Štrasburg 09.09. 2015 – Napriek tomu, že Richard Sulík mal 9. septembra vystúpiť v europarlamente k téme “Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie”, nakoniec uprednostnil urgentnejšiu tému migrantov a k tomuto prejavu sa nedostal.
Stav pracovného trhu v Európskej únii však je tiež veľmi dôležitou témou, a tak v tomto článku uvádzame niektoré problémy, ktoré bránia jeho efektívnejšiemu fungovaniu. Stav pracovného trhu v Európskej únii však je tiež veľmi dôležitou témou, a tak v tomto článku uvádzame niektoré problémy, ktoré bránia jeho efektívnejšiemu fungovaniu.
Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ
Vytvorenie konkurencieschopného trhu práce EÚ je už dlhé roky jedným z hlavných cieľov predstaviteľov Európskej únie. V praxi však ich riešenia často dosahujú presný opak zamýšľaného a zamestnanosti reálne viac škodia ako pomáhajú. Obzvlášť dôležité sú tiež politiky Európskej centrálnej banky. Tie totiž majú nielen priamy vplyv na zamestnanosť a výkon ekonomiky, ale tiež rozhodujú aj o tom, či členské štáty budú reformovať alebo budú aj naďalej pokračovať v škodlivých politikách. Kým sa poctivo nevyriešia tieto problémy, konkurencieschopný trh práce v EÚ bude aj naďalej len nesplneným snom.
Návrh uznesenia Európskeho parlamentu k vytvoreniu konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie >>
Väčšej konkurencieschopnosti trhu práce v EÚ bránia najmä 3 veci:
1) Prerozdeľovanie na podporu zamestnanosti a hospodárskeho rastu
Tieto programy vytvárajú pracovné miesta, po ktorých na trhu v Európskej únii nie je skutočný dopyt, a teda nie sú udržateľné. Zároveň sú financované z daní podnikateľov a zamestnancov, takže o čo viac týchto neudržateľných pracovných miest vytvoria vlády a Európska únia, o to menej bude na pracovnom trhu reálne dopytovaných pracovných miest. Zamestnanci na týchto pracovných miestach tiež nezískavajú alebo strácajú reálne pracovné návyky, keďže namiesto uspokojovania podnikateľov a zákazníkov sa učia uspokojovať byrokratov.
Prerozdeľovanie škodí aj vtedy, keď jeho cieľom nie je vytváranie pracovných miest. Opäť totiž sú zdroje smerované stadiaľ, kde boli reálne dopytované tam, kde o ne nemajú záujem zákazníci, ale len byrokrati. Reálne tak ide v EÚ o plytvanie, v dôsledku ktorého je ekonomika chudobnejšia a vytvára menej pracovných miest.
2) Škodlivé regulačné bremeno na trh práce
Škodlivé regulačné bremeno na trh práce má samozrejme najpriamejší dopad zákonník práce, ktorý je v niektorých krajinách katastroficky rigidný. No zamestnanosti bránia aj iné regulácie, v dôsledku ktorých sú firmy menej produktívne a mnohé preto krachujú, prípadne odchádzajú do zahraničia. Jedným z najlepších príkladov sú nezmyselne prísne klimatické ciele Európskej únie.
3) Európska centrálna banka (ECB) a politiky lacných peňazí
a) Krátkodobé a strednodobé hľadisko – krajiny Európskej únie sa zadlžujú podstatne lacnejšie, a preto nemajú záujem o vykonávanie bolestivých reforiem. Koniec koncov, aj keby mali, rýchlo by ich vo vláde vystriedali nejakí populisti (dobrým príkladom je Grécko a strana Syriza). Trh práce v EÚ tak napriek zlej ekonomickej situácii naďalej zostáva rigidný, regulačná záťaž sa podstatne neznižuje a rovnako ani vládne výdavky. Vlády tak môžu neefektívne fungovať aj naďalej bez toho, aby za to niesli zodpovednosť.
b) Dlhodobé hľadisko – z dlhodobého hľadiska lacné peniaze Európskej centrálnej banky – ECB (a iných centrálnych bánk) prinášajú hospodárske cykly. Ekonomika v Európskej únii si tak roky užíva umelo vysokú zamestnanosť a hospodársky rast, ale je to len ilúzia. Následne prichádza kríza a spolu s ňou prepad zamestnanosti. Politiky lacných peňazí tak ničia viac zdrojov ako prinášajú. Koniec koncov, ako všetky iné snahy o nahrádzanie trhu centrálnym plánovaním.
