Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík bol hosťom v relácii TASR, ktorú moderoval Daniel Forgács. Témami rozhovoru boli príčiny rozpadu koalície, programové priority SASKY či vízia liberálov v oblastiach energetiky, eurofondov a ekonomického rastu.
Richard Sulík
Koalícia tvorená stranami OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí mala v roku 2020 ústavnú väčšinu. Po odchode strany Sloboda a Solidarita z vlády a následnom páde menšinovej vlády Eduarda Hegera dovedie Slovensko k predčasným parlamentným voľbám kabinet úradníkov, na ktorého čele stojí Ľudovít Ódor. Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu OĽaNO, sa vyjadril, že “rozbíjač vlád Richard Sulík začal robiť od začiatku v rámci koalície zlú krv. Na krízové štáby, kde rokovali odborníci, ani nechodil, a potom ich spochybňoval.” Predseda SASKY reagoval na slová poslanca Obyčajných ľudí, že “sú to, samozrejme, účelové tvrdenia, ktoré vyhovujú pánovi Šipošovi. Realita je taká, že poslanci za SaS najmenej krát hlasovali inak, ako boli koaličné dohody. Pri hlasovaniach porušovala koaličnú zmluvu najčastejšie Sme rodina.” V rámci reakcie na výčitku, že SASKA bola od začiatku opozíciou v rámci koalície, pripomenul Sulík kroky Borisa Kollára, ktorý aktívne bojoval proti kľúčovým reformám vlády.
“Michal Šipoš tvrdí, čo mu vyhovuje. Nemôže si totiž dovoliť povedať, že najväčší problém našej koalície bol fakt, že ju viedol človek, ktorý patril do blázninca, nie do vlády,” dodal predseda SaS. Sulík sa v relácii vyjadril, že Igor Matovič bol k odstúpeniu z funkcie premiéra dotlačený vlastnými straníckymi kolegami, napríklad Jánom Budajom či Jaroslavom Naďom. Vláda Eduarda Hegera podľa neho padla najmä preto, že jej predseda problémy neriešil, ale strkal hlavu do piesku. Líder liberálov tvrdí, že Hegerov kabinet mohol pokračovať, a to bez vyslovenia nedôvery, ak by vtedajší minister financií Igor Matovič dodržal slovo a dotiahol odovzdanie vlastnej demisie do úspešného konca.
Veľkou a dôležitou témou na Slovensku je čerpanie eurofondov. Kľúčovým bodom programu SASKY v tejto oblasti je podľa Richarda Sulíka nárokovateľnosť. “Chceme eurofondy nastaviť tak, aby boli nárokovateľné. Aby nerozhodovali úradníci, ale splnenie, respektíve nesplnenie definovaných kritérií. Niečo podobné sme zaviedli pri tepelných čerpadlách, kde je jednou z požiadaviek zmluva od certifikovaného dodávateľa,” povedal bývalý minister hospodárstva. Sloboda a Solidarita teda chce dosiahnuť, aby úradníci nerozhodovali o tom, kto bude čerpať eurofondy, ale iba posudzovali, kto spĺňa stanovené podmienky.
Jednou z tém rozhovoru bola aj Kostra energetickej politiky SR, programový dokument, ktorý pripravila Rada pre bezpečnú energiu strany SaS. “Dali sme dokopy materiál, ktorý má 16 strán. Ide o komplexnú tému a snažili sme sa písať stručne. Dokument sme minulý týždeň predstavili a ja som k nemu napísal aj blog. V oblasti energetiky sa nedá robiť plán na jedno volebné obdobie, to nejde. Po voľbách sa chceme stretnúť so všetkými parlamentnými stranami a Kostru energetickej politiky prerokovať. Následne môžeme zapracovať zmysluplné pripomienky,” hovorí Sulík, ktorý verí, že výsledkom týchto rokovaní bude dokument, pod ktorý sa podpíšu všetky relevantné strany. Ambíciou je vytvoriť dlhodobý plán energetickej politiky Slovenska, ktorý bude platiť bez ohľadu na to, kto v danom momente vládne.
