V roku 2000 si Európska únia schválila stratégiu a keďže to bolo v Lisabone, nazvali ju Lisabonskou stratégiou. Do roku 2010 mal podľa tejto stratégie v EÚ vypuknúť raj. V reči byrokratov sa Európska únia mala stať „najkonkurencieschopnejším a …
… najdynamickejším, na znalostiach založeným hospodárstvom s udržateľným hospodárskym rastom, ktoré vytvára viac pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou a vyššou sociálnou súdržnosťou“. Skratka, Eierlegende Wollmilchsau, ako hovoria Nemci. Ako vieme, Lisabonská stratégia skončila fiaskom – únia svoju konkurencieschopnosť znížila, hospodársky rast sa ukázal ako neudržateľný a dynamiky nikde.
Stratégia Európa 2020
To však bruselských byrokratov a vizionárov neodradilo vymyslieť ďalšiu stratégiu, veď papier znesie veľa. A tak v roku 2010 uzrela svetlo sveta stratégia Európa 2020 s tromi prioritami a piatimi cieľmi. Tri priority pripomínajú skôr zaklínadlá používané mantristicky Európskou úniou – inteligentný rast, udržateľný rast a inkluzívny rast.
Päť cieľov stratégie Európa 2020 je týchto:
- Zvýšiť zamestnanosť zo 69% v roku 2010 na 75% v roku 2020
- Investovať 3% HDP do výskumu a vývoja
- Znížiť emisie skleníkových plynov o 20% (alebo až o 30% za priaznivých podmienok)
- Znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky z 15% na 10%
- Znížiť počet ľudí žijúcich v chudobe zo 116,6 miliónov na 96,6 miliónov
K správnej stratégií samozrejme patria iniciatívy a programy, skratka niečo, pod rúškom čoho je možné prerozdeľovať miliardy eur. Od iniciatívy „Mládež v pohybe“ až po „Program pre nové zručnosti“.
Výsledok po polovici doby, kedy mali byť ciele dosiahnuté, je takýto:
- miera zamestnanosti nestúpla na 75%, ale klesla na 68,4%,
- počet chudobných neklesol o 20 miliónov, ale stúpol o 5 na 121,4.
Ostatné tri ciele sú pochybné (investovať 3% do výskumu a zvýšiť mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí na 40%) alebo v priamom rozpore s inými cieľmi (znížiť emisie skleníkových plynov).
Stratégia Európa 2020 skončí neslávne
Už po polovici doby je možné predpovedať, že aj stratégia Európa 2020 skončí neslávne a dovolím si tvrdiť, že Európska únia by dnes nebola na tom o nič horšie, keby žiadna stratégia neexistovala. Celá stratégia je v prvom rade program zamestnanosti pre pár stoviek úradníkov, ktorí majú tú trúfalosť si myslieť, že vedia s daňami naložiť lepšie ako daňovníci, ktorí ich vytvorili.
Ak si chce EÚ dávať nejaké stratégie, tak by to mohla byť napríklad stratégia o dodržiavaní vlastných pravidiel – článok 125 (no bail out), Dublinský dohovor, Schengenská zmluva a ďalšie.
Alebo by si mohla EÚ dať za cieľ znížiť počet smerníc. To mal doteraz síce každý predseda komisie v pláne (aj Juncker to má v pláne), ale vždy na to nejak pozabudol a výsledok bol doteraz vždy rastúci počet smerníc.
Ďalšia stratégia by mohla byť skoncovať s nezmyselnými platbami, ako napríklad agrodotácie, ktoré ničia slovenských poľnohospodárov, alebo eurofondy, ktoré sú zdrojom najväčšej korupcie a aj tak nič nepomáhajú, stačí si pozrieť Grécko, ktoré dostalo historicky najviac eurofondov.
