Marian Kotleba môže ísť súťažiť s Borisom Kollárom o najväčší blud v programe. Boris chce postaviť 25 tisíc bytov ročne, Kotleba chce zoštátniť strategické podniky a lacnejšia bude elektrina, teplo aj voda. To je super, kto by to nechcel. Jediný drobný problém je, že nabetón to nebude fungovať.
Pozrime sa napríklad na teplo. Teplo vyrábajú teplárne a cez centrálne vykurovanie ním zásobujú byty. Na Slovensku máme 338 dodávateľov tepla, z toho 6 veľkých štátnych teplárni (Bratislava, Košice, Trnava, Martin, Žilina, Zvolen).
Čo treba vedieť a o čom Kotleba zrejme nemá páru je, že všetky teplárne (teda súkromné i štátne) môžu svoje teplo predávať nanajvýš za regulovanú cenu, ktorú stanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Na základe jednotnej metodiky stanoví ÚRSO každej teplárni najvyššiu možnú cenu za kWh tepla. V tejto cene sú zohľadnené oprávnené náklady, i primeraný zisk.
Čuduj sa svete, práve tie štátne teplárne sú v strate celkom cca 0,7% z tržieb (6 štátnych teplární malo spolu 222 miliónov eur tržieb a vyprodukovali milión eur stratu), zatiaľ čo súkromné teplárne boli cca 6% v zisku – pri koncových cenách stanovených rovnakou metodikou! Ceny teda pri štátnych teplárňach rozhodne nebudú klesať.
Druhý problém je samotné zoštátnenie. Taký pojem naša ústava nepozná a nepozná ani pojem znárodnenie. Pozná len pojem vyvlastnenie, uvedený v článku 20 naše ústavy. Tam sa však zároveň píše, že ak štát niečo vyvlastní, musí poskytnúť primeranú náhradu. Predpokladám, že ani Kotleba nie je taký naivný, aby si myslel, že by dokázal zmeniť Ústavu SR, ktorá by zrazu umožnila zoštátnenie bez náhrady. Ostalo by mu iba vyvlastnenie s náhradou za vyvlastnenie a v prípade 332 teplárni by išlo o náhradu v miliardách eur. Tieto peniaze by zákonite zvýšili ceny tepla alebo zvýšili stratu.
Už dlhšie tvrdím, že najväčší problém Kotlebu nie je to, či ĽSNS je fašistická alebo nie (na to má vďaka babráctvu generálneho prokurátora Čižnára dokonca papier z Najvyššieho súdu), ale to, že vo svojom programe má popísané bludy, ktoré mŕtveho v hrobe otočia.
Takže zhrniem to: Štátne teplárne sú na rozdiel od súkromných stratové už dnes a po vyvlastnení budú ešte viac, lebo štát bude musieť zaplatiť miliardy eur náhrad. Odhliadnuc od toho, že vyvlastniť vyše 300 teplárni môže chcieť fakt len magor.
Aké je teda riešenie? Veľmi jednoduché. Po prvé, treba zrušiť zákon o tepelnom nevoľníctve. Ak je vlastníkom bytov teplo pridrahé a majú lepšie možnosti (napríklad odpojiť sa od centrálneho vykurovania a zriadiť si v bytovom dome vlastnú kotolňu), nesmú byť zákonom viazaní na tepláreň.
Druhé riešenie je prísnejšie regulovať cenu a to stačí odstaviť toho akože nezávislého (sic!) pajáca na poste šéfa ÚRSO a dosadiť tam schopného a čestného kandidáta. Je to neporovnateľne rýchlejšia, schodnejšia a účinnejšia cesta k zníženiu cien tepla, ako zoštátňovať.
Zdroj: https://dennikn.sk/blog/1741424/zostatnime-strategicke-podniky-lacnejsia-elektrina-teplo-aj-voda/
