Za najväčšiu hrozbu považuje migrantov, šéf Európskej centrálnej banky Draghi podľa neho ničí euro, Trump sa príliš ponáhľa a vybíja v hlúpostiach a toho, že k nám napochodujú Rusi, sa neobáva. Predseda SaS Richard Sulík predstavuje svoj myšlienkový svet.
Rozhovor s Richardom Sulíkom je výsledkom dvoch sedení po dvoch hodinách a odohrával sa pred odchodom Jozefa Mihála z SaS. Témy sú radené v tomto poradí: Nemecko, Európska únia, hrozby vonkajšieho sveta, vymedzenie sa voči európskym liberálom ako ľavicovým pokrokárom, Sulíkova definícia seba samého obsahuje aj súhlas s označením za slovenského nacionalistu. Chápe pod tým boj za slobodu Slovákov, ktorý sa neprieči uznaniu slobody aj iných národov.
V ktorom štáte by ste chceli žiť, ak vynecháme Slovensko?
Na Novom Zélande, v Austrálii. Aj keď ich teraz nepoznám do úplného detailu, austrálsky prístup sa mi pozdával napríklad aj k poľnohospodárstvu, teda žiadne dotácie. V otázke korupcie sa mi zasa pozdáva Dánsko.
Nový Zéland aj Austrália sú krajiny imigrantov a sú aj liberálne, napríklad v postojoch k ľudským právam sú dnes otvorenejšie ako vy. To by vám neprekážalo?
Práve naopak. Ja som ľudské práva nespochybnil, povedal som iba, že nemôžu mať všetci obyvatelia sveta rovnaké práva na Slovensku, napríklad právo voliť.
To sú politické práva.
To sú občianske práva. Som za to, aby Slovensko bolo ešte liberálnejšie, než je dnes. Je tu však otázka, za čie práva mám bojovať. A pre mňa sú občania Slovenska na prvom mieste. Veľké množstvo migrantov u nás znamená menšiu slobodu pre našich občanov. Alebo inak: dnešný počet migrantov v Nemecku obmedzuje slobodu Nemcov.
Väčšina Nemcov by dnes napriek tomu volila Martina Schulza alebo Angelu Merkelovú, ktorí sú za prijímanie migrantov.
Lebo nemajú koho iného voliť. Nemecký systém je veľmi ťažkopádny a sťažuje vznik nových strán. Preto chýba dostatočná alternatíva.
Majú tam protimigrantskú stranu AfD.
Lenže tá je príliš hnedá.
Prečo tak často zdôrazňujete svoj odpor proti prijímaniu imigrantov, keď na Slovensku má podobný názor ako vy väčšina politikov a takmer žiadni imigranti tu nie sú?
Pretože chcem, aby to tak ostalo. Lebo ak tu raz budú, potom sa ťažko budú hľadať riešenia. Hovorím to preventívne. A zároveň súhlasím s tým, aby sme pomáhali utečencom, ale tam, kde sú.
Prijali by ste napríklad dohodu, že EÚ nám zníži dotácie a z týchto peňazí by sme pomáhali štátom, ktoré ich prijímajú?
Áno.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová hovorí o potrebe stráženia hraníc a dohode s krajinami, odkiaľ prichádzajú utečenci, aby ich tam Únia mohla vrátiť. Prečo ju napriek tomu stále verejne kritizujete?
Ja len pripomínam jej minulé chyby, keď pozývala imigrantov do Nemecka, a hovorím, že našťastie zmenila rétoriku.
Kritizujete aj Martina Schulza, ktorý sa možno na jeseň stane kancelárom. Nie je to netaktické pre prípad, že by ste sa raz stali premiérom?
Vecnú kritiku musí zniesť každý vrátane pani Merkelovej a pána Schulza.
Európska únia
Prečo hovoríte, že EÚ je ľavicová, keď tam už dlho vládne pravica?
V posledných rokoch bola ľavicová a považujem ju za socialistickú, lebo socializuje dlhy. Máme niesť zodpovednosť za dlh Grécka, je tu tlak na vznik spoločných európskych dlhov, čo nie je nič iné ako socializácia dlhu. A napríklad Merkelovej CDU dnes nie je pravicová strana.
Ani EPP, najsilnejšia frakcia v Európskom parlamente, nie je pravicová?
Ako celok nie je, hoci nepoznám všetky strany združené v EPP, takže niektoré, samozrejme, môžu byť pravicové.
Hovoríte, že ste za návrat k rozhodovaniu v EÚ na úrovni štátov, nie Bruselu. Ale nebolo rozhodnutie o pomoci Grécku a eurovale, ktoré vám tak leží v žalúdku, práve rozhodnutím štátov, a nie Bruselu?
Ale bolo to na veľký tlak vtedajšieho šéfa Európskej komisie Manuela Barrosa. Predstavitelia štátov nekonali úplne suverénne a urobili zlé rozhodnutie, čo je dnes iste každému jasné.
Prečo si myslíte, že sa nesprávali suverénne?
Lebo ich Barroso strašil, že ak Grécko vypadne z eurozóny, všetko sa rozpadne.
Nebol to len Barroso. Pamätám si analýzy think tankov, ratingových agentúr a bánk, ktoré varovali pred obrovskými stratami a chaosom, ak by Grécko vystúpilo z eurozóny.
Tie analýzy nemali hodnotu papiera, na ktorom boli vytlačené. Klamstvá Medzinárodného menového fondu boli rovnakého druhu, ako keď americká vláda tvrdila pred inváziou do Iraku, že Saddám Husajn tam ukrýva zbrane hromadného ničenia. Rovnako klamali o Grécku, pretože Francúzi a Nemci tam chceli zachraňovať svoje banky.
Takže to bolo sprisahanie expertov, autori vtedajších analýz o dosahu gréckeho bankrotu sa nás snažili oklamať?
To nemuseli byť tisícky ľudí. Ale kľúčoví hráči áno. Christine Lagardeová z MMF, ktorá bola predtým francúzskou ministerkou nancií, Mario Draghi, ten predtým pracoval pre Goldman Sachs, ktorý pomáhal Grécku pri jeho účtovných podvodoch, Merkelová, Nicolas Sarkozy, vtedajší francúzsky prezident. Vedome šírili klamstvá.
Ak teda hovoríte, že to boli a sú klamári, ktorí obhajovali národné záujmy alebo záujmy bánk, prečo si myslíte, že rozhodovanie na úrovni takýchto štátov je lepšie ako na úrovni Bruselu?
Vtedy malo veľa štátov v eurozóne záujem o pomoc Grécku, lebo samy boli alebo onedlho mohli byť v podobnej situácii. Teda predovšetkým južné štáty, od Portugalska až po Taliansko. A tí politici, ktorí s tým nesúhlasili, nenašli odvahu sa vzoprieť. Bola to kolektívna davová psychóza, ktorej, mimochodom, podľahol aj Ivan Mikloš.
Ale ak je to tak, prečo si myslíte, že ak budú rozhodovať štáty, a nie Brusel, bude to lepšie?
Lebo to je ich rozhodnutie, kryté ich voličmi.
A keď sa nedohodnú, lebo záujmy štátov budú protichodné?
Nič sa nestane. Veď sa nemusia dohodnúť. V otázkach kultúry, ochrany spotrebiteľa či školstva vôbec nemusí prichádzať k dohode. Ale napríklad v ochrane hraníc schengenu som za to, aby bola kompetencia v rukách Bruselu. Z asi tridsiatich kompetencií som za to, aby sa polovica vrátila národným štátom.
V otázkach kultúry a školstva Brusel aj tak žiadne kompetencie nemá. Kde vidíte zásah Bruselu v týchto oblastiach?
To neviem teraz povedať, ale je to doplnková kompetencia a som za to, aby sa vrátila úplne do rúk národných štátov.
To znamená, že by mali byť zrušené aj granty, ktoré Brusel dáva na podporu našej kultúry a vzdelávania?
Áno, nech sa do toho Brusel vôbec nemieša, granty si môžeme dávať doma sami. Európske granty sú aj tak z našich daní. Mám pripravený návrh reformy EÚ a hovorím: Vráťme sa do stavu, keď fungovala.
Kedy to bolo?
V osemdesiatych rokoch.
Vtedy bol celkom iný svet, bola studená vojna, Únia bola oveľa menšia. Naozaj si myslíte, že je možné sa vrátiť v čase?
Isté je to, že dnes EÚ nefunguje, potáca sa od krízy ku kríze.
Naozaj nefunguje? Veď ekonomike sa darí.
Ten rast je kupovaný zadlžovaním a to je ešte nebezpečnejšie.
V čom by EÚ podľa vášho návrhu fungovala lepšie?
Napríklad v ochrane práv spotrebiteľa sa Brusel vybíja na hlúpostiach. To by mali riešiť národné štáty. Vidím, ako sa európski úradníci snažia všetko unifi kovať. Niekedy to môže byť aj dobré, napríklad keď zjednocujú zásuvky na elektrinu. Ale väčšinou robia nesprávne rozhodnutia, často aj pod tlakom lobistov.
Nie je napríklad zrušenie roamingu, ktoré presadil Brusel, v záujme spotrebiteľa?
Na prvý pohľad to znie dobre. Ale automaticky tým spomalíme pokles cien vo vnútrozemských službách. Ak je to tak, že 90 percent ľudí telefonuje len vnútroštátne, tak tejto väčšine bude na úkor roamingovej menšiny cena hovorov klesať pomalšie, než by mohla. Nehovorím, že je to tragédia, len hovorím, že Únia rieši mnoho vecí, ktoré by si mohli štáty vyriešiť samy.
Myslíte si, že Slovensko by sa dokázalo ubrániť tlaku nadnárodných monopolov, ktoré majú často väčšie rozpočty, ako je náš štátny? Napríklad v prípade Gazpromu, keď sa EÚ podarilo stlačiť ceny plynu aj pre nás a iné menšie štáty?
Ale to je v poriadku, nech to Brusel robí, ja len namietam, že Brusel sa pletie aj do vecí, do ktorých ho nič nie je, napríklad aká má byť spotreba vysávačov.
Nie je to tak, že Brusel to robí v záujme jednotného trhu, lebo pre biznis je jednoduchšie, keď sú predpisy a normy tovarov spoločné, pretože to uľahčuje obchodovanie?
Ja to tak nevidím. Ak majú obchodníci problém, nech sa dajú dokopy a dohodnú sa, na to nepotrebujú Brusel.
Jednými z dôvodov zjednocovania noriem sú aj ekologické, pretože Európska únia sa zaviazala znižovať emisie. Ani to pre vás nie je dostatočný dôvod?
Keď chce Brusel ekologický prístup, nech zakáže uhoľné bane. Ale to neurobí.
Lebo s tým niektoré štáty nesúhlasia, napríklad Slovensko či Poľsko.
A preto hovorím, nech sa teda Brusel radšej nemieša do ničoho.
Takže ste presvedčený, že vláda národného štátu ochráni svojich spotrebiteľov proti tlaku nadnárodných korporácií rovnako dobre ako Brusel?
Áno, a keď sa jej to nepodarí, lebo je skorumpovaná alebo slabá, ľudia si zvolia takú, ktorá to dokáže.
Máte pocit, že na Slovensku sa to deje?
No ale to je rozhodnutie voličov. Nemali by ste ho spochybňovať, aj keď sa vám nemusí páčiť. Opakujem však, nie som za rozbitie EÚ, je to dobrý a správny projekt, nechcem návrat všetkých kompetencií, len ich časti.
Podľa vašej kritiky Bruselu to vyzerá tak, že by ste ho najradšej celý zrušili.
Moja kritika je vždy len vecná, konkrétna a konštruktívna. Slovensko patrí do Európskej únie, Európska únia sa musí zmeniť.
Hovoríte o európskych politikoch ako klamároch, čo nie je veľmi konštruktívne.
Ale ako inak ich mám nazvať, keď vedome klamú?
Ktorí politici v EÚ sú vám blízki a majú rovnaký názor ako vy?
Väčšina z tých, s ktorými som vo frakcii reformistov v Európskom parlamente, ako napríklad český europoslanec Jan Zahradil.
A ak vynecháme vaše blízke okolie, tak ktorí známi politici v Európe? Čo napríklad holandský populista Geert Wilders?
Nie, ten je na môj vkus príliš veľký štváč. Ale napríklad nemeckí slobodní FDP, ktorých by som asi volil, hoci mi prekáža, že nie sú dosť zásadoví. Boli proti finančnej pomoci Grécku, ale napokon ustúpili. To by som ja nikdy neurobil.
Nie je to tak, že politici zvažujú aj riziká, nielen svoje zásady?
Potom to tak aj vyzerá.
Čo je zlé na opatrnosti?
Výsledok je, že EÚ sa potáca od krízy ku kríze. Bieda dnešnej politiky je, že chýbajú zásady a zmysel pre česť. Pred viac ako sto rokmi bola naša spoločnosť oveľa čestnejšia, bolo napríklad morálne nepredstaviteľné neplatiť dlhy a neplniť zmluvy a záväzky.
Podľa čoho usudzujete, že v minulosti boli politici čestnejší? Čítate historické knihy?
Nemám to podrobne naštudované, ale myslím si, že ak ste vtedy nezaplatili faktúru, tak spoločnosť vás vypudila. Mám jednoducho pocit, že vtedy platili zásady viac ako dnes.
Viete o tom, že v dejinách ľudstva sa cyklicky odpúšťali dlhy? A že v jazyku Sumerov pojem pre odpustenie dlhov (amargi) bol totožný s pojmom pre slobodu?
Súhlasím s tým, že ľudia by nemali žiť celý život zadlžení, lebo sa dostanú do slepej uličky. Ale to, že sa dlhy majú po nejakom čase odpúšťať, neznamená, že sa máme ľahkovážne zadlžovať. V prípade štátov je problém v tom, že sa ľahko zadlžujú, lebo to nie sú súkromné peniaze politikov. A keď sme pri Grécku, ak by vystúpilo z eurozóny, zákonite by mu bola odpustená významná časť dlhu.
Hrozby
Aké hrozby dnes považujete za najväčšie?
Ak sa stále bavíme všeobecne o EÚ, tak migrantov.
Nedávno vyhlásil šéf ECB Mario Draghi, že keby Európa od druhej svetovej vojny neprijímala migrantov, jej HDP na hlavu by bol o pätinu nižší.
Netvrdím, že v každej fáze boli migranti ekonomicky nevýhodní, keď Nemecko pozývalo v 60. rokoch gastarbeitrov, tak HDP musel logicky vzrásť. Ale teraz je to inak, dnešní migranti sem chodia za sociálnymi dávkami.
Druhá hrozba v poradí?
Rozpad eurozóny. Draghi, ktorého ste spomínali, ničí euro, lebo vykupuje štátny dlh, to je kriminálny čin.
Nie je však spoločná mena vyjadrením hlbšej integrácie EÚ, proti ktorej sa staviate? Viete si predstaviť budúcnosť eura bez spoločnej fiškálnej politiky a napríklad ministra financií eurozóny?
Neviem si predstaviť EÚ s jednotnou fiškálnou politikou.
Ale potom euro naozaj neprežije.
Euro neprežije vinou Draghiho, ktorý vykupuje štátny dlh a úroky zrazil na nulu. Ak sa toto nezmení, euro neprežije. EÚ je fajn, sedemdesiat rokov mieru a tak ďalej, ale všetko sa to zosype na peniazoch. Budete vidieť.
Prečo to podľa vás Draghi robí? Je hlúpy alebo má zlý úmysel?
Vykupovaním dlhov tuneluje Nemecko. Nielen on sám, ale so súhlasom južných štátov, tie majú v Európskej centrálnej banke svoj hlas, ale sú to pritom dlžníci, ktorí rozhodujú o veriteľoch. Nevidíte tú absurditu?
A Nemecko to nevie?
Niektorí to vedia, ale pani Merkelová to možno vedieť nechce.
Sú teda centrálni bankári hlupáci a zločinci?
Veď sa im aj hovorí bankstri.
Vy máte v týchto otázkach úplne jasno a ste presvedčený o svojej pravde?
Áno.
Nie je hrozbou pre euro skôr to, že členovia eurozóny nemajú spoločnú politiku, napríklad transfery od bohatších štátov k chudobnejším, ako je to v USA?
Takže občania Nemecka sa budú skladať na dôchodky Grékov?
Alebo Slovákov. V Amerike to tak medzi jednotlivými štátmi je.
Iný kraj, iný mrav. Chcem vidieť občanov, ktorí s tým budú súhlasiť.
Politici im môžu vysvetliť, že je to v záujme zachovania eura, ktoré je dobré pre všetkých.
Ale to nie je pravda. Euro sa rozpadne pre politiku ECB, nie pre absenciu fiškálnej politiky.
K ďalším hrozbám: rozpadu EÚ sa neobávate?
Áno aj nie. Ak vyhrá vo Francúzsku Le Penová, čo môže znamenať vystúpenie z EÚ, tak by sa Únia rozpadla, čo by bola veľká škoda. Pretože ja si myslím, že oveľa lepšie je EÚ reformovať tak, aby sa nerozpadla.
Návrat kompetencií národným štátom, ktorý navrhujete, by znamenal otvorenie Lisabonskej zmluvy.
To nie je isté, aj keď pravdepodobné áno. Lenže na to stačí vôľa 27 krajín.
Tá nebude, napríklad pre nesúhlas Nemecka alebo Španielska.
Potom však vidím EÚ naozaj ohrozenú.
Merkelová už ohlasuje, že Nemecko je pripravené vytvoriť blok štátov ochotných sa hlbšie integrovať, čím by ostatné štáty boli skôr voľne pridružené. Ako sa k tomu staviate?
Ak by to malo znamenať hlbšiu integráciu, bol by som proti.
Aj napriek tomu, že Slovensko by sa tak ocitlo na periférii a v nevýhode?
Byť na periférii nemusí byť nevýhoda. Kde je Švajčiarsko?
Rozhodne nie na periférii. Je v strede.
Nie je ani len členom EÚ, tak v akom strede? V strede je Slovensko.
Švajčiarsko je v strede západnej Európy, Slovensko je v strede možno len v takom prípade, ak do Európy počítame aj časť Ruska až k Uralu. Lenže Rusko sa do Európy nehlási.
Ale aj keby sme sa pridali k Nemecku, budeme na periférii západnej Európy.
Geograficky ano, ale politicky nie. Švajčiarsko predsa nemožno porovnávať so Slovenskom ktoré je v historicky labilnom priestore, vystavené hrozbám, dnes napríklad z Východu.
Ale veď preto sme v NATO a tam aj ostaňme. A plňme si záväzky, napríklad vo výdajoch na obranu. A keď NATO usúdi, že Rusko ohrozuje napríklad Pobaltie, nech tam pošlú vojakov. Dôverujem veleniu NATO.
Kde je vo vašej hierarchii hrozba Ruska? Mám na mysli napríklad jeho snahu rozbiť EÚ, čím sa zosilní jeho vplyv na perifériu, kam patrí Slovensko.
To isté robila EÚ Rusku, keď sa ho snažila oslabiť tým, že tlačila na Ukrajinu, aby neuzavrela dohodu o voľnom obchode s Ruskom. Teraz sa zasa snaží Rusko oslabiť EÚ, ale hrozbu, že by sem napochodovali ruské vojská, nevidím.
A hrozbu, že bude ovplyvňovať vývoj v Únii?
Ale to je problém EÚ, že je slabá. Motá sa od krízy ku kríze. A teraz obviňujeme Putina, hoci Európska únia robila Rusku to isté, čo on robí teraz jej.
Chcete tým povedať, že Ukrajinci neboli dostatočne svojprávni, keď sa prihlásili k EÚ a odmietli dohodu s Ruskom?
A vy máte pocit, že Európania nie sú dostatočne svojprávni a podľahnú ruskému vplyvu?
Hrozba zo strany Ruska teda nie je podľa vás dosť veľká na to, aby ste podporovali silnú EÚ, ktorú chce Rusko oslabiť?
Podporujem silnú EÚ, lenže hlbšia integrácia ju robí slabšou.
Odkiaľ beriete istotu, že bude silnejšia, ak časť kompetencií preberú naspäť národné štáty?
A kam viedla hlbšia integrácia? K neustálym krízam. Lebo ľudia v Bruseli nedodržujú pravidlá.
Keby Brusel dodržiaval pravidlá, ku ktorým zaviazal členské štáty aj seba samého, pripustili by ste hlbšiu integráciu?
Áno, viem si to predstaviť. Veď ja som bol horlivý zástanca eura, lebo som videl, aké prísne pravidlá eurozóna má. Lenže už o rok po svojom vstupe do eurozóny sme zachraňovali Grécko a zrazu žiadne pravidlá neplatili. Na čo sa to mám potom spoľahnúť?
A vy si myslíte, že národné štáty budú dodržiavať pravidlá?
Dôležité je, že voliči majú k národným vládam bližšie a môžu ich vymeniť, keď sa im nepáčia.
Zatiaľ to vyzerá tak, že ak sú nespokojní, zvolia si ešte horších, ako dnes v Amerike.
Ale v každom prípade dochádza k zmene. Politici musia vygenerovať lepšie alternatívy. A občania majú nástroje na zmenu – od volieb cez referendum, ako bol brexit, až po demonštrácie ako v Rumunsku. V Bruseli však nemôžu zmeniť nič.
Podľa Eurobarometra však ľudia dôverujú viac európskym inštitúciám ako národným.
Isteže, ak si mám vybrať medzi Kaliňákom a Europolom, tak si vyberiem Europol. Ale to neznamená, že funguje dobre. Funguje strašidelne. Vidím, kam sa to rúti.
Prečo mám z vašich slov pocit, že by ste EÚ najradšej zrušili?
Máte zlý pocit. Ja chcem jej nápravu a koncom marca chcem predstaviť návrh jej reformy, strávil som nad ním desiatky hodín, čo je znak toho, že som nad ňou nezlomil palicu.
Myslíte si, že váš návrh má pri vašej politickej sile šancu uspieť?
Keď je myšlienka dobrá, stačí, aby ju povedal jeden človek. A ide aj o to, aby ľudia akoby videli, že mám záujem o fungovanie Európy. Považujem ju totiž za dobrú ideu a bola by veľká škoda, keby sa rozpadla.
Ako vidíte Donalda Trumpa po jeho zvolení?
Jeho prvé kroky ma sklamali. Múr s Mexikom či zákaz vstupu do USA občanom moslimských krajín považujem síce za legitímne, ale narobil veľa chaosu a vybíja sa v hlúpostiach. Mal počkať sto dní a poriadne sa pripraviť.
Na základe toho, čo hovorí a ako koná, nepovažujete ho za hrozbu?
Svoje mantinely mám asi nastavené trochu inak ako vy, ale je pravda, že ak sa neprestane správať tak, ako dnes, tak mi to bude ľúto.
Vôbec ste ako hrozbu nespomenuli globálne otepľovanie. Prečo?
Lebo to neviem posúdiť, nemám k tomu dosť načítané.
Jedným z dôvodov utečeneckej vlny z Afriky do Európy sú katastrofálne suchá a zmena klímy. Suchá predchádzali aj revolúciám v arabskom svete. Nevnímate to?
Nemôžem sa zaujímať o všetko. Súhlasím s tým, aby sme znižovali emisie, ale myslím si, že Európa má dnes väčšie problémy, ako je životné prostredie.
Ak máte ambíciu byť premiérom, mali by ste sa zaujímať o všetko podstatné vrátane hrozby zmeny klímy, nie?
Ale ja netvrdím, že chcem byť za každú cenu premiérom. Ak to budú chcieť voliči, tak to prijmem, ale môj život je dnes oveľa pohodlnejší, ako keby som bol premiérom.
Ľavicoví pokrokári
Čo vám prekáža na agende ľavicových pokrokárov, ako nazývate európskych liberálov?
Socializmus, ktorý nám chcú vnútiť pod rúškom liberalizmu. Že sa snažia o hlbšiu integráciu EÚ. A chcú všetkých chrániť ako malé deti. V takzvanej ochrane spotrebiteľa. Ja som za to, aby boli ľudia slobodní a každý sa chránil sám podľa vlastnej úvahy. Sú to rovnostári, ktorí napríklad navrhujú, aby sa nepísalo mama, otec, ale rodič 1 a rodič 2.
To hádam nemyslíte vážne. Veď to vôbec nie je v hre.
Ja už som také úvahy zachytil.
Čo iné vám ešte prekáža?
Že chcú vychovávať ľudí k rovnosti.
Čo je zlé na takej výchove?
Nechcem, aby ma nejakí politici vychovávali, chcem, aby mi dali pokoj a slobodu. Navyše oni pre mňa nepredstavujú autoritu, aby ma práve oni mali vychovávať.
Prekáža vám aj rovnosť v ľudskoprávnom rozmere? Keď nesúhlasíte s adopciou detí homosexuálnymi pármi?
Vôbec nie. Len v tomto prípade ide aj o dieťa, ktoré má tiež svoje práva. Vyrastať v štandardnej rodine. Ale dobre, ak bude prebytok detí a nebude možné ich adoptovať do štandardnej rodiny, tak potom by som súhlasil aj s možnosťou adopcie homosexuálnym párom. Ale naozaj až po vyčerpaní iných možností. Takže týmto korigujem svoje pôvodné vyhlásenie.
Čo im ešte vyčítate?
Dnes napríklad tvrdia, že všetky náboženstvá sú si rovnocenné. Lenže ja si myslím, že kresťanstvo je lepšie ako islam. Nie sme všetci rovnakí. Islam je agresívne náboženstvo.
Čítali ste Korán?
Nečítal, ale čítal som veľa o Koráne.
Čítali ste Bibliu? Nepáchali kresťania násilie, lebo návod k nemu vyčítali z Biblie?
Nečítal som Bibliu a s tým násilím máte pravdu, ale to bolo už dávno. Islam nie je kompatibilný s našou kultúrou.
Neobviňujem vás z fašizmu, ale fašisti hovorili, že židovská kultúra nie je kompatibilná s kresťanskou. Čo znamená pre vás slovo kompatibilný?
Napríklad žijeme v presvedčení, že u nás v Európe sú si ľudia rovní. Ale islam hovorí, že veriaci je viac ako neveriaci, že muž je viac ako žena. Ako to chcete zlúčiť s kresťanskou kultúrou?
Nemáte na mysli skôr islamizmus, teda ideológiu, ktorá z islamu vychádza, než samotné náboženstvo?
Áno, hovorím o ideológii.
Ale to je niečo iné než náboženstvo.
Ja to tak nevidím. V Koráne sa píše, že každý moslim má nasledovať Mohameda, ktorý však – na rozdiel od Ježiša Krista – zabíjal v mene viery. Už to samo osebe stačí, aby bol islam nezlučiteľný s našou kultúrou.
Liberalizmus a ľavica boli historicky brat a sestra, takže nie je nič prekvapujúce na tom, že liberáli majú sklon k ľavicovým ideám. To ste nevedeli, keď ste sa hlásili k liberálom?
Možno som to mal vedieť, ale delím politickú scénu na ľavicu a pravicu a na liberálov a konzervatívcov. A SaS je v kvadrante medzi pravicou a liberálmi.
Takže konzervatívci sú naďalej vašimi oponentmi?
Áno, lebo chcú zakázať napríklad predaj v nedeľu, čím obmedzujú slobodu. Ale netestujem sám seba, do akej miery som liberál a či náhodou v mojich názoroch nie sú aj konzervatívne prvky. Kladiem si predovšetkým otázku, či akýkoľvek návrh zvyšuje alebo znižuje slobodu jednotlivca. Tu, na Slovensku. To je moje východisko.
Univerzalita ľudských práv je základnou súčasťou liberalizmu, vy ich však žiadate len pre občanov Slovenska. Nie je v tom rozpor?
Nespochybňujem univerzálnosť ľudských práv, ale nebudem míňať energiu na to, aby som zvyšoval mieru ľudských práv v Severnej Kórei. Ja im ich priznám, ale to je všetko, čo môžem urobiť. Musím si stanoviť priority a to sú moji voliči.
Ale univerzalizmus nie je prázdne slovo. Medzinárodné dohody, ktoré zaväzujú štáty prijímať ľudí, čo utekajú pred vojnou, sú dôsledkom tohto chápania ľudských práv ako univerzálnej idey.
Ale ja hovorím: pomôžme im. Tam, kde sú.
Keď prezident Kiska hovorí, že utečenec v Taliansku je aj náš utečenec. Kým je pre vás Kiska?
V tejto veci s ním nesúhlasím. V iných áno.
Pápež František má tiež v otázke utečencov iný názor než vy. Je to naivný romantik?
Je to morálna autorita. Kresťanská viera hovorí miluj svojho blížneho, má teda v náplni práce, aby to hovoril. Ja som síce ateista, takže sa necítim viazaný jeho názormi, ale súhlasím s ním, keď hovorí, že máme utečencom pomáhať. Som za pomoc, ale finančnú.
Prečo sa tak nahlas vymedzujete voči liberálom, keď v slovenskej politike prakticky žiadni nie sú?
Ale veď stále počúvam od komentátorov, že nie som liberál, keď som proti prijímaniu migrantov. Tak ja len vysvetľujem svoj postoj. Že nie som európsky liberál, liberál slovenského typu, pre ktorého je sloboda občanov Slovenska na prvom mieste.
Takže reagujete na novinárov?
Samozrejme. Chcem vyjasniť svoje postoje.
Ale súhlasíte s tým, že čo sa týka politickej scény, hovoríte v otázke migrantov viac-menej to čo všetci ostatní?
Áno, v tomto vládne v slovenskej politike vzácna zhoda. Našťastie.
S Martinom Poliačikom ste sa už rozišli?
Nie. Je stále v strane a jeho názory sú tolerované.
Ale odstavili ste ho z politickej funkcie.
Bol tímlíder pre školstvo, ale vyjadroval sa aj k iným veciam.
To znie ako technická vec, ale v skutočnosti ste ho politicky odstavili.
Je to technická vec.
Ako sa pozeráte na vývoj v Maďarsku a v Poľsku, kde dnes vládnuci tvrdí konzervatívci považujú liberálov za úhlavných nepriateľov?
Kvitujem, že sa Viktor Orbán jasne postavil proti migrantom a postavil plot, ale z Poľska nemám dobrý pocit, zdá sa mi príliš katolícko-konzervatívne.
To platí aj pre Maďarsko.
Priznávam, že o tom viem dosť málo. Ale prinajmenšom v Poľsku sa mi zdá, že tam ubúda slobody.
Pokiaľ ide o ekonomické myslenie, stále sa považujete ze neoliberála? Súhlasíte s Friedrichom Hayekom?
Nie som si istý, čo dnes pojem neoliberál znamená, ale áno, s Hayekom súhlasím. A chápem aj to, že je potrebná istá regulácia štátu, aj keď čo najmenšia a hlavne rozumná.
Ak sa tak ostro vymedzujete voči pokrokárom, súhlasíte s tým, že ste ich opakom, čiže spiatočníkom, politikom, ktorý chce vrátiť spoločnosť do minulosti?
Áno, byť spiatočníkom v zlom vývoji je dobré.
Prečo ste napísali a potom zmazali svoj status na Facebooku kritizujúci väzbu pre ženu, ktorá zverejnila, ako páli Korán?
Naozaj nechcem obhajovať, čo urobila, ale chcel som povedať, že reakcia štátu bola neprimeraná, mala byť stíhaná na slobode alebo ísť do blázinca. Ale tak nešťastne som v tom statuse argumentoval, že to oprávnene vyvolalo negatívne reakcie. Tak som ho stiahol a dnes ľutujem, že som ho vôbec dával. Človek jednoducho občas šliapne vedľa. Bude mi to ponaučením do budúcnosti.
Možno by ste si mali ako politik dávať väčší pozor na to, čo vypustíte na verejnosť.
Nie som dokonalý. Ale myslím si, že počet mojich osobných prešľapov za posledné roky skôr klesá.
Radíte sa s niekým o svojich statusoch na Facebooku a o blogoch?
Statusy píšem sám, ale blogy prechádzajú komunikačným oddelením.
Hovoríte, že Slovensko na prvom mieste, podobne ako dnes Trump hovorí „America first“.
Áno, veď nato som tu, pre svojich voličov.
Súhlasili by ste s definíciou, že steslovenský nacionalista?
Áno. Mojou náplňou práce a poslaním je bojovať za slobodu Slovákov. Koniec koncov, z ich daní som platený. To však neznamená, že neuznávam slobodu iných národov.
Myslíte si, že keď rozdrobíme svet na záujmy jednotlivých národov, ktoré sú často protichodné, bude to takto fungovať?
Nie sú vždy protichodné. V akom rozpore s inými národmi môže byť to, keď budem bojovať za slobodu Slovákov a ich menšie dane?
Môže sa stať, že budete premiérom, a v tom prípade už pôjde o iné veci, než len o dane. Môžu nastať situácie, v ktorých sa ocitnete v spore s inými štátmi.
Povedzte mi príklad.
Nebudem teraz rozvíjať scenáre, ale hovorím, že redukcia politiky na národné záujmy viedla v minulosti v Európe k vojnám, prvej aj druhej svetovej.
V prípade tej prvej k nej viedla skôr séria náhod.
Bola to zrážka národných egoizmov a záujmov, ktorej štáty nedokázali zabrániť, hoci niektoré chceli, lebo neexistovala vyššia spoločná inštitúcia, ako je dnes EÚ.
Ale veď ja nehovorím, aby sme rozpustili Európsku úniu. A nehovorím ani, aby sme z nej vystúpili.
