jadrového dozoru list o veci, do ktorej sa on nemal čo montovať. Písal, že tam nie sú dobré trubky, alebo je poškodené káblovanie a slovník taký, že ju vystríha pred vydaním prevádzkového povolenia. Pani Žiaková sa zľakla a odsunula schvaľovanie. Opäť začali testy. Bol systematický tlak od rôznych ľudí v spoločnosti, aby sa odsunulo spustenie Mochoviec 3.
Bola to sabotáž?
- To by bolo, keby zámerne niekto niečo ničil. Ale aj také podozrenie som mal. Mnoho firiem neskutočne dobre žilo z toho, že Mochovce 3 neboli spustené. Motali sa tam a tvárili sa, že pracujú. Od tajnej služby som dostával pravidelne správy, čo všetko je tam zlé. Vždy som to riešil. Raz správa mala sedem strán s 19 bodmi. Vybral som sa do Mochoviec a zobral najvyššie postaveného technika. Štyri hodiny som s ním chodil a zisťoval skutkový stav. Sám mám technické vzdelanie. Aj táto moja zaangažovanosť bola dobrá na to, aby sme spustili Mochovce 3 o rok skôr. Obávam sa, že pri výstavbe Mochoviec 4 sa bude diať niečo podobné.
Europoslanec Eugen Jurzyca je jedným z najaktívnejším europoslancov, ale nie je ho veľmi vidieť. Čím to je?
- Je to tým, že si dobre robí svoju robotu v Bruseli. Dnes tam sedí 705 poslancov, po voľbách ich bude 720. Eugen Jurzyca je na treťom mieste v počte hlasovaní. Iba dvaja pred ním hlasovali ešte viac. A nielenže hlasoval, ale každé jedno hlasovanie riadne vysvetľoval a odôvodnil. A v týchto vysvetľovaní je prvý. Bol zvolený, aby si vykonával mandát europoslanca a robí ho na 100 percent.