Robert Fico pred voľbami nahrával dramatické videá, v ktorých sa rozčuľoval nad cenami benzínu, s ktorými vtedajšia vláda nič nerobila. V tom čase bola cena za liter benzínu 1,50 eur, teraz, počas celého pôsobenia Ficovej vlády, je na úrovni 1,70 eur. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) preto vyzýva vládu, aby tieto ceny konečne začala riešiť.
„Namiesto toho, aby Fico riešil zdražovanie, ceny benzínu, ceny potravín, ako to sľuboval pred voľbami, robí táto vláda iba tri veci. Znižuje tresty zločincom, ministri si zvýšili platy o 5 000 eur v čistom mesačne a občanom zvyšuje dane a viac ako 900 poplatkov. Kde sa Fico teraz skrýva? Prečo zrazu zdražovanie nerieši?“ pýta sa predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling s tým, že vyzývame vládu, aby okrem riešenia cien benzínu zastavila aj extrémne zdražovanie a zvyšovanie daní.
Vláde navrhujeme, aby znížila spotrebnú daň, vtedy sa dostaneme pod sumu 1,70 eur za liter benzínu. Riešení, kde peniaze na to vziať, je podľa B. Gröhlinga viacero. „Môže zrušiť neviditeľné ministerstvo športu, ktoré 2 mesiace po vzniku nemá ani webovú stránku, spraviť z MIRRI opäť úrad podpredsedu vlády a ušetriť na jeho chode a hlavne pritiahnuť investorov tak, ako to robil Richard Sulík ako minister,“ dodal.
Podľa poslanca NR SR za SaS Mariána Viskupiča je výsledok rovnaký, ako pri iných sľuboch Fica – zabudol na ne v momente, keď vyhral voľby. V prípade motorových palív to je podľa neho ešte horšie, pretože vláda dokonca uvažuje o zvýšení spotrebných daní, ako to nedávno urobila pri tabakových výrobkoch. „Problém s drahým benzínom je reálny, platíme zaňho najviac zo všetkých okolitých krajín, pričom dokonca aj motoristi v Rakúsku tankujú lacnejšie. Ceny stále rastú a pre konflikt na Blízkom východe budú zrejme rásť ešte viac. No dôvodom nie je len tento konflikt, vysoké ceny za benzín máme počas celej Ficovej vlády, ktorá s tým neurobila absolútne nič,“ povedal M. Viskupič.
Ak máme najdrahší benzín v okolí, dejú sa dve veci. Slováci, ktorí žijú blízko hraníc, tankujú v susedných krajinách a motoristi, ktorí cez naše územie prechádzajú, natankujú radšej inde. „Štát tak príde o výnos zo spotrebnej dane, o celú DPH, slovenské pumpy o obrat a zisk a naše regióny budú strádať,“ poznamenal. Ako ďalej Marián Viskupič priblížil, na Slovensku sa mesačne predá približne 100 miliónov litrov benzínu, pričom štát na spotrebnej dani a DPH zinkasuje mesačne približne 85 miliónov eur. „Alebo aj nie, ak motoristi natankujú radšej za našimi hranicami. Preto je nevyhnutné a ekonomicky správne, aby sme mali rovnaké alebo o pár centov nižšie ceny benzínu ako v okolitých krajinách,“ povedal s tým, že občania tak zaplatia menej a štát môže získať viac.
Premiér môže urobiť minimálne tri veci. Znížiť spotrebnú daň z benzínu – aktuálna sadzba na 95 oktánový benzín je 514 eur na tisíc litrov a teda 51,4 centov na liter, pričom minimum predpísané Európskou úniou je 359 eur na tisíc litrov. Ak by sa vláda dostala na minimum, vie na spotrebnej dani znížiť cenu benzínu o takmer 20 centov. Okrem toho môže dočasne znížiť DPH, ako aj znížiť alebo zrušiť mimoriadnu daň z ruskej ropy, ktorá je vo výške 70 percent, čo ceny palív zvyšuje. „Dlhodobým riešením je vytvárať vhodné podmienky a podporovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, lákať investorov a podporovať malých podnikateľov,“ dodal Marián Viskupič.
Ako naňho nadviazal poslanec NR SR za SaS Richard Sulík, socialisti ale nevedia hospodáriť. Konsolidácia vládnej koalície totiž podľa neho vyzerá tak, že zriadila nové ministerstvo a s hypotékami pomáhala tak, že potrebovala prijať 300 nových úradníkov, šetrenie žiadne. „Fico pred voľbami kritizoval ceny benzínu, situáciu vyriešiť vie, no to by nemohol byť socialista,“ povedal. Riešenie vo forme prepúšťania 30 percent úradníkov, ktorým chce premiér získať peniaze, považuje za prázdne reči. „Za čias socialistov sa prijímajú čoraz nezmyselnejšie zákony. Nemôžete skomplikovať daňový systém a potom prepúšťať úradníkov. Treba zjednodušiť procesy v štáte, no vylučujem, že táto partička populistov by to dokázala urobiť,“ povedal na záver R. Sulík.
