Berlín/Bratislava – Utečenecká politika EÚ | Richard Sulík v interview pre nemecký Morgen Magazin, ktorý vysiela denne televízna stanica ZDF, na tému utečenecká politika EÚ, utečenecká kríza, zmluvné záväzky Únie, nepostačujúce azylové právo EÚ a stretnutiu Vyšehradskej …
… skupiny (V4) k plánu uzavretia hraníc z Grécka do Macedónska a Bulharska.
Richard Sulík k téme – utečenecká politika EÚ
1. Azylový systém Európy
Azylový systém Európy, koncipovaný po druhej svetovej vojne ako odpoveď na to, že Hitler prenasledoval ľudí kvôli iným názorom, je stavaný na jednotlivcov a nie na masívny príchod migrantov. Takže súčasná utečenecká politika EÚ je chybná, to po prvé.
2. Utečenecká politika Angely Merkelovej
Po druhé, Angela Merkelová robí utečeneckú politiku, s ktorou zásadne nesúhlasím a ktorá napáchala najmä v Nemecku veľké škody. Teraz chce pani Merkelová riešiť utečeneckú krízu tak, že utečenecov, ktorých Nemecko nezvláda, chce rozmiestniť po celej Európe a v tomto duchu vyjednáva ona v Turecku o akýchsi kontingentoch. Ja ako občan Slovenska nemám žiadnu možnosť, priamu ani nepriamu, pani Merkelovú odvoliť.
3. Utečenecká politika EÚ
Do tretice, ak utečenecká politika EÚ bude postavená na tom, že rozdelíme akýkoľvek počet utečencov, príde ich ešte viac. Ak rozdelíme tých 1,8 milióna utečencov, ktorí prišli do Európy v roku 2015 (z toho 1,1 milióna do Nemecka), príde ich tento rok 3 milióny (odhad EÚ) a budúci rok možno 5 miliónov. Severná Afrika a blízky východ je nevyčerpateľný zdroj migrantov. Áno, pomôžme im, ale pomôžme im tam. Ako prvé by mala EÚ spraviť všetko pre ukončenie vojny v Sýrii. To by mala byť prvoradá utečenecká politika EÚ. Pýtam sa však, kde je a čo robí pani Mogherini, vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku.
Utečenecká kríza a nepostačujúce azylové právo EÚ
Moderátorka:
Možno len krátko pripomeniem, že vo štvrtok bude summit Európskej únie a dnes sa stretáva Vyšehradská skupina (V4). O tom všetkom sa budeme rozprávať s Richardom Sulíkom, ktorý je poslancom strany Sloboda a Solidarita v Európskom parlamente, kde pracuje v jednej frakcii so stranou AfD (Alternatíva pre Nemecko). Dobré ráno!
Sulík:
Dobré ráno!
Moderátorka:
Utesniť a zatvoriť hranice – je to správne riešenie?
Sulík:
Áno, je to každopádne jediné riešenie utečeneckej krízy. Je to totiž takto: Európska únia nie je solidárne, ale zmluvné spoločenstvo. Mali sme rôzne zmluvy – tieto boli porušené, ako napríklad Dublin alebo Schengen. A práve toto má teraz negatívne následky.
Moderátorka:
Ak ale uzatvoríme hranice, v podstate iba odsunieme problémy utečencov. Máte riešenie na ukončenie vojny a utrpenia utečencov?
Sulík:
Áno, takzvané hotspoty sú dobrý nápad, ale musia byť mimo Európskej únie a nie vo vnútri. A nielen na registráciu utečencov a ich následné rozdelenie po Európe. Mali by tam počkať, až kým sa nerozhodne o ich azylovom konaní. A týchto hotspotov musí byť niekoľko – v Libanone, Turecku, v severnej Afrike a tak ďalej. To je riešením na utečeneckú krízu. Tam by mala smerovať utečenecká politika EÚ.
Moderátorka:
A čo vojnoví utečenci? Podľa Ženevského dohovoru – a existujú na to aj ďalšie dohovory – by sme im mali pomôcť, prijať ich v Európe a takisto si ich rozdeliť.
Sulík:
Tak podľa Ženevského dohovoru vojna nie je dôvodom na udelenie azylu. To po prvé. A po druhé, celé azylové právo, ktoré dnes máme v Európe, bolo vytvorené na konkrétne jednotlivé prípady. Čiže pre jednotlivcov prenasledovaných kvôli politickým názorom, náboženstvu a tak ďalej. Európske azylové právo nie je stvorené na masovú imigráciu. To jednoducho nemôže fungovať.
Moderátorka:
Nerozprávame sa ale predsa o masovej imigrácii. V tomto momente ide o poskytnutie ochrany ľuďom, a to skutočne podlieha Ženevskému dohovoru o utečencoch.
Sulík:
No viete, je to takto: z 1,1 milióna ľudí, ktorí prišli do Nemecka, väčšina nie je zo Sýrie, ale z kadekoľvek zo sveta – z Iraku, z Afganistanu, zo severnej Afriky a tak ďalej. To po prvé. A po druhé, znova opakujem, podľa Ženevského dohovoru vojna nie je dôvodom na azyl.
Moderátorka:
Sýria, Irak a Afganistan – z týchto troch krajín pochádza väčšina utečencov, alebo prinajmenšom veľký podiel ľudí, ktorý aktuálne smerujú do Európy. Ešte raz – ide o to, aby bola ľuďom poskytnutá ochrana.Vy to nepovažujete za správne?
Sulík:
Nemusíme si ale predsa týchto utečencov brať domov. Dá sa im pomôcť tam. Dá sa napríklad spolufinancovať utečenecké tábory v Turecku alebo ich dokonca spravovať. Aj v Libanone, tam by za to dokonca boli vďační, lebo by potom mali menej nákladov. Pomoc by mala byť poskytovaná, ale na mieste. Nie tu v Európe – takáto utečenecká politika jednoducho nebude fungovať.
Moderátorka:
Pán Sulík, krajiny V4, ktoré sa dnes stretnú, majú plán – chcú zatvoriť hranice z Grécka do Macedónska a Bulharska, a potom ich podľa možností upevniť. To by ale tiež znamenalo, že Grécko bude odpojené a možno aj vrhnuté do skutočného chaosu. To chcete?
Sulík:
Pozrite, Grécko už roky nedodržiava svoje záväzky a nielen v otázke peňazí v rámci eurozóny, ale práve aj v otázkach súvisiacich so Schengenskou dohodou. Grécko by malo byť zo schengenského priestoru vylúčené, lebo do Schengenu nepatrí. Pýtali ste sa, či bude Grécko vrhnuté do chaosu. Grécko má veľkú – priam až obrovskú – armádu. Musia túto armádu nasadiť, aby chránila Grécko. To už ale musia urobiť samotní Gréci. Momentálne nerobia vôbec nič a dúfajú, že Európa sa o Grécko postará tak ako posledných šesť alebo sedem rokov. Ale ako som už povedal, Európa nie je solidárne spoločenstvo, to je omyl. Európa je spoločenstvo založené na zmluvách.
Moderátorka:
A v tomto spoločenstve ide dosť aj o peniaze. Divák Achim Girwert napísal na Twitteri, že nastal čas, aby EÚ nesolidárnym štátom V4 úplne stopla dotácie.
Sulík:
Tak pozrite, úplne najlepšie by bolo, keby sa úplne zrušili všetky eurofondy, a to v celej EÚ, vrátane poľnohospodárskych dotácií. To predsa nie je hlavnou úlohou Európskej únie. EÚ je myšlienka, ktorá spočíva vo voľnom pohybe tovaru, služieb, osôb a kapitálu. A toho by sme sa mali držať. Páni v Európskej únii a aj v Nemecku by si mali prestať myslieť, že peniaze dokážu vyriešiť všetko. Utečenecká otázka sa nedá vyriešiť peniazmi. A momentálne uzatvorenie hranice medzi Macedónskom a Gréckom je jediným riešením bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie.
Moderátorka:
Nedostalo ale pomerne veľa peňazí aj Slovensko ako nováčik v EÚ?
Sulík:
Slovensko medzičasom aj pomerne veľa peňazí zaplatilo. Dostali sme za tie roky už niekoľko miliárd, to je pravda. Takisto sme niekoľkými miliardami prispeli. A navyše sme zaplatili dve miliardy za Grécko, a to úplne bez zmluvného základu. Len tak sme do druhého a tretieho záchranného balíka pre Grécko previedli dve miliardy eur. Okrem toho peniaze z Európskej únie prinášajú do našej krajiny množstvo korupcie. Čiže keby sa tieto všetky štrukturálne fondy úplne zastavili, nebolo by na Slovensku oveľa horšie. Keď ale na Slovensko príde stotisíc alebo státisíce utečencov, tak na Slovensku oveľa horšie bude.
Moderátorka:
Srdečne ďakujem za dnešný rozhovor v našom rannom magazíne Richardovi Sulíkovi, poslancovi Európskeho parlamentu za stranu Sloboda a Solidarita.
