Rozhovor pre ParlamentnéListy.sk | Šéf strany SaS je azda jeden z najviac onálepkovaných politikov. Xenofób, homofób, neštandardný extrémista, dokonca aj neonacista. „Nech si každý spraví svoj názor sám,“ komentuje to Richard Sulík. Priznáva, že by bol radšej, keby …
… novozvolený banskobystrický župan Ján Lunter ako podnikateľ myšlienkami sympatizoval so stranou SaS ako s Progresívnym Slovenskom. „Je to silno ľavicová a jasne etatistická strana. To znamená, že chcú, aby všetko riešil štát,“ upresňuje Sulík.
Pán Sulík, máte obavy z mimozemských bytostí?
Prosím? (úsmev) Zatiaľ nie.
Pýtam sa to preto, že podľa Wikipedie je jedným z menej publikovaných prejavov xenofóbie, čo je strach zo všetkého neznámeho, aj takáto obava. Tento týždeň vás v príspevku denníka Sme obvinili práve zo xenofóbie.
A minule som sa zasa dozvedel, že som neštandardný extrémista. Nazval ma takto premiér. To však vnímam celkom pozitívne.
Ste hádam najviac onálepkovaný politik. Boli ste napríklad zaradený aj do ankety Homofób roka.
Tam som sa umiestnil na krásnom druhom mieste, za môj výrok, že ak by boli v spoločnosti iba homosexuálne páry, tak by sa nerodili deti. Nech si spraví názor každý sám.
Šéf KDH Alojz Hlina sa zasa vyjadril, že niektorí liberáli majú slovník neonacistu v Drážďanoch…
Keď som sa ho spýtal, nech mi povie príklad môjho neonacistického slovníka, tak mi nevedel povedať vôbec nič.
A pokiaľ ide o toho xenofóba spomínaného na úvod?
Tento, prepytujem, politológ napísal, že sme väčšia hrozba ako fašisti. Čo na to povedať?
Na svojom facebookovom profile ste na to reagovali, „že aj fašisti sú slniečkarom bližší a milší ako strana SaS“. Koho si máme vo vašom ponímaní predstaviť pod slniečkarmi?
Častejšie hovorím o intelektuáloch ako o slniečkaroch. A ani to nemyslím nejako urážlivo, snažím sa tých ľudí nejako definovať. Pointa je v tom, že máme úplne iný pohľad na svet. Slniečkara by som definoval tak, že sa snaží riešiť všetky problémy sveta objatím. Majme sa radi, všetkých si sem pustíme, dajme im všetko, štát všetko zaplatí. Multikulti je super…
Pojem slniečkar používam vlastne len preto, lebo sa to zaužívalo a je to dnes úplne bežné.
Do istej miery možno do tohto okruhu ľudí zaradiť aj vášho poslanca Martina Poliačika…
Včera Martin Poliačik odišiel. Názorové rozdiely boli príliš veľké. Za dôležité považujem, že rozchod bol kultivovaný. Rozišli sme sa v dobrom, s Martinom sa viem rozprávať. Je mi celkom sympatický. Skrátka odišiel. Taký je život, ľudia prichádzajú, ľudia odchádzajú.
Nehrozia aj ďalšie odchody z vašej strany?
Nemám túto informáciu. Média písali, že Lucia Nicholsonová odchádza. No neodchádza, ťažko by sme išli o niekoľko dní predstavovať spoločne rómsku reformu.
Médiá predčasom živili tiež informáciu, že do saskárskej liberálno-ľavicovej platformy patrí okrem dvoch spomínaných poslancov aj Juraj Droba.
Ďura Drobu nazvať slniečkarom, to si myslím, že ide priďaleko. Pred pár dňami mal rozhovor, keď povedal, že Sulíkove názory na islam považuje za správne. Slniečkar by sa k takémuto výroku ťažko prepracoval.
Ale strana SaS je, a ja si na to aj celkom potrpím, strana, ktorá vo svojom vnútri toleruje aj iné názory. To je pre mňa dôležité. Ak majú Ďuro Droba, Lucia Nicholsonová či iní ľudia v niečom iný názor ako ja, je to ich právo. Ja som prvý, ktorý to obhajuje. Okrem ich osobných názorov je tu však názor strany a ten je pre konanie v mene strany záväzný.
Juraj Droba sa minulý víkend stal bratislavským županom. Možno trochu prekvapujúco. Žiaden z prieskumov ho príliš nefavorizoval.
Je to veľké a príjemné prekvapenie. Zákaz zverejňovať prieskumy v posledných týždňoch robí z týchto volieb lotériu. Hlavne, keď je tam nízka účasť.
Ďuro Droba mal naozaj impozantný finiš kampane. Nedošiel mu dych. Mal to vopred pripravené a mal aj skvelého manažéra Braňa Masaroviča. Good job!
V Banskej Bystrici bol azda s najširšou podporou demokratických strán zvolený za župana nezávislý kandidát Ján Lunter. V jeho prospech sa napokon vzdal kandidatúry aj nominant strany SaS Martin Klus. Nezdá sa vám zvláštne, že sa veľmi rýchlo po zvolení prihlásil k myšlienkam tvoriaceho sa Progresívneho Slovenska? Nemal tak pre jasnejšiu politickú vyhranenosť urobiť už pred župnými voľbami?
Kto sleduje politickú situáciu, tak to predpokladať mohol. Je to jeho právo, nezazlievam mu to. Bol by som radšej, keby povedal, že sympatizuje s myšlienkami SaS. Prekvapuje ma to trochu, lebo pán Lunter je podnikateľ a Progresívne Slovensko je silno ľavicová a jasne etatistická strana. To znamená, že chcú, aby všetko riešil štát. Na to potrebujú viac daní. Tak v programe navrhujú zavádzať dane z dedičstva, dane z darovania, daň z cukru. Chcú zvyšovať daň z nehnuteľnosti. Potom má mať štát veľa peňazí, má byť silný. Má všetko platiť a o všetko a všetkých sa postarať, od narodenia do úmrtia. A, samozrejme, bezhlavo sa integrovať do Únie, bez ohľadu na to, aké škody nám to prinesie. Keď s tým pán Lunter sympatizuje, je to jeho právo, ale ja s tým nesympatizujem.
Na včerajšej tlačovej konferencii ste takýchto zástancov ľavicového liberalizmu prirovnali k socialistom.
Áno, v Európe sa to tak vníma. Európski liberáli sú ľavičiari. SaS sa radí k pravicovému liberalizmu.
Šéf OĽaNO Igor Matovič sa už viackrát vyjadril, že vidí Veroniku Remišovú ako budúcu nádejnú premiérku Slovenska. Nie je to prisilné tvrdenie, ak berieme do úvahy, že najsilnejšou opozičnou stranou je SaS? A ako líder takejto strany asi logicky máte záujem o premiérsky post.
Áno, zaujímal by som sa (o daný post), no voliči rozhodnú o tom, kto bude premiér, pričom mechanizmus rozhodovania je veľmi jednoduchý. Premiér bude predsedom najsilnejšej koaličnej strany. A hotovo. Čiže ak to bude OĽaNO, tak potom to bude asi spomenutá Veronika Remišová, ak to bude strana SaS, tak by som to bol ja.
Ako vidíte ambície tejto političky?
Každý politik má ambície. Politik, ktorý povie, že nemá ambíciu niečo dosiahnuť, je klamár. Iste, aj tá ambicióznosť sa občas môže preháňať, no v drvivej väčšine prípadov je to v poriadku a nemyslím si o tom nič zlé. Nech má ambície. My ale v prvom rade ako pravicová koalícia potrebujeme získať silný mandát od voličov. Vládnuť so 79 poslancami, na čo si pamätám spred siedmich rokov, to je utrpenie.
Prejdime teraz k vládnej strane Smer. Ako vnímate debakel, ktorý najsilnejší slovenský politický subjekt utrpel vo víkendových župných voľbách?
Tak, že ľudia už majú dosť tej zlodejskej bandy. Presne toto si myslím.
Bžán, Bašternák, Bonaparte. A to som len pri písmene B… Mohli by sme pokojne v tom vymenovávaní pokračovať. Nuž a niekde sa to muselo už prejaviť. A ukázalo sa to v týchto voľbách. Prekvapivé je, že sa to neukázalo v prieskumoch. Ukázalo sa to až vo voľbách.
Predpokladám, že týmto razantným výrokom naďalej vylučujete akúkoľvek možnú povolebnú spoluprácu so Smerom?
Jasné! So Smerom a s Kotlebom. So všetkými ostatnými spoluprácu pripúšťam a dokážem si ju predstaviť. Niekto je pre nás prijateľnejší viac, iný menej. Ale v každom prípade zvyšné strany prichádzajú do úvahy. Tu by som možno zdôraznil, že najväčší koaličný potenciál má práve SaS.
Najdôležitejšie však je, aby náš volič vedel, že smeráci a kotlebovci sú pre nás neprijateľní. My sa ich chystáme nahradiť, nie s nimi kolaborovať.
Ak je vašou ambíciou nahradiť Smer, nemali by ste rozšíriť svoju členskú základňu, respektíve zvýšiť počet členov SaS?
My už máme vybudované stranícke štruktúry. V každom kraji máme svojho krajského predsedu, v každom okrese máme svojho okresného predsedu, plus tam máme svoje kancelárie. Navyše máme okrem našich dvesto členov aj okolo šesťtisíc Priateľov našej strany. Kompetencie týchto Priateľov však možno porovnať s právomocami členov iných strán a našich dvesto členov má právomocí ako delegáti iných strán.
Prečo ste z veľkej župnej pravicovej koalície vylúčili hnutie Sme rodina, ktoré je tiež súčasťou parlamentnej opozície?
My sme ich nevylúčili. Skôr Boris Kollár chcel urobiť to, čo spravila SaS v roku 2009 – chcel predstaviť svojich kandidátov, aby sa trošku oťukali. Chcel ísť do toho sám, overiť si ich sily. Toto bolo jeho rozhodnutie.
V jednom rozhovore ste nedávno vyhlásili, že v prípade opätovnej prezidentskej kandidatúry Andreja Kisku ho strana SaS podporí. Pred chvíľou ste povedali, že nie ste veľkým priaznivcom ľavicového liberalizmu. Z krokov pána prezidenta vyplýva, že on s takýmto smerom politického vývoja pomerne sympatizuje.
V prvom rade je to najlepší prezident, akého sme mali a za ktorého sa nemusíme hanbiť. Preto ak sa rozhodne kandidovať, strana SaS ho naisto podporí.
To, že má odlišnú politickú orientáciu, nevidím v jeho úrade ako nejakú drámu. Koniec koncov, veď to nie je vláda.
Ale minimálne v niektorých pohľadoch na zahranično-politické otázky sa s vami určite nezhodne. To asi uznávate, nie?
Veď je to jeho právo, ja sa tiež s ním v tomto nezhodujem (úsmev). Nepovedal by som, že sa nezhodneme v nejakom veľkom množstve otázok, takže by som to až tak nepreceňoval. V zásadných otázkach, či má byť Slovensko členom NATO a Európskej únie, sa predsa zhodujeme.
Aj keď nie na všetko máme rovnaký názor a sú tam drobné výhrady. Je to však stále nič oproti pozitívu, ktorým je fakt, že ide o doteraz najlepšieho slovenského prezidenta.
Občas sa vám vytýka, že ako predseda silnej opozičnej strany trieštite svoj čas medzi europarlament a domácu politickú scénu.
Ja som väčšinu času na Slovensku – mám tu tlačovky, vystúpenia, rozhovory. Vyjadrujem sa k domácim problémom. Navyše v čase začiatku môjho mandátu v Bruseli bola strana na štyroch percentách a postupne rástla na súčasných zhruba 15 percent. Takže si nemyslím, že by to strane SaS nejakým spôsobom uškodilo.
