Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa ako jeden z najväčších bojovníkov proti daňovým rajom skutočne vyznamenal. Nedávno sa totiž prevalil obrovský škandál „Lux Leaks,“ kde nový predseda Európskej komisie vystupuje v hlavnej úlohe. Kauza sa týka obrovských …
… daňových únikov spôsobených uzatváraním tajných dohôd medzi luxemburskou vládou a stovkami nadnárodných spoločností. Súčasný predseda Európskej komisie bol v tom čase luxemburským premiérom. Škandál už vyšetrujú príslušné orgány. Predseda Európskej komisie Juncker prisľúbil, že ako dotknutá osoba nebude brániť objektívnemu vyšetrovaniu.
Predseda Európskej komisie vytvoril daňový raj priamo v srdci Európy
Richard Sulík: Dnešná tlačová beseda je venovaná škandálu, ktorý otriasa Európskou úniou a o ktorom sa, bohužiaľ, na Slovensku hovorí príliš málo, skoro vôbec. Ide o kauzu, ktorá dostala názov „Lux Leaks.“ Ide o to, že maličká krajina Luxembursko dlhé roky ponúkala medzinárodným koncernom špeciálne daňové režimy s cieľom poskytnúť im nižšie zdanenie, ako by to bolo v ich krajinách. Stávalo sa, že veľké miliardové koncerny platili daň zo zisku vo výške napríklad 1 % a za toto je zodpovedný terajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Ten predseda Európskej komisie, ktorý pravidelne rozpráva o tom, ako musí Európa držať spolu, ako musí byť zamedzené daňovým únikom a daňovým rajom. Tento Jean-Claude Juncker vytvoril daňový raj priamo v srdci Európy, v Luxembursku. Predseda Európskej komisie Juncker je osobne zodpovedný z toho dôvodu, že od roku 1989 do roku 2009, čiže 20 rokov v kuse, bol v Luxembursku ministrom financií a od roku 1995 do roku 2013 bol zároveň premiérom tejto krajiny. Až potom, čo predseda Európskej komisie Juncker prestal byť premiérom, dostali sa tieto informácie na verejnosť. Dovtedy blokoval napríklad aj to, aby Európska komisia dostala príslušné informácie. Čiže až od decembra 2013 sa vôbec niečo v tejto veci začalo diať.
Jasné zneužitie pozície štátu
To nízke zdanenie vznikalo tak, že sa dohodol nízky základ dane. Luxembursko teda neposkytovalo špeciálne sadzby alebo jednopercentnú sadzbu dane, to by bolo príliš okaté, Luxembursko spravilo to, že jeho daňové úrady dohodli priamo s koncernami už vopred koľko koncerny priznajú na základe dane. To je, samozrejme, čistý nezmysel. Je to obyčajný obchod medzi štátom a koncernami. Je to presne to, čo nesmie byť, je to jasné zneužitie pozície štátu, ktorý má daňovú kompetenciu.
Luxembursko si vopred dohodlo sadzby
Takže pod vedením predsedu Európskej komisie Junckera si Luxembursko len tak dohodlo vopred sadzby. Napríklad pre koncern Fiat to pre roky 2012 až 2016 malo byť menej ako 3 milióny eur ročne a z toho už potom, samozrejme, zaplatil tú sadzbu dane, ktorá je približne 25 % a výsledok bol, že koncern Fiat nakoniec na celý zisk, keď sa to prerátalo, platil 1 %.
Prvé veľké riziko je harmonizácia daní
Problémy sú teraz dva. Po prvé, celá táto kauza slúži do veľkej miery ako zámienka pre zavedenie harmonizácií daní, čo je v prvom rade harmonizácia základu dane a hneď potom harmonizácia sadzby dane. Čiže my na Slovensku sa môžeme tešiť, že budeme musieť vyberať vyššie dane od podnikov, čo, samozrejme, zhorší podnikateľské prostredie na Slovensku. Tu by som ešte chcel povedať, že na rozdiel od Luxemburska, ktoré to robilo mimoriadne pokútnym spôsobom, kde s vyvolenými si dohodli nejaké špeciálne veľmi nízke základy dane, tak Slovensko urobilo presný opak. Otvorene a pre úplne všetkých dostupne poskytlo 19 % daň bez ohľadu na to, či zamestnávateľ, zamestnanec, podnikateľ atď. Čiže prvé veľké riziko je harmonizácia daní, že pod rúškom tohto škandálu budú harmonizované dane.
Predseda Európskej komisie čelí oddnes odvolávaniu
Druhá vec je tá, že predseda Európskej komisie Juncker čelí oddnes odvolávaniu v Európskom parlamente. No aby to, samozrejme, trošku nejak celé zakamuflovali, tak diskusia o odvolávaní predsedu Európskej komisie bude len dnes, čo je neobvyklé aj preto, lebo väčšina poslancov sa v Bruseli ešte nenachádza. Hlasovať sa bude o predsedovi Európskej komisie Junkerovi vo štvrtok. Ja osobne budem hlasovať za jeho odvolanie, lebo človek s takouto dvojitou morálkou, ktorý roky rozpráva o tom, ako treba bojovať proti daňovým rajom a sám vytvorí daňový raj, jednoducho nemá čo byť predsedom Európskej komisie. Trochu ma mrzí, že moji slovenskí kolegovia, najmä tí, ktorí sú zo strán socialistov alebo ľudovcov, nenaberú dostatočnú odvahu a nebudú tiež hlasovať za odvolanie. Tento človek s takouto dvojitou morálkou nemá čo byť predsedom Európskej komisie.
To, čo Európa potrebuje, je veľmi široký základ dane s veľmi nízkou sadzbou
Otázka: A nie je to dobré, že tie koncerny v konečnom dôsledku mali teda viac peňazí pre svoje investície a spotrebu?
Richard Sulík: Pre svoju spotrebu určite nie, lebo o to sa znižuje základ dane a investície sa odpisujú, možno nie ihneď, ale dajú sa predsa odpísať. Čiže toto nie je pravda. Koncerny mali viac pre svojich akcionárov a bohvie kam tie peniaze všade išli. Ja ani neviním tak koncerny, lebo je pochopiteľné aj logické z ich pohľadu, že sa snažia optimalizovať dane, to je v poriadku. Preto celú vinu nesie štát Luxembursko na čele s predsedom Európskej komisie Junckerom, ktorí práve takéto obchodovanie so základmi dane nielenže pripustili, ale zo všetkých síl podporovali. Čiže to, čo Európa potrebuje, je veľmi široký základ dane s veľmi nízkou sadzbou, ale práve to sa nedeje, bohužiaľ.
