Ing. Richard Sulík, zakladateľ pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita a v súčasnom období poslanec NR SR odpovedal na niekoľko otázok týkajúcich sa jeho postojov k Európskej únii, blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu a domácim témam.
Richard Sulík sa v rozhovore pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk nevyhol ani otázkam zahraničnej politiky Európskej únie.
Ako vnímate fungovanie Európskej únie v posledných rokoch?
V Európskej únii sa v posledných rokoch presadila obrovská byrokracia. Je tu aparát 60-tisíc úradníkov, ktorí do veľkej miery zabúdajú na podstatné záležitosti. Európska únia nemá byť o prerozdeľovaní peňazí ale o voľnom pohybe tovaru, kapitálu, osôb a služieb.
Dlho ste žili v Nemecku. Ako ľudia v tejto krajine, ktorá je ťahúňom európskej ekonomiky vnímajú tieto zmeny?
Je potrebné dodať, že som tam žil v inej dobe a to je veľký rozdiel. V 80. rokoch, čo je o 30 rokov skôr, to bolo úplne iné. V tom čase v Nemecku nevstupovala Európska únia do života bežných ľudí v takom rozsahu ako dnes. Vtedy neexistovala taká možnosť ako niekomu niečo zakazovať, napríklad mentolové cigarety a podobne. Preto aj Európska únia bola v tom čase vnímaná v pozitívnom svetle, dnes aj v Nemecku je tento pohľad oveľa kritickejší.
Normy na predaj cigariet či vysávačov sa tak pre mnohých stali jedným z dôvodov prečo sa ľudia odvracajú od EÚ..
Takéto rozhodnutia majú úradníci jednoducho v krvi. Nielen tí bruselskí ale všetci, pretože oni si myslia, že vedia oveľa lepšie ako majú ľudia žiť a snažia sa im túto predstavu vnútiť. Práve toto je hlavným dôvodom prečo sa zmenilo zmýšľanie Európy aj v jej centrách. Pre bruselského byrokrata čo nie je regulované, je nelegálne a tak sa k tomu stavia. To je hlavný problém, že sa úplne vytráca sloboda ľudí a my sme tu hlavne pre to, aby sme proti tomu bojovali.
Veľká Británia už dlhšie špekuluje, že vystúpi z eurozóny. Myslí to podľa vás vážne?
Čo sa deje vo Veľkej Británii je veľmi zaujímavé. Minimálne Veľká Británia je dosť veľká na to, aby si výstup z Európskej únie či eurozóny mohla dovoliť. Táto otázka ale nie je veľmi aktuálna v prípade Slovenskej republiky. Naša krajina sa podieľa na HDP Európskej únie jedným percentom, čo ale na druhej strane neznamená, že si musíme nechať diktovať podmienky zo strany Európskej únie. Z tohto dôvodu preto bude zaujímavé sledovať tento experiment, čo sa stane, ale toto určite nie je riešením pre nás. Pre Slovenskú republiku je dôležité aktívne bojovať za svoje práve, ktoré má a nenechať sa oklamať pri každej príležitosti ako to robili politické elity doteraz.
Ak máte porovnať prácu slovenského a európskeho parlamentu, kde osobne vidíte najväčšie rozdiely?
Podstatný rozdiel je v tom, že slovenský parlament je skutočný parlament. A to v tom, že každý v ňom má právo predkladať návrhy zákonov, teda ktorýkoľvek poslanec môže do Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh zákona, k tomu musí byť rozprava a potom sa návrh zákona schváli alebo zamietne. Európsky parlament nemá toto právo a je jediným parlamentom na svete, kde poslanci nemajú právo predkladať zákony. V tomto čase už tieto právomoci mierne posilnili ale naďalej Európsky parlament plní v prvom rade takpovediac „alibi“ funkciu celej mašinérie aby sa nepovedalo, že tam nikto nie je priamo volený. Zároveň je to Achillova päta tohto „systému“. Je to jediná organizácia, kde vedia ľudia voliť priamo, všade inde je to už nepriamo alebo formou nominácie či dosadenia ľudí. Normálni občania nemajú možnosť prostredníctvom volieb povedať čo chcú a čo nechcú. K akým voľbám by ste mali ísť aby ste povedali, že sa Vám nepáči čo robí napríklad Draghi (pozn. Mario Draghi – guvernér Európskej centrálnej banky), Barroso (pozn. José Manuel Durão Barroso – predseda Európskej komisie) či Rompuy (pozn. Herman Van Rompuy – 1. stály predseda Európskej rady)? Títo ľudia sú zrazu tam – akoby spadli z mesiaca.
Je teda určite na mieste zmena volebného systému či pripustenie možnosti kandidovať aj nezávislým kandidátom.
Je to určite na diskusiu či nepripustiť aj nezávislých kandidátov ale minimálne na Slovensku je to tak, že je ľahké založiť si stranu. Natíska sa tu samozrejme aj otázka, či to je správne, ale je u nás pomerne ľahké založiť si politickú stranu. Potrebujete 10 000 podpisov a máte ju. Takýchto strán je u nás viac ako 100, takže je tu aj možnosť nejakú z týchto strán prevziať a môžete pri pomerne malých prekážkach, ktoré musíte prekonať postaviť kandidátku. A to je dôležité.
Majú ale vôbec legitimitu voľby, ktorých sa zúčastní menej ako 20% oprávnených voličov? (máme na mysli údaj z posledných volieb do Európskeho parlamentu)
Dôležité je, že každý občan má možnosť ísť voliť a že voľby sú skutočne tajné. Keď si 81% ľudí, pretože pri posledných voľbách volilo iba 19% oprávnených voličov, povie že ich to nezaujíma, tak je to ich slobodná voľba neísť voliť. Aj to je voľba k niečomu sa nevyjadriť, čiže ja si myslím, že toto je v poriadku. Dôležité je, že každý jeden má možnosť. Oveľa horšie by to bolo keby tých 81% ľudí nemohlo ísť voliť, keby to niekto zakázal. Ale každý má možnosť, každý kto chce ísť môže a každý kto príde má garantovanú tajnosť voľby. To sú mimoriadne dôležité veci, ktoré si ani neuvedomujeme. Je to veľký výdobytok demokracie a keďže to tak je, pre mňa je výsledok volieb plne legitímny bez ohľadu na to, či sa volieb zúčastní 5% alebo 85% oprávnených voličov.
Vzhľadom k možnosti postavenia kandidátky politickej strany, ako bude vystupovať strana SaS v súvislosti s pripravovanými voľbami?
Pre nás sú to dôležité voľby a našu kandidátku oznámime v polovici januára po tom ako budeme mať za sebou tzv. republikovú nominačnú radu. Jediné, čo už teraz viem povedať je, že našu kandidátku povedie Ján Oravec – ten, ktorý ju viedol aj naposledy.
Ako teda tipujete výsledok volieb?
My máme smelé predstavy, nebudeme ale hovoriť konkrétne čísla, v každom prípade ale ideme zabojovať. Tu vieme urobiť naozaj dobrý výsledok, čiže povedzme, že by sme sa vedeli výrazne vzdialiť od percent, ktoré dostávame v prieskumoch dnes. Dnes sme približne na úrovni 5%, tu ale vieme predpokladať, že vieme urobiť oveľa lepší výsledok.
Predvolebný program strany teda bude zameraný predovšetkým na zmeny vo fungovaní Európskej únie alebo máte aj iné, možno konkrétnejšie plány?
Určite nechcem hovoriť do vetra. SaS je známa tým, že predkladá kvalitné programy a aj na tomto programe, ktorý predložíme – poctivo pracujeme. Budú tam konkrétne zmeny a určite to bude pre voliča čitateľný program. Opäť s tou ambíciou, že bude vyhodnotený ako najlepší. Keď hovorím, že na týchto voľbách si dáme záležať, tak vrátane programu. Určite chceme detaily dotiahnuť do najmenšieho detailu.
Čakáte po týchto voľbách zmenu vo fungovaní Európskeho parlamentu?
Skôr by som povedal, že si želám zmenu a keď to hovorím, tak to aj očakávam. Očakávam výrazné zmeny a kľudne sa môže stať, že veľká časť Európskeho parlamentu – 1/3, možno až polovica budúcich euro-poslancov bude pozostávať z euro-kritických. Keďže toto je Achillova päta celej mašinérie, môže dôjsť k výrazným zmenám v parlamente. Preto sa musíme nechať prekvapiť ako dopadnú voľby, ale SaS je strana, ktorá je euro-realistická. Euro-realista je v podstate to isté čo Euro-optimista, len je dobre informovaný na rozdiel od toho prvého a ako som vravel, my berieme voľby veľmi vážne a majú pre nás vysokú prioritu. Ak sa toto stane vo všetkých krajinách Európskej únie, ak všetky tie euro-realistické/euro-kritické strany a najmä tie, ktoré nie sú za vystúpenie z Európskej únie rovnako ako my, budú vnímať tieto voľby ako vysoko prioritné, tak naozaj môžeme byť po 24. máji veľmi prekvapení zložením Európskeho parlamentu.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal predseda SaS Richard Sulík.
