S Andrejom Kiskom máme dobrý a korektný vzťah, v roku 2008 som ho volal aj do SaS, no odmietol, hovorí predseda SaS Richard Sulík.
Vyberiem z rozhovoru pre SME: Ak Andrej Kiska založí vlastnú stranu, bude rozbíjačom pravice, ak spojí Progresívne Slovensko a Spolu, budú mať koho voliť takzvaní slniečkari, ktorí by sem chceli prizvať migrantov. Začal sa nový boj o stredopravého voliča?
Vynechali ste jednu podstatnú vec. Povedal som, že ak Andrej Kiska spojí Progresívne Slovensko a stranu Spolu, bude to mať zmysel. Posledných dvadsať rokov boli na Slovensku úspešné strany, ktoré mali presvedčivých lídrov. Strane Spolu a Progresívnemu Slovensku líder zjavne chýba. Keby tieto strany spojil Andrej Kiska, presvedčivého lídra by dostali. Ak sa to nestane a Andrej Kiska založí ďalšiu stranu, pribudne len ďalší subjekt a Andrej Kiska bude rozbíjačom pravice.
Predsa len, zo všetkých možných vecí, ktoré ste mohli o novej strane povedať, ste vybrali, že to bude strana pre slniečkarov, ktorí sem chcú naviezť migrantov.
Takto som to tiež nepovedal. Ak Andrej Kiska spojí Spolu a Progresívne Slovensko, hlasy pre tieto strany neprepadnú, lebo sa dostanú nad päť percent. To bude dobre pre tých, ktorí si myslia, že by sme mali vítať migrantov, lebo by mali koho voliť. Títo ľudia dnes nemajú koho voliť. Nepovedal som, že Andrej Kiska je vítačom migrantov, ani som nepovedal, že Andrej Kiska je slniečkar. No jeden z čelných predstaviteľov Progresívneho Slovenska Martin Poliačik povedal, že musíme robiť migrantov šťastnými. V programe píšu o podpore migrácie na siedmich alebo ôsmich miestach. Je to evidentne proimigrantská strana. Existujú ľudia, ktorí takú stranu chcú, čo je v poriadku, o tom je demokracia. Dnes by sa Progresívne Slovensko do parlamentu nedostalo. Ak by ich Andrej Kiska vytiahol do parlamentu, tak by mali aj takíto ľudia, vítači migrantov, koho voliť. To je všetko, čo som povedal.
Čiže nebolo vaším cieľom nálepkovať Andreja Kisku, možného budúceho súpera, ako vítača migrantov?
Rozhodne nie.
Exminister Ivan Mikloš po vašom rozhovore napísal komentár „Nie som slniečkar, ale Sulík je mimo“. Čítali ste ho? Čo naň hovoríte?
Nemám dôvod sa vyjadrovať k Ivanovi Miklošovi. No ak sa teraz stavia do úlohy nestranného pozorovateľa, treba si pozrieť jeho politickú minulosť. Bol na čele skorumpovanej SDKÚ…
… s ktorou ste boli vo vláde.
Lebo som nemal inú možnosť. No aká tá strana bola, tak aj dopadla. Stačí si prečítať Gorilu, spomenúť si na škandalóznu privatizáciu Slovenských elektrární, Gabriela Palacku, kauzu vláčiky a mnoho ďalších vecí. SDKÚ v druhom volebnom období od roku 2002 do 2006 nebola o nič menej skorumpovaná ako Smer v rokoch 2006 až 2010. Nemám dôvod komentovať pána Mikloša.
Vy ste v tom čase SDKÚ nevolili?
V roku 2002 som, bohužiaľ, volil ANO. Čo bolo veľké sklamanie. To je v politike problém, politici toho veľa narozprávajú, ale potom sľuby nedodržia. A keď potom niekto príde a slovo dodrží, je hanený a difamovaný.
Chcem sa spýtať na dve veci, ktoré vám Ivan Mikloš v tomto komentári vyčítal, ale ide mi o podstatu než o to, že to spomínal Mikloš. Prvou z nich je, že vraj máte „vlažný“ postoj k Rusku. Máte vlažný postoj k Rusku?
Ako som povedal, nemám dôvod komentovať Ivana Mikloša. Ale – čo to znamená „vlažný postoj“ k Rusku?
Skúsme to na konkrétnej otázke. Bola slovenská reakcia na otravu agenta Sergeja Skripaľa dostatočná?
Podľa mňa neboli dostatočné dôkazy o zapojení Ruska, ktoré boli predložené. Bolo by dobré, aby prezumpcia neviny platila všeobecne a nie len tam, kde nám to vyhovuje. Chýbali mi dôkazy a nevidel som ich dodnes. Ak sa preukáže, že Rusko má na svedomí otravu agenta Skripaľa, bude to, samozrejme, niečo, čo odsudzujem.
Váš prezidentský kandidát Robert Mistrík povedal, že čítal správu britskej ambasády, ktorá ho dostatočne presvedčila o tom, aby reakcia Slovenska bola tvrdšia.
Je to jeho dobré právo. No nečakajte, že všetci ľudia budú hovoriť to isté. Ja osobne by som rád videl dôkazy. Ak budú, tak budem prvý, ktorý to odsúdi.
Zastavím sa ešte pri jednej veci, ktorú Mikloš v texte pripomína. Už aj premiér Peter Pellegrini pripúšťa, že vzhľadom na nedostatok pracovnej sily bude Slovensko musieť riadenou migráciou prijať nových robotníkov. Pravdepodobne skôr z balkánskych krajín či Ukrajiny. Nemá pravdu?
Je nedobrým vývojom, že zo Slovenska odchádzajú inžinieri a lekári a prichádzajú sem pásoví robotníci a skladníci. Toto našu spoločnosť dlhodobo poškodí. Takisto je nezmyslom, že sa Jaguar za 500 miliónov eur štátnych dotácií umiestnil do Nitry, kde je už teraz dostatok pracovných miest. Takže ešte aj platíme 4-tisíc eur za to, keď sa niekto z východu presťahuje na západné Slovensko. Je to katastrofálna hospodárska politika bývalého premiéra Fica a pána Žigu ako ministra hospodárstva. Jaguar mal ísť na východ, inak nemal dostať štátnu dotáciu. Potom by tento problém bol menší.
Na druhej strane, vyše 13-tisíc robotníkov zo Srbska je tu – len tých oficiálnych – aj bez Jaguaru. Nedostatok pracovnej sily na západe je fakt.
Keď si pozriete štátne dotácie pre firmy, zistíte, že najviac z nich išlo práve na západné Slovensko. Ak by to tak nebolo, bol by tento problém oveľa menej vypuklý. Skôr by sa objavil tlak na mzdy, ale nebol by tu taký zúfalý nedostatok pracovných síl.
Ak by ste sa stali premiérom, bola by to vec, ktorú musíte tak či tak riešiť, bez ohľadu na to, čo robil Smer pred vami zle.
Budem ju riešiť.
Ako?
Občania z krajín EÚ majú právo na voľný pohyb po celej Európskej únii. To je prvý zdroj pracovnej sily. Druhým zdrojom by boli opatrenia na to, aby sa domov vrátili naši ľudia, ktorí dnes pracujú v zahraničí. Tretím zdrojom by bolo uvoľnenie pracovnej sily tam, kde je neefektívna. To sú napríklad baníci v oblasti, ktorá je hodinu vzdialená od Nitry a Jaguaru. Akurát, že dnes ide vlak z Prievidze do Nitry hodinu päťdesiat. Ak by sme zmodernizovali trať, mohlo by to trvať o trištvrte hodinu kratšie. Dnes sa ľudia cez svoje účty za elektrinu skladajú na neefektívnu ťažbu hnedého uhlia sto miliónmi eur ročne. Za dvoj- či trojnásobok tejto sumy by sme jednorazovo trať zmodernizovali.
Otázne je, či by to stačilo. Rumuni, ktorí sú po Srboch najčastejšie zamestnávaní cudzinci u nás, sem môžu prichádzať bez obmedzení. No rast ich počtu sa takmer zastavil, zrejme najmä preto, že si môžu hľadať robotu aj v Rakúsku či Nemecku.
Je to presne, ako hovoríte, je otázka, či to bude stačiť. Ale najprv by sme mali využiť všetky tieto možnosti a potom by sme zistili, aká je situácia. Vývoj je priveľmi rozmanitý a komplexný, povedať dnes, koľko zamestnancov bude potrebných, sa nedá. Môže prísť kríza a celý „problém“ bude vyriešený. Keď zamestnávateľom chýba niekoľko percent zamestnancov, nie je to tragédia. Ak Samsung vyrobí o niečo menej monitorov, nič hrozné sa nedeje. Vždy niečo chýba, raz pracovná sila, raz zákazky, raz suroviny. O tom je podnikanie.
Čo s robotníkmi, ktorí tu sú? Nemôžeme sa tváriť, že migrácia tu nie je, keď v mestách a dedinách na západnom Slovensku žijú komunity stoviek zamestnancov zo Srbska.
Ja sa netvárim, že migrácia neexistuje. Navrhujeme dávať pracovné povolenia ľuďom z krajín mimo Európskej únie len v prípade, ak preukážu pracovnú zmluvu s platom vo výške aspoň jeden a pol násobku priemernej mzdy. Neprekáža nám, ak tu budú pracovať kvalifikovaní ľudia. Ale nepotrebujeme sem ťahať tisícky ľudí, ktorí stoja za pásom. Len tým betónujeme pozíciu Slovenska ako montážnej dielne.
Ak by ste boli premiérom, budú za vami chodiť deputácie zamestnávateľov, aby ste podmienky na získavanie pracovných povolení zmiernili.
Za mnou už chodil kde-kto. Iní ľudia chodili, keď išlo o dve miliardy pre Grécko. A povedal som „nie“, nebudeme platiť za grécke dlhy.
Môže sa podľa vás Ivan Mikloš objaviť v Kiskovom projekte?
Keď chce Andrej Kiska svoj projekt od prvého dňa zlikvidovať, nech to pokojne spraví. Ivan Mikloš bol predstaviteľom skorumpovanej, a preto aj skrachovanej strany. Spolu s Mikulášom Dzurindom by bol vítaným terčom napríklad pre Igora Matoviča.
Čo podľa vás nakoniec Andrej Kiska urobí? Založí stranu?
To je otázka naňho, nie som politológ ani analytik. No keďže mám so zakladaním strany skúsenosti – takých ľudí nie je veľa –, opakujem, že Andrej Kiska má v zásade dve možnosti. Založiť si vlastnú stranu alebo spojiť Spolu a Progresívne Slovensko. Keď spojí dve existujúce strany, bude to mať zmysel. No ak založí vlastnú stranu, rozriedi voličské hlasy a bude to rozbíjanie pravice.
Hovorili ste už s Andrejom Kiskom odvtedy, čo oznámil, že nebude kandidovať?
Áno. Bol to súkromný rozhovor a nebudem ho ďalej komentovať.
Ako často sa stretávate?
Nie veľmi často. Poznáme sa dvanásť rokov, spoznal som ho v deň, keď bol vyhlásený za manažéra roka. V roku 2008, keď som zakladal SaS, som ho volal do strany, čo odmietol, to je známe…
… potom ste o ňom hovorili ako famóznom kandidátovi na prezidenta, ešte skôr než svoj záujem o prezidentský palác prejavil…
… presne tak. Odkedy sa stal prezidentom, súkromne sme sa veľmi nestretávali. Stretli sme sa niekoľkokrát oficiálne a maximálne päťkrát neoficiálne. Máme dobrý a korektný vzťah.
Čo podľa vás rozhodnutie Andreja Kisku znamená pre slovenskú politiku ako celok? Zmení pomer síl, môže to znamenať väčšie šance na vznik vlády bez Smeru?
Andrej Kiska je najpopulárnejší politik. Má podporovateľov v každej jednej politickej strane. Sympatizantov má všade. No ak by aj založil stranu, nestiahne ich všetkých k sebe, lebo je rozdiel v podporovaní prezidenta a podporovaní konkurenčnej strany. Ale z každej strany časť voličov získa.
Alojz Hlina hovorí, že najviac získa súčasných voličov SaS.
Myslím si to aj ja, už preto, že z našich voličov podporuje Andreja Kisku najväčšie percento. Ale nebude to v takej miere, že nás dostane mimo parlamentu. No ak bude mať jeho projekt väčšie preferencie ako SaS, nejaké percentá nám stiahne, pretože by sa z neho stal nepísaný líder pravice či kandidát na premiéra. Ak by uspel, budem prvý, kto mu zagratuluje. No problém je inde.
Kde?
Andrej Kiska môže vytlačiť z parlamentu KDH či Most-Híd. Špeciálne o Moste som presvedčený, že z parlamentu vytlačí. A ak by nespojil Progresívne Slovensko a Spolu, tak ich rovno zlikviduje. Problém je, že tieto strany nestlačí na nulu, a môže sa stať, že tam prepadnú štyri percentá, tu tri, tam dve. Dokopy to môže byť dostatočne signifikantný počet na to, aby pravica nevedela postaviť vládu. Ak Andrej Kiska nevybuduje svoj projekt dostatočne premyslene a presvedčivo, v konečnom dôsledku môže pomôcť Smeru k ďalšiemu vládnutiu.
Preto padajú otázky, či cieľom Andreja Kisku nemôže byť akási SDK 2.0, ktorá by spojila viac strán ako len Spolu a Progresívne Slovensko, o ktorých sa hovorí.
SDK vznikla pred voľbami 1998 z donútenia, lebo si Vladimír Mečiar účelovo prispôsobil volebné zákony tak, aby mu to vyhovovalo. SDK ako strana teda vznikla účelovo, dnes v tom nemusíme vidieť spásu. SaS je pravicová liberálna strana, ktorá je hodnotová a robí politiku poctivo. Do volieb pôjdeme zaručene samostatne.
Má Andrej Kiska na to, aby bol predsedom strany či premiérom?
Na to, aby ste mohli viesť stranu, potrebujete mať niekoľko schopností. Jednou z nich je schopnosť manažovať veci. Viackrát som sa o Radoslavovi Procházkovi vyjadril, že je asi taký manažér, ako ja ústavný právnik. Ak by aj pre nič iné, tak pre toto by sa určite Sieť ocitla v problémoch. Andrej Kiska bol manažérom roka, rozbehol úspešný podnikateľský projekt. Čiže v tomto o ňom nemám najmenšie pochybnosti. Ďalšia vec, ktorú musí mať predseda strany, je charizma, schopnosť osloviť ľudí. Keďže má Andrej Kiska spomedzi politikov najväčšie sympatie, je nespochybniteľné, že ani toto mu nechýba.
Je to pravda, ale jeho popularita môže byť naviazaná čiastočne aj na prezidentský úrad.
Ale len čiastočne, aj bez úradu by neskončil v rebríčkoch popularity na úrovni Fica či Kotlebu. Toto sú jeho silné stránky. V ďalších veciach, ako je program či hodnoty, sa zatiaľ až tak neprejavil. No celkovo si myslím, že Andrej Kiska má na to, aby úspešne viedol stranu. A ešte si musí na to rezervovať tristo hodín mesačne, aspoň prvé roky.
Boli by ste rád ministrom financií vo vláde Andreja Kisku?
Ak by Andrej Kiska zostavoval vládu, tak mi bude cťou byť v jeho vláde.
Rozhodnutie Andreja Kisku výrazne ovplyvnilo prezidentské voľby, minulý týždeň týždeň sa objavil celý pelotón kandidátov. Ako sa vy pozeráte na začínajúcu prezidentskú kampaň?
Toto je Superstar, čo sa deje. Všetci, čo viete, kde sídli prezident, tak sa prihláste. Chvalabohu za dvojkolovú voľbu, vďaka nej príde k selekcii.
Bude Robert Mistrík dostatočne silným kandidátom, aby vyhral?
Mám z neho veľmi dobrý pocit. Použijem tie isté slová ako pred rokmi pri Andrejovi Kiskovi – myslím si, že je to kandidát s famóznym príbehom. Pri existujúcich kandidátoch to zatiaľ cítim tak, že to môže dať. A ak to dá, bude veľmi dobrý prezident.
Nebudú sa musieť demokratickí a hodnotovo blízki kandidáti nakoniec vzdať kandidatúry v prospech jedného z nich, aby sa vzájomne nevyblokovali?
Dvojkolové voľby sú o tom, aby prebehla súťaž o najlepšieho. Nie som veľký fanúšik vzdávania sa kandidatúry vopred, aj keď to chápem pri voľbách do VÚC, kde Smer účelovo zmenil dvojkolovú voľbu na jednokolovú. Skôr mi prekáža, že si viacero strán prezidentské voľby pomýlilo s predkolom parlamentných volieb.
Zúčastňujú sa ich, aby si vylepšili pozície pred straníckymi voľbami?
Termín „predkolo parlamentných volieb“ použil už Miroslav Beblavý a ja sa s ním stotožňujem. Či už pani Čaputová z Progresívneho Slovenska, pán Krajniak zo Sme rodina či pán Čaučík z KDH, sú kandidáti, ktorí v kútiku duše cítia, že to nedajú. No zrejme si povedali, že nič to, pomôžeme strane zvýšiť si imidž či preferencie a o rok nato aj volebný výsledok. Akoby mali pred sebou žiariaci príklad Radoslava Procházku. Veľké množstvo kandidátov má však aj pozitívnu stránku, lebo veľa kandidátov sa objavuje aj z toho kúta politiky, odkiaľ nikdy nevyjde nič dobré. Kotleba, Harabin či Martin Daňo, ktorého povzbudzujem, aby kandidoval tiež. Aj oni si roztrieštia hlasy, čo azda povedie k tomu, že v druhom kole nikto z týchto ľudí neskončí a nezopakuje sa scenár z roku 2004, keď občania dostali v druhom kole na výber Mečiara alebo jeho lokaja Gašparoviča.
Sú predčasné voľby po ohlásení Kiskovho záujmu o politiku pravdepodobnejšie?
Posledné mesiace som si myslel, že by Smer mal mať záujem o skoršie voľby. Ale teraz mi to nejako nesedí. No nie som politológ, varil by som z vody.
Tak sa spýtam, či sa o tom medzi politikmi nehovorí alebo či vás niekto rovno neoslovil.
Nie, ani som nič také nezachytil. Pracujeme s verziou riadneho termínu volieb vo februári roku 2020, aj keď máme plán B.
Tento mesiac ste po prvý raz vylúčili spoluprácu s SNS s Andrejom Dankom na čele, aj keď vždy veľmi nerád podobný krok robíte, lebo hovorievate, že koalície sa majú skladať až po voľbách. Prečo ste to teda pri SNS urobili?
Nedalo sa inak. To, čo oni stvárajú, nie je normálne. My sami by sme sa stali nedôveryhodnými, ak by sme pred ich prešľapmi a rozkrádačkami zatvárali oči.
Čo bola posledná kvapka?
Udalosti okolo Gabriely Matečnej. Pani Matečná bola v minulosti šéfkou pozemkového fondu, je zodpovedná za to, čo sa dialo. Andrej Danko nie je s pani Matečnou spojený pupočnou šnúrou, mohol ju ľahko odvolať s tým, že o ničom nevedel a bude zásadový. No on ju namiesto toho ide obhajovať. Tak nech si hľadá iných koaličných partnerov, my sme slušná strana, nie sme na toto odkázaní.
V piatok ste predstavili opozičného kandidáta na bratislavského primátora, Jána Mrvu, ktorého podľa dohody navrhlo OĽaNO. Ako dlho vás museli presviedčať, aby ste na túto nomináciu kývli?
Nula minút. Mali sme s Igorom Matovičom dohodu. My sme postavili kandidáta na župana, Juraja Drobu, a oni ho podporili. Dohodli sme sa, že na meste to bude naopak, a presne tak to je. Pre SaS sú dohody sväté, a preto podporíme pána Mrvu. Ak by sme mali kandidáta vyberať len my, možno by sme našli niekoho, kto je väčší liberál. Ale aj OĽaNO, viac konzervatívne hnutie, podporilo Juraja Drobu. Na komunálnej úrovni konzervatívne či liberálne názory nehrajú až takú rolu. Skôr ide o to, kto bude opravovať cesty a kto zaistí, aby sa nekšeftovalo s pozemkami. Som presvedčený, že toto bude pán Mrva robiť dobre.
V Markíze ste povedali, že si viete predstaviť, že by ste hlasovali aj za Václava Miku. Vravíte, že SaS je známa tým, že sa drží dohôd, ale hovorievate aj to, že sa držíte princípov. Nie je vám bližší napríklad pán Mika?
Povedal som len to, že si viem predstaviť Václava Miku, ak by nebol iný kandidát a ak by sme nemali dohody. Držať sa dohôd je totiž naším princípom. Áno, môže sa teoreticky stať, že sa nejaký princíp môže dostať do rozporu s dohodou. Preto si musíme dávať pozor na to, aké dohody robíme, aby neboli v rozpore s našimi hodnotami.
Skúšali ste svojim kolegom z opozície, OĽaNO a Sme rodina dohovárať, aby so Smerom neprijali zastropovanie dôchodkového veku?
Nie, nemá to zmysel. Nastúpili na populistickú vlnu a chcú byť pred voličmi za pekných. Bohužiaľ, v politike existujú témy, kde racionálne argumenty neplatia. Toto je jedna z nich. Pre nás je zastropovanie dôchodkov ekonomickým nezmyslom a je príliš lacné na tomto ryžovať nejaké politické body. To je pod úroveň SaS. A veľmi oceňujem, že tento návrh odmieta aj Most-Híd.
Ako vnímate to, čo sa deje v RTVS?
Ako „dankovčinu“. Čí nominant je pán Rezník? Kto ho tam dosadil? Dosadil ho tam Andrej Danko. Je to asi jeden z desiatich dôvodov, prečo je SNS pod vedením Andreja Danka pre nás neprijateľná. Preto sme vyzvali na odstúpenie vedenie RTVS.
