Ústavnoprávny výbor Európskeho parlamentu prijal správu, ktorou žiada zmeny v zakladateľských zmluvách EÚ. Poslanci piatich strán v EP – ľudovci, socialisti, progresívni liberáli, zelení a komunisti, žiadajú zrušenie veta členských štátov vo viacerých zásadných oblastiach. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) preto vyzýva slovenských europoslancov, aby chránili záujmy Slovenska a hlasovali proti zmenám navrhovaným EP.
„Ide o zrušenie veta napríklad v otázkach daní, budúcich zmien zakladateľských zmlúv, zákonodarných právomocí pre EP, rozšírenia právomocí EÚ a mnohých ďalších oblastí vrátane zahraničnej a obrannej politiky. Predkladatelia tiež žiadajú, aby parlament navrhoval kandidáta na predsedu komisie, pričom dnes si ho vyberajú členské štáty na Rade a aby si predseda mohol sám vybrať eurokomisárov podľa politických preferencií. Slovenského komisára dnes nominuje vláda SR,“ vysvetlil zámer Európskeho parlamentu predseda SaS Richard Sulík.
Poslanci EP chcú tiež nové výlučné právomoci EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a nové spoločné právomoci EÚ v oblasti verejného zdravia, civilnej ochrany, priemyslu a vzdelávania, ako aj v oblastiach energetiky. „Slovensko je pritom v podiele výroby elektriny z jadra doslova svetová veľmoc. Brusel a Nemecko so silnými zelenými agendami, ktoré sú tradične iracionálne protijadrové, predstavujú hrozbu pre slovenskú energetickú stratégiu. Toto je holý fakt. Konsenzuálne rozhodovanie členských štátov sa má zmeniť na väčšinové, čo v praxi posilní vplyv veľkých členských štátov na úkor menších,“ povedal R. Sulík s tým, že väčšinové rozhodovanie tiež neznamená kvalitnejšie rozhodovanie.
Europarlament tak podľa neho navrhuje členským štátom, aby sa vzdali svojich právomocí a dali ich jemu. „O správe má EP hlasovať 23. novembra a ako býva nešťastným zvykom, mediálnu pozornosť si získa až po svojom schválení. Navyše, po schválení v EP môže správu španielske predsedníctvo na Rade predložiť členským štátom už v prvej polovici decembra. Tie potom môžu zvolať tzv. konvent, ktorý začne diskusiu o zmene zmlúv. Belgicko, ktoré bude predsedať Rade v 1. polovici 2024 už teraz avizuje, že zmena zmlúv patrí medzi jeho priority,“ uviedol predseda SaS.
Európska únia potrebuje podľa Richarda Sulíka reformy, ale nie cestou bruselskej centralizácie. „Politické rozhodovanie má byť pri občanovi na najbližšej možnej úrovni. Aj členské štáty zvažujú myšlienku zmeny zakladajúcich zmlúv. Nemecko a Francúzsko podmieňujú rozšírenie počtu štátov únie o krajiny, ako sú Moldavsko, Ukrajina, západný Balkán či Gruzínsko, zmenou zmlúv. V septembri predložili Nemecko a Francúzsko spoločný dokument, v ktorom navrhujú napríklad menej eurokomisárov, zrušenie veta či väčší rozpočet. Na stole je aj otázka využiť tzv. passerelle doložky, ktoré umožňujú jednoduchšie zmeniť základné zmluvy EÚ bez potreby zvolávať spomínaný konvent a medzivládnu konferenciu. Schválenie zmien cez premosťovacie doložky vyžaduje jednomyseľný súhlas v Rade, súhlas EP a v niektorých prípadoch môže byť vetovaný parlamentmi členských štátov. Ako už býva pri Robertovi Ficovi zvykom, jedno tvrdí doma a druhé robí v EÚ. Preto ho vyzývam, aby nesúhlasil so zmenami zmlúv,“ dodal Richard Sulík na záver.
