Daň z príjmov 2013 – Richard Sulík v otvorenej rozprave predkladá faktické výhrady k pozmeňovaciemu návrhu o dani z príjmov, navrhované vládnucou stranou Smer-SD, zatiaľ čo predkladá dôkazy o úspešnej daňovej reforme pred a po zavedení rovnej dane, ktorú …
… strana Smer-SD hodlá zlikvidovať na úkor progresívneho daňového systému, čím by uvrhla slovenskú ekonomiku naspäť do roku 2003. Richard Sulík poukazuje na štatistické údaje ohromného nárastu výnosu dane, po zavedení rovnej dane počas rokov 2004, 2005, 2006, 2007, 2008 a rovnako aj dosiahnutého najvyššieho rastu slovenského HDP v Európskej únii.
Poslanci musia upozorňovať na diery v zákone
Richard Sulík: Som rád, že aj pán minister prišiel, teší ma prítomnosť pána poslanca Duchoňa, samozrejme pána Poslanca Blahu a dúfam, že aj pán poslanec Kamenický sa zjaví, nech skupinka je kompletná. Úvodom by som chcel reagovať na pána poslanca Kamenického a pána poslanca Duchoňa o tom, že niektorí poslanci dávajú recepty, ako unikať pred daňami. Pozrite, jedno kto to vyriekne, ale keď raz sú v zákone diery, daňovníci ich budú obchádzať, môžete apelovať na morálku daňovníkov koľko chcete, ale odporúčam tvoriť také zákony, ktoré jednoducho nebudú deravé. Preto aj akékoľvek výroky, či mňa alebo môjho kolegu Jozefa Mihála, alebo iných poslancov na túto tému, berte v dobrom ako upozornenie ako napraviť chyby a odstrániť tieto vzniknuté diery v zákone. Tu nájdete odkaz pre štátneho tajomníka ministerstva práce Jozefa Buriana, ktorý chce na Jozefa Mihála podať trestné oznámenie.
Poslanec Ľuboš Blaha a myšlienky iných
Pánovi poslancovi Blahovi by som rád povedal, že oceňujem, že sa konečne odhodlal do rozpravy, lebo doteraz mal pán poslanec Blaha iba samé pripomienky k všetkému možnému a vždy sa odvolával na niekoho iného myšlienky a navyše pán Blaha, musím povedať, že tie vaše citáty, ja zďaleka neviem všetky vyhodnotiť, lebo bezpochyby ste sčítanejší ako ja, ale dva citáty, ktoré vyhodnotiť viem, môžem povedať, že si vymýšľate.
Po prvé, Ludvig Gerhard určite nebol stúpencom Kensa a jeho sociale margešaft nemá s Kensom veľa dočinenia.
Po druhé, pán poslanec Blaha, ste tu minule povedali, že Hájek chcel nechať vyhladovať ľudí. Ja si teraz dovolím prečítať citát, na základe ktorého tento výrok vznikol, citát mám od pána Blahu, za čo mu ďakujem. Originálny citát od pána Hájeka znie: Morálny konflikt môže vyvstať, keď neprestanú materiálne vyspelé krajiny podporovať a subvencovať rast počtu obyvateľov v takých oblastiach ako je Sahel v Strednej Afrike Podobné územia totiž nemajú príliš nádejné vyhliadky, že ich súčasná populácia, nie to ešte zväčšená, bude v dohľadnej budúcnosti schopná zachovať svoj počet vlastným pričinením. Tak toto je podľa pána poslanca Blahu, že nechať vyhladovať ľudí, možno že trochu korektnejšie.
Daň z príjmov – zavedenie rovnej dane znížilo nezamestnanosť na Slovensku
V rámci rozpravy o dani z príjmov často sa argumentuje tým, že nezamestnanosť nijako nesúvisí s rovnou daňou. Ja by som teraz poprosil, keby mohli kolegovia zapnúť graf, ktorý tu mám už nachystaný a že by sme si najprv pozreli, aký bol vývoj nezamestnanosti. Tá prvá červená čiara, ktorú vidíte, to je zavedenie rovnej dane a to, čo vidíte, tá krivka, to je vývoj zamestnanosti. Tak dokým zavedená rovná daň nebola, tak sa zamestnanosť potácala niekde medzi 2,2 milióny 50 tisíc. Od zavedenia rovnej dane začala zamestnanosť stúpať. Poznám síce tú argumentáciu, že zamestnanosť nestúpala kvôli rovnej dani, zamestnanosť stúpala kvôli tomu, že sme tu mali rast HDP, ale rast HDP nepadol predsa z neba. Rast HDP je niečo, čo tvoria obyvatelia Slovenska na základe pravidiel, ktoré im nastavia politici a keďže za druhej Dzurindovej vlády boli tieto pravidlá, vrátane rovnej dane, vrátane daňového systému, nastavené správne, tak došlo k rastu pracovných miest, došlo k rastu zamestnanosti a k poklesu nezamestnanosti.
Strana Smer-SD zvýšením zdravotných odvodov pre dobrovoľne nezamestnaných prispeje k nezamestnanosti
Takisto, keď si pozriete tie dve posledné čierne čiary, aj počas našej poslednej vlády stúpala zamestnanosť a to, že stúpala nezamestnanosť, to súviselo len s technickou chybou pri zdravotných odvodoch pre dobrovoľne nezamestnaných. Mimochodom to je chyba, ktorú idete spáchať aj vy, ctení kolegovia zo Smeru, preto, lebo nezamestnaní platili nejakú pevnú sumu, tí, ktorí boli dobrovoľne nezamestnaní , platili nejakú pevnú sumu v zdravotných odvodoch a keďže došlo k zvýšeniu, k citeľnému zvýšeniu, tak veľa dobrovoľne nezamestnaných sa prihlásilo do evidencie nezamestnaných, tým stúpla nezamestnanosť, ale zároveň stúpala zamestnanosť. Vy idete opäť zdvihnúť zdravotný odvod pre dobrovoľne nezamestnaných o 7 eur. Aj toto prispeje k tomu, že stúpne nezamestnanosť. Upozorňujem vás kolegovia, čisto administratívnym krokom zdvihnete nezamestnanosť. To bude jeden z faktorov.
Slovensko malo po zavedení rovnej dane najvyšší rast HDP v Európskej únii
No, inými slovami, nebolo by rovnej dane, nebol by taký silný rast HDP, možno by Slovensko malo nejaký rast HDP, možno by sme mali taký rast HDP, aký bol v regióne, čiže v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, ale my sme mali výrazne silnejší rast HDP a dokonca jednu dobu sme mali najvyšší rast HDP v Európskej únii. Toto predsa nespadlo z neba, toto je spôsobené reformami a v prvom rade rovnou daňou.
Slovensko malo po zavedení rovnej dane trojnásobne rýchlejší rast výnosu dane z príjmu
Takisto rástol výnos z daní. Výnos daní na Slovensku rástol, bol som pri tom ako rýchlo rástol výnos dane z príjmu a oznamujem, že rástol trikrát rýchlejšie, rast výnosu dane z príjmu bol po zavedení rovnej dane trikrát rýchlejší ako napríklad v Čechách.
Porazenecké reči do parlamentu nepatria
V zásade nesúhlasím s tvrdením, že u nás bude len dovtedy dobre, dokedy bude Čína odoberať luxusné autá, ako vraví pán poslanec Kamenický. Toto sú porazenecké reči. Poslanci, ktorí majú takéto porazenecké reči, nech nevládnu Slovensku. Áno, je kríza, ale to neznamená predsa, že založíme ruky a už tu budeme čakať na ten hrmot a zmierime sa s tým, že všetko teda už bude veľmi zlé. Práve, keď je v Európe kríza eura, tak treba proti tomu bojovať, treba robiť opatrenia proti tejto kríze a je to možné. Vždy sú krajiny, ktorým sa darí lepšie a krajiny, ktorým sa darí horšie a s porazeneckými rečami to určite lepšie nebude.
Bohužiaľ musím konštatovať, že opatrenia, ktoré robíte, sú veľmi zlé a v podstate dopady nejakej krízy, ktorá tu je, už jedno aká je, zhoršia situáciu na Slovensku.
Odhady a výnosy dane z príjmov právnických osôb pred a po zavedení rovnej dane
Teraz by sme sa mohli pozrieť na odhady a výnosy dane z príjmov právnických osôb.
Rok 2003 – to znamená, to je posledný rok pred zavedením rovnej dane, sa odhadoval výnos z dane právnických osôb 30 miliárd korún, 29 miliárd korún, výnos bol taký istý alebo takmer rovnaký, 29,3 oproti 29,1.
Rok 2004 – to bol prvý rok, kedy bola zavedená rovná daň, bol odhad nižší preto, lebo sadzba išla dole z 25% pre právnické osoby na 19, logicky, rozumný a opatrný hospodár očakáva nižší výnos. Skutočnosť ale bola taká, že výnos bol trochu väčší ako rok predtým, 29,7.Už na tomto vidieť, že rovná daň napriek tomu, že sme znížili sadzbu z 25% na 19%, nespôsobila nižší výnos dane z príjmu.
Garantujem vám, že naopak, keď zvýšite sadzbu dane z príjmu, môže vám výnos dane z príjmu poklesnúť, určite nenarastie toľko, koľko si sľubujete.
Rok 2005 – druhý rok po zavedení rovnej dane, keďže v roku 2004 bol výnos 29,7 miliardy korún, tak druhý rok, pre rok 2005 bol minister financií Ivan Mikloš odvážnejší v odhadoch, očakával 30 miliárd korún výnos, ale ten výnos priam explodoval, bol 42 miliárd korún. Pri odhade 30 bol výnos 42.
Na Slovensku v tomto roku rástli výnosy dane z príjmov právnických osôb najrýchlejšie vôbec.
Spôsobil to jednak pokles dane, pokles sadzby dane z 25 na 19%, ale zároveň aj to, že sme zrušili 15%-né dividendy. Do konca roku, kto vlastnil firmu, v ktorej zamestnával ľudí a ktorou tvoril hrubý domáci produkt, keď zarobené peniaze chcel použiť, musel platiť najprv 25%-nú sadzbu dane z príjmu právnických osôb v tej firme a následne 15%-nú sadzbu na daniach z dividend.
Celkovo došlo k efektívnemu zdaneniu vo výške 36%. Toto sme znížili na 19 a takto rástol výnos dane právnických osôb. V roku 2004 bol na úrovni 30 a v roku 2005 bol na úrovni 42. Ďalší rok, odhad 36, výnos 47. Nie je teda pravda, že…vidím, že už tu máte predsedu, ja rád preruším a budem po hlasovaní ďalej pokračovať. Budem teda pokračovať, bol som pri výnosoch, ktoré generovala daň z príjmu právnických osôb, poprosil by som graf.
Efekt zavedenia rovnej dane a daňovej reformy – výnosy dane z príjmov právnických osôb
Tak v roku 2004 bol plánovaný výnos na úrovni 22, skutočnosť bola 29. Toto bol prvý efekt rovnej dane, daňovej reformy a pri dani z príjmov právnických osôb výnos neklesol. Rok na to, rok 2005, odhadovaný výnos bol na úrovni 30 miliárd korún, čiže tam, kde sa nachádzal výnos v poslednom roku pred zavedením rovnej dane, ale skutočný výnos bol na úrovni 42. Tu vidieť, ako priam explodovali výnosy dane z príjmov právnických osôb. A nie je pravda, pán Kamenický a pán Duchoň, keď vravíte, že to bol len jednorazový efekt a že potom už skrátka ďalej nič nenasledovalo, preto lebo v roku 2006 plán bol 36 miliárd korún, ale výnos bol 47. Čiže naďalej silný rast dane z príjmov právnických osôb. V roku 2007 rátalo sa s 50 miliardami korún na výnose príjmov z daní právnických osôb, skutočnosť bola opäť vyššia, 52. Tu sa už blížime pomaly k zdvojnásobeniu výnosov. Rok 2008, posledný rok pred krízou, rátalo sa s výnosom 58 miliárd korún, skutočný výnos, opäť bol výrazne vyšší, 64, toto bol aj zároveň posledný rok pred zavedením eura, 64 miliárd korún, rok, čo rok rástli niekoľko rokov po sebe prudko výnosy dane z príjmov právnických osôb a behom piatich rokov od zavedenia rovnej dane sa u právnických osôb tieto výnosy zdvojnásobili, viac ako zdvojnásobili.
Nezodpovedné hospodárenie a konanie Jána Počiatka k vytvoreniu rozpočtu
Potom prišiel rok 2009, to bol už ten rok, kedy už bola kríza, kedy na jeseň 2008 bolo zrejmé, že dôjde k poklesu HDP, ale na Ministerstve financií si to vtedajší šéf Ján Počiatek nejako nestihol všimnúť, napriek veľa rôznym upozorneniam a Ján Počiatek odhadoval výnos na 74 miliárd korún, samozrejme vtedy už bolo euro, čiže táto suma je prepočítaná konverzným kurzom, skutočnosť bola 64. Tu vidieť, ako sa dá nezodpovedne pristupovať k plánovaniu výnosov daní, keď jednoducho sa lineárne prepočítajú čísla A krát B a hotovo, dovidenia, keď sa nezohľadnia dynamické efekty a multiplikačné efekty. Ďalší rok neskôr bol, už bohužiaľ Ján Počiatek sa nepoučil, rátal síce s nižším výnosom dane z príjmov a to pre rok 2010 na úrovni 54 miliárd korún, skutočnosť bola výrazne nižšia. Opäť preto, lebo toto je nezodpovedný prístup k rozpočtu preto, lebo neboli zohľadnené dynamické efekty a aj preto, lebo Ján Počiatek nejaký prudký záujem na zodpovednom hospodárení nemal. V ďalšom roku 2011výnos bol síce nižší ako odhad, tento rozpočet robil Ivan Mikloš, výnos bol síce nižší ako odhad, ale len nepatrne. Tu vidieť rozdiel, keď sa k rozpočtu pristupuje zodpovedne alebo keď sa k nemu pristupuje štýlom ako Ján Počiatek a veď tam napíš niečo, veď čo, opravíme, zmeníme, napravíme. Rok 2012 výnos trocha vyšší , toto je odhad na základe čísel, ktoré boli urobené do konca októbra, chcel by som však povedať, že výnos dane právnických osôb k 31. augustu tohto roka je 100,6 percenta odhadu. Všetky tieto čísla, ktoré vám tu prezentujem, sú zo stránky Daňového riaditeľstva, tam si ich môžete nájsť na www.drsr.sk a treba kliknúť na štatistika.
Roky, kedy rozpočet a riadenie štátnych financií prebral do rúk kozmonaut.
Pozrime sa, aké boli vyrobené odhady. V roku 2003, odhad na začiatku roka, odhad na konci roka – rovnaký. Takto treba plánovať. To isté v roku 2004, 2005, 2006, 2007 a ešte aj 2008. Toto sú tie roky, kedy kolegovia zo Smeru zdedili plnú špajzu a mysleli si, že riadiť štátne financie, že to sa robí vo fajčiarni a tu medzi cigaretkou tam niečo rozhodneme a dohodneme. Potom nastúpili roky, kde rozpočet robil kozmonaut. Kde skrátka tam nechal napísať nejaké hausnumera a niečo podobné sa deje tento rok. Preto o tom toľko rozprávam. A na konci roka, to je tá červená čiara, musel byť rozpočet výrazne revidovaný a to konkrétne zo 74 na 63 miliárd korún, samozrejme v prepočte na eurá. Rok neskôr, opäť s veľmi nízkou mierou odbornosti, bolo napísané do rozpočtu, že výnos z daní právnických osôb bude 54 miliárd, to zodpovedá nejakej miliarde 800 miliónov eur. Skutočnosť bola výrazne nižšia. To je ten červený stĺpček. Takto sa rozpočty nerobia, takto sa nespravujú štátne financie. A v roku 2011 opäť nebolo potrebné meniť odhad na začiatku roka a na konci roka.
HDP a nárast výnosu dane po zavedení rovnej dane
Ďalej tu bolo argumentované tým, že výnos z daní rástol preto, lebo rástol HDP. HDP rástol preto, lebo to tu spadlo z neba, tak sa poďme pozrieť, aký je pomer rastu HDP a dane z príjmov právnických osôb. V roku 2003 (úplne maličkým) rast HDP bol výrazne vyšší ako rast dane z príjmov právnických osôb, teda v roku 2004, prepáčte. To je prvý rok po zavedení rovnej dane, ale už v roku 2005 bol rast výnosu dane výrazne vyšší ako rast HDP. V roku 2006 detto, 2007 opäť výrazne silnejší rast výnosu dane z príjmov ako nominálny rast HDP. V 2008 výnosy daní priam explodovali, výrazne vyšší ako rast HDP.
Toto je tá plná špajza, ktorú zdedila strana Smer. Netreba pod tým rozumieť, že niekde v trezore ste našli veľa peňazí, treba rozumieť to, že na Ministerstve financií ste našli strojček na tlačenie peňazí a pokazili ste ho. A teraz ho kazíte ešte viac. Toto vám zanechala druhá Dzurindova vláda.
Ďalší rok 2009, ešte stále výrazne vyšší rast výnosu dane z príjmov právnických osôb ako HDP, ale už sa začína schyľovať na zlé časy a v roku 2010 sa to pokazilo nielen krízou, ale aj neodbornými opatreniami proti kríze, ktoré Slovensko, nie že tá kríza postihla, ešte ste riadne v týchto rokoch dali Slovensku zabrať. Teraz sa tá situácia začína stabilizovať a teraz to idete pokaziť druhý krát.
Keď si pozriete tento graf, ktorý som tu ukazoval pred chvíľou, pozrite si prosím vás, prvých sedem rokov tie výnosy rástli, raz silnejšie, raz slabšie. Potom došlo k výraznému poklesu a teraz opäť tri roky po sebe rastie výnos dane z príjmov právnických osôb. Vy to zabijete, vy tento jemný rast zabijete. Budúci rok nebude rast dane z príjmov právnických osôb. Samozrejme, Slovensko má ďalších x daní, dokopy v daňovom systéme je deväť daní alebo desať, toto je iba jedna z nich, ale táto je veľmi dôležitá preto, lebo je to silný indikátor, preto ako bude rásť počet pracovných miest, ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť a ako sa bude vyvíjať HDP a na to je naviazaný verejný dlh a deficit. Na tomto to krásne vidieť možno s polročným, možno s ročným predstihom, samozrejme ten, kto o tom niečo vie, ten na tom niečo vidí. Tri roky po sebe rastie výnos dane z právnických osôb a vy tento jemný rast páni poslanci zo Smeru zabijete. Toľko k tým odhadom a k vývoju a k porovnaniu rastu HDP a dane z príjmov právnických osôb. A teraz niečo špeciálne pre pána Blaha.
Výnosy daní od najchudobnejších 40% daňovníkov pred a po zavedení rovnej dane
Poďme sa pozrieť, akú daň platili najchudobnejší daňovníci pred a po zavedení rovnej dane.
Najchudobnejších 10% daňovníkov. V rokoch 2001-2003, takže to je trojročný priemer rokov 2001, 2002, 2003, desať percent najchudobnejších zaplatilo 0,5% všetkých výnosov daní. Potom došla daňová reforma a v rokoch 2004, 2005, 2006, čiže tri roky, oproti trom rokom, desať percent najchudobnejších, nie že žiadnu daň neplatili, ešte dostali 2% všetkých výnosov vrátených preto, lebo bol zavedený daňový bonus na deti.
Najchudobnejších 20% daňovníkov platilo tri roky pred zavedením rovnej dane v priemere 2% všetkých výnosov, tri roky po zavedení rovnej dane dostali 3,5% od štátu vrátených.
Najchudobnejších 30% platilo 5% výnosov všetkých daní, tri roky po zavedení rovnej dane dostali 3% vrátených výnosov.
Najchudobnejších 40%, to nie je málo, štyridsať percent ľudí, to je takmer polovica, platili 8% všetkých výnosov, ale po daňovej reforme neplatili nič, dokonca dostali trochu vrátené.
Môže sa stať, že teraz povie pán Blaha: to je síce pekné, ale je to málo, nestačí, že 40% daňovníkov neplatí žiadnu daň z príjmov fyzických osôb, to je málo. 80% ľudí nesmie platiť nič, veď tých 20% majú dosť, oni budú platiť.
Poslanec Ľuboš Blaha: mne nestačí, že 40% daňovníkov neplatí žiadnu daň
Môže sa stať, že teraz povie pán poslanec Blaha: to je síce pekné, ale je to málo, nestačí, že 40% daňovníkov neplatí žiadnu daň z príjmov fyzických osôb, to je málo. 80% ľudí nesmie platiť nič, veď tých 20% majú dosť, oni budú platiť.
Pán poslanec Blaha, len títo ľudia majú na to, aby zo systému utiekli.
Môžete tu apelovať na morálku koľko chcete, ale keď si myslíte, že z nejakého človeka, ktorý je bohatý a bohatý preto, lebo má, zrejme má dostatočne v hlave alebo má iné schopnosti, alebo vyššie, alebo skrátka viac pracoval v živote, keď si myslíte, že z tohto človeka pán Blaha spravíte vola a poviete mu: môj milý, ty teraz budeš jednoducho platiť do nemoty, tento človek povie nebudem. Utečie zo systému.
Pán poslanec Blaha, vy si nemyslíte, že tento systém je vodotesný?
Tento systém, pán Blaha, je deravý ako švajčiarsky syr. O tom vám môže Jozef Mihál porozprávať až budete mať záujem. Títo ľudia vám utečú a nebude mať tie dane kto platiť. Po internete chodí taká prupovídka s desiatimi pánmi, ktorí chodili na obedy, delili si ich solidárne a potom, keď došla zľava, tak zrazu toho najbohatšieho vyhnali od stola a potom zistili, že nemajú za čo obedovať.
Rovná daň je oveľa solidárnejšia, ako je váš progresívny daňový systém.
Po zavedení rovnej dane v niekoľkoročnom priemere platí 7,5% najbohatších daňovníkov 40% všetkých výnosov dani z príjmu. Nepodceňujte tento stav. 13%, to je toľko daní platila polovica všetkých daňovníkov. 13% , po novom už iba 4%. Rovná daň je oveľa solidárnejšia ako bol predtým progresívny daňový systém. Môžeme robiť ešte solidárnejšie systémy, áno, len to už jednoducho nebudú tí, ktorí to platia, akceptovať.
A pri 60% vidíte, to sú skoro dve tretiny všetkých daňovníkov, platilo 17% a po novom iba 9,5, to znamená, zvyšných štyridsať percent, najbohatších štyridsať percent daňovníkov, platilo 90% všetkých výnosov. Vy si myslíte, že naparíte ešte viac, že to oni znesú. V poriadku, opäť upozorňujem, títo ľudia vám utečú. A opakujem, rovná daň je solidárnejšia ako progresívny daňový systém.
Na záver môjho prejavu chcem povedať dve veci.
Nebezpečná kombinácia – zvyšovanie dane z príjmu právnických osôb a zavedenie zdravotných odvodov na dividendy
Opäť raz chcem upozorniť na nebezpečnú kombináciu faktorov, na tú dynamiku, ktorú vy si dnes ani neviete predstaviť, ktorú vyvoláte, keď schválite to, čo schváliť chcete. Na jednej strane je to daň z príjmu právnických osôb, ktorú idete zvýšiť z 19 na 23%. Toto samo o sebe nie je dráma. Horšie zniesla Slovenská republika. 4% naozaj nikoho nepoložia, ako ste vy hovorili pán Kamenický, s tým súhlasím. Zároveň idete zaviesť zdravotné odvody na dividendy. Zdravotné odvody sú daňou preto, lebo všetci platia podľa svojho príjmu, všetci dostanú to isté, to je typická daň. Vy idete de facto zaviesť daň z dividend, ale len pre domácich. Čo je po prvé veľmi nespravodlivé, lebo zahraničným to nezavediete, zavediete to len domácim, daň z dividend, fajn, idete to vrátiť do stavu pred rok 2003.
Poslanci Kamenický a Duchoň: pokles a nárast HDP nie sú absolútne hodnoty, ale relatívne
Teraz nespomínam si presne, či vy pán Kamenický alebo vy pán Duchoň, kto z vás argumentoval spôsobom: no veď bol pokles HDP, rovná daň nefunguje, lebo veď v roku 2009 bol pokles HDP. No len pokles alebo nárast HDP, pán Kamenický, to nie sú absolútne hodnoty, ale relatívne. To je len skrátka tá delta, tá zmena.
Čo ale spravila rovná daň?
Prvé tri alebo štyri roky po zavedení rovnej dane, rástlo slovenské HDP výrazne rýchlejšie ako české alebo maďarské, alebo keď to spriemerujete alebo jedno čo. Čiže dá sa pomerne presne odhadnúť efekt zavedenia rovnej dane. Povedzme, že to bolo 12 alebo 15 nominálnych percent toho HDP z toho obdobia, ale nečakajte, že každé štyri roky dostanete 15%, veď sme urobili iba jeden krok, ten priniesol 15%, to je ako keby ste chceli mať v ruke 5 eurovku a chcete každý týždeň za tú istú 5 eurovku nakúpiť. Urobili sme krok, urobili sme rovnú daň a od roku 2004 do roku 2008 to prinieslo povedzme tých 15% HDP, nejaká suma. HDP bolo vtedy okolo 2 000, 15% 300 miliárd korún. Toto je doma, no ale nečakajte, že dostanete každé štyri roky ďalších 300 miliárd.
…a miesto toho, aby ste pokračovali v úspešnej ekonomickej reforme, vy to teraz idete vrátiť do stavu pred rokom 2004!
V roku 2007 to chcelo urobiť ďalšie ekonomické úpravy. Vtedy som navrhoval napríklad: znížme daň na 16% a financujme to zrušením tých výnimiek, ktoré tam ešte zostali a všetkých ekonómov označil za avanturistu, tak to bolo. Mám na mysli Róberta Fica. Kebyže spravíme ďalší krok, mohli sme mať ďalšie ekonomické efekty. Takže nečakajte, že z jedného opatrenia budete, neviem, čo to je vôbec za zmýšľanie. Teraz ale idete urobiť opak. Vy, keď to vrátite (ekonomiku do stavu pred rok 2004), tak sa vám vráti aj to HDP, aj tie výnosy z daní vám poklesnú, poklesnú vám, keď spravíte tieto dve veci. Aj kebyže robíte len tieto dve veci.
Poslanec Martin Filko by zdanil úplne všetko
Vy idete spraviť úplne socialisticky Zákonník práce alebo idete zaťažiť odvodmi, daňami všetko, čo sa hýbe. Tuto taký expert sedí na Ministerstve financií, kolega Martin Filko, ten by zdanil úplne všetko. Toto zabije hospodársky rast. Netvárme sa, že si môžeme dovoliť všetko a každého, lebo máme rast 8% alebo 10 a to tu trošku znesieme tie dve, tri percentá. My máme rast 1,8 alebo 2, alebo 2,2%. Pri takomto raste ani len nebude stúpať počet pracovných miest poriadne. Toto je len maličký zárodok nejakého rastu a toto, vy to skrátka sfúknete svojim zdaňovaním z povrchu zemského. K tým opatreniam, ktoré som spomínal, nepatria len vaše legislatívne opatrenia, ktorých teda je neúrekom a ešte raz, tá kombinácia zdaňovania je nebezpečná. Je to smrteľný kokteil pre slovenskú ekonomiku. Ale patria k nim potom aj také individuálne.
Ďalšie nebezpečné kombinácie z dielne Smer-SD
Minule sme sa tu bavili o tom, že pri DPH treba zložiť zábezpeku minimálne 2 000 eur. No ale stáva sa, že jedna firma dostala zábezpeku 350 000 eur. Ja na jednej strane, pán minister, oceňujem to, že ste sa snažili dostať mimo vplyvu úradníkov a že teda tých 50 kritérií, že skrátka nejaký algoritmus, kde vstupuje 50 kritérií, že je objektívny. Toto oceňujem, ale zároveň upozorňujem na to, že tento algoritmus bol zjavne robený od zeleného stola. V tomto prípade idete, až vás to zaujíma, ja vám to samozrejme môžem dať, úplne z nezmyselných dôvodov je to ani nie daňová pozdĺžnosť, tá bola pred desiatimi rokmi vyrovnaná, ale nejaké penále, ktoré boli vtedy nekresťanské, 50% a ten človek ich ešte dodnes spláca, tak ste mu naparili 350 000 eur zábezpeku a to ho zlikviduje. Tento človek zamestnáva 77 ľudí, keď toto nezmeníte, tak máte 77 ďalších nezamestnaných, alebo nejakú časť z nich, čiže vrátim sa k tým objektívnym kritériám. Je dobré, že máte objektívne kritéria, ale odporúčam úplne v extrémnych hodnotách ako je táto, do toho možno vstúpiť na individuálnej báze a samozrejme na vysokej, nie úradník, ale možno na Ministerstve niekto by sa mohol pozrieť na to.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Úplne na konci sa chcem poďakovať a chcem oceniť, že minister financií otvoril rozpravu k hazardu, aj keď sa to bude opäť okolo hazardu točiť, ale oceňujem to, že mám možnosť predniesť moje výhrady k pozmeňovaciemu návrhu k poplatkom v stavebnom konaní. Veľmi pekne vám ďakujem.
