Brusel, 9.11.2016 – Európsky spotrebiteľ | V stredu 9. novembra 2016 zasadal v Bruseli Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), ktorého členom je aj predseda strany SaS Richard Sulík. Šéf liberálov vystúpil s príspevkom k bodu „Spolupráca …
… národných autorít na ochranu spotrebiteľov“. Kritizoval v ňom presúvanie ďalších kompetencií na Európsku komisiu v rámci „ochrany“ spotrebiteľa. Spotrebiteľ je podľa R. Sulíka ohrozený druh, ktorého treba chrániť. Európska únia tak robí zo spotrebiteľov len nesvojprávnych analfabetov, ktorí sú zbavení svojich právomocí.
Spotrebiteľ – nesvojprávny analfabet: Prepis z vystúpenia Richarda Sulíka
Richard Sulík: Ďakujem veľmi pekne. Tiež ďakujem za zaujímavé prezentácie. Ja by som chcel hovoriť trochu všeobecnejšie, aj keď teda nie dlho. V podstate, ako som to tak počúval, tak my robíme zo spotrebiteľov nesvojprávnych analfabetov, ktorí sú zbavení svojich právomocí, ktorí si nevedia nič zistiť, nič sa spýtať, nič si nevedia overiť.
V podstate spotrebiteľ je taký vzácny druh, ktorému hrozí vyhynutie, a preto ho musíme chrániť. Čoskoro ho možno budeme nielen chrániť, ale budeme mu aj diktovať, čo vlastne má spotrebovať. Ono to už v niektorých krajinách začína, keď riešia podiel cukru v nápojoch a podobne. No výsledok tohto híringu, ktorý mimochodom považujem za dosť nevyrovnaný, lebo tu máme dve zástupkyne štátnych autorít, dve zástupkyne spotrebiteľských organizácií a iba jednu zástupkyňu za zamestnávateľov. Chcel by som sa poďakovať, že ctená pani kolegyňa z Dánska tu hájila trochu aj tieto farby a výsledok celého tohto híringu je: potrebujeme viac kompetencií, viac koordinovať, viac opatrení, viac, viac, viac… a myslím si, že by mala byť na mieste aj otázka, že či to teda naozaj treba.
Či naozaj je tá situácia taká, že teraz ten spotrebiteľ je fakt od rána do večera ohrozený a myslím si, že je čistá ilúzia si teraz povedať, že vieme odstrániť akékoľvek riziko od tohto spotrebiteľa. Akékoľvek riziko dokáže odstrániť len Európska centrálna banka od investorov, ktorá zároveň likviduje našu spoločnú menu, ale to sem moc nepatrí. Ja by som chcel navrhnúť naopak, že čo keby sme nešli na to reštriktívne, ale motivačne. Napríklad by mohli tieto autority tvoriť blacklisty alebo whitelisty, alebo dávať odporúčania, ale tam by to malo končiť.
Nemyslím si, že potrebujeme presúvať ďalšie kompetencie na Komisiu. Nemyslím si, že Európska únia teraz potrebuje mať ešte viac kompetencií, ešte menej suverenity členským krajinám. Takže toľko v krátkosti za mňa a úplne na záver by som chcel poprosiť, čo tu odznelo od pani kolegyne Sehnalovej, tie konkrétne počty porušení. Počuli sme od pani Sobotkovej, že 20 – 30 prípadov ročne. Mňa by tak celkovo zaujímalo, že koľko prípadov my tu teraz vlastne už druhú hodinu riešime, lebo keď sa bavíme o tisícoch prípadoch pri 500 miliónovej Európe, tak sa bavíme prakticky o ničom. To by museli byť milióny prípadov, aby vôbec malo zmysel vymýšľať nejaké zásahy. Takže dúfam, že tie počty by sa dali nejako konkretizovať. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť, i keď teda vo vedomí, že som tie zvyšné ctené dámy príliš nepotešil. Ďakujem pekne.
