Jednou z navrhovaných zmien v zákone o dani z príjmov je aj zjednotenie paušálnych nákladov živnostníkov na úroveň 40%. Ako vidieť nižšie, rozruch, ktorý tento návrh spôsobil, nie je na mieste a pre zjednotenie existujú opodstatnené dôvody.
Nízky počet dotknutých
Za rok 2005 podalo daňové priznania 340 tis. živnostníkov. Paušálne náklady (nízku aj vysokú sadzbu) si uplatnilo 26.814 živnostníkov a len 3.800 z nich si uplatnilo paušálne náklady vo výške 60%. Príjmy všetkých živnostníkov boli v roku 2005 približne 418 mld. Sk a z toho príjmy živnostníkov, ktorí si uplatnili paušálne náklady 60% boli 0,75 mld. Sk. Navrhované opatrenie sa teda dotkne 1,1% živnostníkov a 0,2% všetkých živnostenských príjmov.
Nelogický zoznam remeselných živností
Paušálne náklady vo výške 60% si môžu uplatniť remeslá, ktoré sa nachádzajú v prílohe č.1 zákona 455/1991 o živnostenskom podnikaní. Na tomto zozname sa napríklad nachádza výroba piva a sladu ale nie výroba vína. Taktiež kožušník si smie uplatniť 60%, ale krajčír len 40%. A ďalej, opravár ortopedickej obuvi 60%, opravár obyčajnej obuvi len 40%. Výberu zvýhodnených činností jednoducho chýba logika. A kto povie, ktorá činnosť je hodnotnejšia ako ostatné a zaslúži si 60%?
Žiadne vyššie dane
Aj po zjednotení paušálnych nákladov na úroveň 40% nebude nikto platiť vyššie dane. Komu nové, 40%-né paušálne náklady nebudú stačiť, bude si účtovať skutočné náklady, tak ako zvyšných 310 tis. živnostníkov. Aby vôbec vedeli, koľko zarábajú, si pravdepodobne každý živnostník vedie aspoň zoznam príjmov a výdajov.
Vysoká administratívna náročnosť
Pokiaľ existujú dve výšky paušálnych nákladov, musí niekto skontrolovať, či vyššie paušálne náklady boli uplatnené oprávnene. Niekto musí rozhodnúť, čo sa stane v prípade, že dochádza ku kombinácii činností, napríklad kožušník a krajčír v jednej osobe.
Únik zo zamestnaneckého pomeru do živnosti
Dôvodom pre zmenu nie sú ani tak skutoční živnostníci, ktorí majú skutočné náklady. Problém vzniká pri de facto zamestnancoch, ktorí sú zároveň pro forma živnostníkmi a ktorí nemajú žiadne alebo takmer žiadne náklady, lebo naďalej im všetko hradí (bývalý) zamestnávateľ a oni fakturujú len svoju mzdu. Vtedy je rozdiel výrazný, napr. pri mesačnej hrubej mzde 27.000 Sk je to vyše 12.000 Sk. Tento problém vzniká v niečo menšej miere aj pri 40%-ných paušálnych nákladoch.
