Dňa 15.4. 2015 som mal naplánované vystúpenie v Európskom parlamente v rámci rozpravy k návrhu, ktorým sa mení viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ale z dôvodu neudelenia rečníckeho času mi to nebolo umožnené. Preto sa aspoň týmto spôsobom …
… chcem vyjadriť k navrhovanej zmene viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. | Európsky parlament hlasuje o presunutí nevyužitých peňazí z minulého roka na tento rok. To je však typický prístup byrokratov. Prečo musia byť ušetrené peniaze automaticky minuté? Prečo nemôže Európska únia radšej nechať o to viac peňazí daňovníkom? Dôvodom je len ťažko snaha efektívne tieto peniaze využiť. Európska únia, ako to potvrdil aj Európsky dvor audítorov, jednoducho míňa najmä pre samotné míňanie.
O čo ide v návrhu, ktorým sa mení viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020
Komisia navrhuje v zmene pre viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 presunúť veľkú časť nevyužitých peňazí pridelených rozpočtu EÚ na rok 2014 do rozpočtu na rok 2015. Spolu má byť presunutých 21,1 miliárd eur. Tieto peniaze majú byť presunuté, aby sa:
“zachovalo tempo investícií pre rast a pracovné miesta, minimalizovali rozdiely v zaobchádzaní k programom prijatých v roku 2014″, atď.
Rada varuje, že ak tieto peniaze nebudú presunuté, tak budú stratené.
Prístup byrokrata a podnikateľa
Na navrhovanej zmene pre viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 je dobre vidieť rozdiel v prístupe byrokrata a v prístupe podnikateľa. Ak podnikateľ minie menej, ako plánoval, považuje to za úspech – ušetril. Byrokrati však šetrenie nepoznajú. Keď neminú peniaze v stanovenom termíne, tak robia všetko pre to, aby ich mohli minúť neskôr, lebo na rozdiel od podnikateľov, u byrokratov je míňanie cieľom samým o sebe. Ak podnikateľ má náklady na výrobu nižšie ako čakal, môže napríklad znížiť ceny svojich výrobkov a tak ešte viac stimulovať predaj. Analogicky byrokrati by mohli ušetrené peniaze nechať ľuďom a stimulovať tak ekonomiku.
„No aj keď by to bolo riešenie výhodnejšie pre ekonomiku, zamestnanosť, rast, prosperitu, atď, byrokrati majú presne opačnú motiváciu. Je to možné ukázať aj na navrhovanej zmene viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.“
Ak za týchto 21 miliárd EÚ „vytvorí“ (obrazne) milión pracovných miest a zvýši HDP o 0,1%, na to sa dá jasne poukázať. Ale ak by výdavky o týchto 21 miliárd znížila a v ekonomike by sa vytvorilo nie milión, ale dva milióny pracovných miest a HDP by stúplo o 0,2%, za to si byrokrati žiadne zásluhy pripísať nemôžu.
Nepochopenie tvorby pracovných miest a rastu
Ako je uvedené vyššie, Komisia chce tieto peniaze aj preto, aby sa „zachovalo tempo investícií pre rast a pracovné miesta“ V skutočnosti však ide o …
„zachovanie tempa ničenia rastu a pracovných miest“.
EÚ je totiž presvedčená o tom, že keď zoberie na daniach peniaze zamestnávateľom a zamestnancom (a inde ich zobrať nemôže), a potom ich dá iným zamestnávateľom a zamestnancom, tak že vytvorila pracovné miesta. Reálne len presmerovala tieto pracovné miesta do oblastí, po ktorých nie je skutočný spotrebiteľský dopyt. Tieto pracovné miesta tak logicky budú menej udržateľné a prinesú menšiu hodnotu. No keďže z týchto peňazí sa musí financovať aj rozsiahly byrokratický aparát na prerozdeľovanie, tak v konečnom dôsledku zostane na vytvorenie pracovných miest ešte menej peňazí, a tak bude vytvorených menej pracovných miest (a aj to neudržateľných) ako sa zničilo.
Absolútna absencia sebareflexie
Európsky dvor audítorov minulú jeseň oficiálne povedal to, čo mnohí hovorili už roky.
Pri míňaní peňazí z rozpočtu EÚ je absolútne prvoradé míňanie pre samotné míňanie (maximalizácia čerpania), potom je dôležitý súlad tohto míňania s dodržiavaním pravidiel a až na poslednom mieste, a aj to len v obmedzenej miere, sa pri míňaní hľadí na dosiahnutú hodnotu. (Mimochodom, aj keby sa na dosiahnutú hodnotu hľadelo už na prvom mieste, veľa by to nepomohlo, keďže stále by prerozdeľovanie viac pracovných miest ničilo ako vytváralo, ako som napísal vyššie).
Čo teda ešte Európska únia potrebuje, aby uznala, že míňať netreba viac, ale menej? Ak jej nestačí ani vyjadrenie oficiálnej inštitúcie EÚ, čo ju potom má presvedčiť?
O zásadnej zmene k výdavkom EÚ sa ani nevedie diskusia. Naopak, predstavitelia EÚ stále používajú množstvo prázdnych fráz, aké úžasné veci prinesú projekty financované z daní, ako to pomôže ekonomike a podobne, pričom absolútne nehľadia na výsledky z reality.
Pre viac info ohľadom videokomentára k navrhovanej zmene pre viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, kliknite na vyššie umiestnené video alebo si prečítajte nižšie umiestnený prepis videa Richarda Sulíka v Európskom parlamente.
Prepis videa: Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020
Brusel, 16.4.2015 – Prepis videokomentára Richarda Sulíka k rozprave k návrhu, ktorým sa mení viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.
Richard Sulík: „Počas tejto plenárnej schôdze rokoval Európsky parlament, medzi iným, o viacročnom finančnom rámci.
Názov témy – Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 síce znie pekne, ale v podstate ide o to, že peniaze, ktoré nestihli vyčerpať minulý rok sa presunú do budúceho. Je to suma niečo vyše 20 miliárd Eur, a čo je pozoruhodné, a vlastne všetkým úradníkom vlastné je to, že nikoho z nich nenapadne, že no dobre, keď sa peniaze neminuli, tak ich jednoducho vrátime daňovníkom. Napríklad vo forme nižších daní alebo ani budúce roky už nebudeme viacej vyberať. Nie, toto ani náhodou nikomu neprišlo na rozum.
Všetci rozmýšľajú o tom ako tie peniaze „zachrániť“, tvária sa ako keby boli ich. To je prvá veľká moja výhrada a druhá je, že Európska únia má pohľadávky 25 miliárd Eur voči členským štátom, preto lebo členské štáty neplatia.
No tak, keď im ostali zároveň neminuté peniaze z minulého roku, tak to je predsa úplne logické, že nech sa to zúčtuje a že jednoducho tie štáty už by to ani nemuseli zaplatiť.
Samozrejme treba povedať, že kto mal koľko zaplatiť a koľko peňazí je nevyčerpaných atď., ale tam sa dá nájsť nejaká metodika, ktorou by boli všetci ako tak spokojní. Nie, toto nikomu nepríde na rozum.
Drvivá väčšina poslancov špekuluje iba nad tým, ako zachrániť tieto peniaze. A tým pádom aj stále viac a viac rastie objem peňazí, ktoré sú prerozdeľované. Toto samozrejme nie je dobré a chcelo by to zmeniť.“
