Za posledných 20 rokov Taliansko prešľapuje na mieste. Zatiaľ čo celá EÚ rástla o 35 %, v prípade Talianska to bolo iba 8 %. Ďalším veľkým problémom Talianska je verejný dlh vo výške 2300 miliárd eur, čo predstavuje tretí najvyšší dlh na svete. Taliansko nevie tento dlh …
… devalvovať – vďaka euru. Súčasná vláda populistov znižovaniu verejného dlhu taktiež nepomáha. Populisti tvrdia, že to, čo Taliansko ničí, je Nemecko. Euro podľa nich predstavuje nemecké väzenie. Ak moc populistov narastie, potom bude mať eurozóna veľký problém. Taliansko je na zachraňovanie totiž príliš veľké.
Taliansko nikdy nespĺňalo podmienky pre prijatie do eurozóny
Vzťah Talianska a eura začal veľmi idylicky. Taliansko je zakladajúci člen EÚ, tak, samozrejme, nemohlo chýbať pri tomto veľkolepom projekte euro. Napriek tomu, že Taliansko nikdy nespĺňalo podmienky pre prijatie do eurozóny, najmä podmienku celkového dlhu, ktorý nemá byť viac ako 60 %. Taliani ho mali s prehľadom 100 %, dnes ho majú 130 %, ale o tom o chvíľu.
Pokračoval tento vzťah ako z rozprávky. Úroky, ktoré Taliansko muselo platiť, výrazne klesli a zo štátneho rozpočtu, zatiaľ čo v minulosti museli platiť až 27 %, teda viac ako štvrtinu svojich daňových príjmov na úroky, po vstupe do eurozóny to kleslo na menej ako 10 %.
Týmto spôsobom taliansky rozpočet, talianska vláda, ušetrili asi za 12 rokov 400 miliárd eur. Tieto peniaze, bohužiaľ, nevyužili na štrukturálne reformy, na to, aby investovali do budúcnosti. Tieto peniaze, dá sa povedať, prejedli. Či už na sociálne dávky, či už na populistické darčeky alebo na korumpovanie voličov. No ale, účet sa dostavil.
Najväčšie problémy Talianov
Za posledných 20 rokov, dá sa povedať, Taliansko prešľapuje na mieste. Zatiaľ čo celá EÚ rástla o 35 % za posledných 20 rokov, Taliansko rástlo iba o 8. To je v podstate nič.
Ďalší veľký problém Talianska je 2300 miliárd eur verejný dlh. To je nepredstaviteľne veľa, je to tretí najvyšší dlh na svete, vyšší dlh má iba Amerika a Japonsko, Taliansko je hneď tretie. A čo sa týka pomeru k výkonnosti ekonomiky, je to druhé najvyššie v eurozóne, Gréci majú ešte väčší dlh percentuálne, ale tým, že grécka ekonomika je desatina z talianskej, tak, samozrejme, v absolútnej čiastke je to oveľa menej.
Takže Taliani majú 2300 miliárd eur dlh, a to vďaka euru, nevedia devalvovať. Taliansko nevie robiť to, čo robilo vlastne celú dobu po vojne, že vždy keď ich ekonomika nestíhala, tak si mierne znehodnotili svoju líru.
Nakoniec bolo všetko v poriadku, reálny rast ekonomiky, pracovných miest bol, ako tak to fungovalo. Bol to taký taliansky spôsob hospodárenia. No ale možnosť devalvácie im euro vzalo a teraz Taliani už 20 rokov prešľapujú na mieste a ich dlhy rastú. Dá sa povedať, euro ničí Taliansko. Táto zbraň alebo tento vzťah je však obojstranný. Momentálne ničí Taliansko euro, a to preto, lebo máme demokraciu – v talianskych voľbách si zvolili voliči čistých populistov. Takých, ktorí im nasľubovali hory doly, a keby sa mali tieto sľuby splniť, bolo by to ďalších sto miliárd eur ročne, čo je ďalších niekoľko percent dlhu.
Všetci chceme, aby sa ľudia mali lepšie
Možno, že len týchto sto miliárd by stačilo na 3 percentá deficitu. Ale ľudia také chcú, je to presne ako u nás, aktuálne prebieha diskusia o zastropovaní dôchodkového veku do ústavy, no tak sa ozvali všetci populisti: „Jasné aj my chceme, veď ľudia si to zaslúžia.“
Veď kto by to nechcel, všetci to chceme. Všetci chceme, aby sa ľudia mali lepšie. Problém je, že odniekadiaľ treba na to vziať, no a na toto nejako v Taliansku nemysleli. Výsledkom sú obrovské dlhy, ľudí to nezaujíma. Populisti došli, rozprávajú, že Nemecko ničí Taliansko. Rozprávajú, že euro je nemecké väzenie a tak ďalej. A ľudia si ich zvolili, momentálne vláda síce nevznikla, ale populisti posilnili – napríklad Lega Nord išla zo 16 na 24 %. Tá druhá strana, to je Hnutie piatich hviezd, tí sa držia. Čiže, ak budú najbližšie voľby, ktoré môžu byť buď koncom júla alebo v septembri, tak získajú s prehľadom väčšinu, a potom si aj zostavia takú vládu, akú oni budú chcieť. A potom bude mať eurozóna veľmi veľký problém, pretože neuplatnila svoje vlastné pravidlá v prípade Grécka. Tam zachraňovali tak dlho, až Grécko uvrhli do obrovskej recesie, sedemročnej. S Talianskom toto nebudú vedieť robiť, lebo Taliansko je na zachraňovanie príliš veľké.
