Brusel 25.02. 2016 | Vystúpenie Richarda Sulíka na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v rámci rozpravy Výročná správa ECB za rok 2014. Európska centrálna banka má zásadný vplyv na ekonomiku eurozóny. No jej politiky lacných peňazí ekonomiku stimulujú len …
… dočasne, na úkor budúcnosti. Navyše, tieto politiky podporujú nezodpovedné zadlžovanie a krajiny odrádzajú od vykonávania nevyhnutných reforiem. A akoby to nestačilo, aj samotné stanovisko Európskeho parlamentu k činnosti Európskej centrálnej banky je plné protichodných vyhlásení. Nižšie sú uvedené niektoré z tých najzaujímavejších a najdôležitejších bodov z predloženého návrhu.
Výročná správa ECB za rok 2014 – najdôležitejšie body
Bod z predloženého návrhu: „keďže Komisia podľa svojej poslednej prognózy z jesene očakáva väčšie oživenie hospodárstva v eurozóne, pričom reálny HDP sa pravdepodobne zvýši o 1,4 % v roku 2015 a o 1,8 % v roku 2017; keďže základy pre rast sú krehké; keďže na posilnenie hospodárskeho rastu je kľúčové silné politické odhodlanie uskutočniť udržateľné a sociálne vyvážené štrukturálne reformy;“
Komentár – základy pre rast sú krehké preto, lebo tento rast je len bublina, je umelý. Aj samotný predseda ECB Draghi minulý týždeň priznal, že polovica dnešnej obnovy je dosiahnutá nalievaním lacných peňazí do ekonomiky:
„Kvantitatívne uvoľňovanie a naše rozhodnutia monetárnej politiky fungovali. Takmer polovica obnovy počas posledných dvoch rokov môže byť pripísaná našej monetárnej politike. Videli sme dva roky postupného rastu. Rast nie je veľkolepý, ale ekonomika rastie.“
Bod z predloženého návrhu: „keďže podľa tej istej prognózy sa v eurozóne očakáva pomalý pokles nezamestnanosti z 11,6 % na konci roka 2014 na 10,5 % na konci roka 2016; keďže medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely v mierach nezamestnanosti, a to od 6,4 % v Nemecku až po 26,6 % v Grécku;“
Komentár – toto absolútne nie je prekvapivé. Jednotná monetárna politika pre tak odlišné krajiny ako sú Nemecko a Grécko totiž vedie k zásadne odlišným výsledkom. Pre Nemecko tak je euro príliš slabé, zatiaľ čo pre Grécko je príliš silné.
Tento problém ešte zosilňuje voľná monetárna politika. Tá totiž štrukturálne zdravé krajiny ako je Nemecko stimuluje, zatiaľ čo zle nastavené ekonomiky ako je Grécko umožňuje aj naďalej udržovať v marazme.
Bod z predloženého návrhu: „keďže podľa tej istej prognózy by sa fiškálne vyhliadky v eurozóne mali zlepšiť, pričom očakávaný deficit verejných financií by mal klesnúť (z 2,4 % v roku 2014 na 1,7 % v roku 2016) a verejný dlh (z 94 % na konci roka 2014 na 92,5 % na konci roka 2016);“
Komentár – 1. vzhľadom na skúsenosti s podobnými prognózami je možné pochybovať o tom, či k poklesu verejného dlhu skutočne dôjde.
2. Podľa dostupných údajov však je faktom to, že napriek údajným (no neexistujúcim) úsporným opatreniam dlh eurozóny stúpol – zatiaľ čo v roku 2007 bol na úrovni 64,9% HDP a v roku 2010 na úrovni 83,8% HDP, v roku 2014 (posledný celý rok, za ktorý sú už zverejnené údaje) to bolo už 92,1% HDP (poznámka – aktuálny údaj z Eurostatu, zdroj ich čísiel nepoznám). Dlh eurozóny klesal bez výnimky každý z rokov 2008 až 2014, obe vrátane.
3. Ide stále len o dlh v pomere k HDP, ktoré je umelo nafúknuté voľnou monetárnou politikou ECB. Napriek poklesu oproti tomuto umelému číslu postavenému na vode, dlh eurozóny bude aj naďalej v nominálnom vyjadrení stúpať.
Body z predloženého návrhu: „keďže nízke ceny energií, hoci majú negatívny vplyv na inflačné očakávania, by mohli pomôcť pri oživení hospodárstva;“
„víta, že sa ECB pokúša zvýšiť infláciu na úroveň tesne pod 2 %, pretože to môže prispieť aj k úspechu iných politík EÚ a zvýšiť konkurencieschopnosť, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Európe, ak budú tento cieľ sprevádzať cielené investície, ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a fiškálna konsolidácia;“
Komentár – skvelá ukážka schizofrenického prístupu k monetárnej politike. Nízke ceny (energií) sú na jednej strane dobré, no na druhej strane, keď nedostatočne stúpa cenová hladina (božechráň, aby klesla), tak to už vraj ekonomike škodí.
A to, že by vyššia inflácia mohla pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť, hospodársky rast a zamestnanosť, je už vrchol absurdnosti. Všetky tieto veci dokáže inflácia spraviť len umelo, dočasne, na úkor budúcnosti. Nemenej absurdný je ten dodatok „ak budú tieto cieľ sprevádzať (…)“. Totiž, voľná monetárna politika znižuje motiváciu krajín vykonávať štrukturálne reformy a fiškálnu konsolidáciu, a teda dôsledkom monetárnej politiky je presný opak.
Body z predloženého návrhu: „súkromné investície v eurozóne sa zvyšujú len pozvoľne a aj naďalej zostávajú na úrovni, ktorá je významne nižšia oproti úrovni zaznamenanej v období pred začiatkom krízy, a relatívny podiel investícií na HDP už po niekoľko desaťročí sústavne klesá;“
„(…) víta, že bol zriadený Európsky fond pre strategické investície (EFSI)“
Komentár – Opäť ďalšia schizofrenickosť. Byrokrati EÚ, ale aj v členských krajinách, zúrivo prerozdeľujú čoraz viac peňazí, a preto logicky súkromnému sektoru zostáva čoraz menej peňazí na investovanie. Tento výsledok je kritizovaný ako zlý. No to im nebráni chváliť ďalšie iniciatívy za ďalšie byrokratické investície.
Vystúpenie Richarda Sulíka – vysvetlenie hlasovania k téme Výročná správa ECB za rok 2014
Richard Sulík: Hlasoval som proti tejto výročnej správe ECB za rok 2014 preto, lebo považujem za urážku tohto parlamentu, že výročná správa ECB za rok 2014 je parlamentu predložená až vo februári 2016.
Avšak za oveľa vážnejšie považujem, že šéf Európskej centrálnej banky, pán Draghi, likviduje našu spoločnú menu Euro svojou monetárnou politikou.
Po prvé, je to uvoľňovanie obrovského množstva peňazí, a toto sa nedá nazvať nijak inak ako tlačenie peňazí bez nejakého reálneho krytia a po druhé, je to zrazenie základnej úrokovej sadzby takmer na nulu.
Táto zničujúca politika v Európskej centrálnej banke je možná len preto, lebo na základe absurdného mechanizmu hlasovania v Rade ECB dochádza k tomu, že dlžníci rozhodujú o veriteľoch.
