Ficova hviezda padá, hovorí pre SME predseda SaS.
Prezident Andrej Kiska povedal, že v politike nekončí a že len hlúpy človek nemení názory, ak sa zmenia okolnosti. Narážal tým na svoje vyjadrenie spred roka, že kandidovať do parlamentu nebude. Ako jeho slová chápete?
„Ako zmätočné. Sú to vyjadrenia, ktoré spôsobujú iritáciu voličov. Najskôr dlho počúvajú, že rodina mu je prednejšia, a preto nebude vykonávať úrad prezidenta. Ten mu, odhadujem, zaberie možno 150 hodín mesačne. Potom však naznačí, že ide do straníckej politiky.
Z vlastnej skúsenosti viem, že je jedno, v akej forme do straníckej politiky vkročí, vždy to bude nonstop džob. Už to nebude 150, ale 300 hodín.“
Čo vám z toho vychádza? Čakáte, že založí stranu?
„Teraz je všetko v prudkom pohybe, zásadné veci sa menia z týždňa na týždeň. Je preto lepšie byť zdržanlivejší. Keď chvíľu počkáme, budeme všetci oveľa múdrejší.“
Spýtam sa inak. Ak by Kiska opätovne kandidoval za prezidenta, boli ste v SaS pripravení ho podporiť. Z toho sa dá usudzovať, že ste ho vnímali pre slovenskú politiku ako prospešného. Bolo by pre Slovensko dobré, ak by Kiska vstúpil do straníckej politiky?
„V prvom rade je to jeho rozhodnutie. Či by to bolo dobré, závisí od formy, v akej to urobí. Ak bude viesť zlúčené Progresívne Slovensko a stranu Spolu a bude ich jednoznačným lídrom, má to zmysel.
Všetci tzv. slniečkari, ktorí si myslia, že je dobré, aby sme sem prizvali migrantov, budú mať koho voliť. Bolo by to dobré, lebo táto časť politického spektra nie je pokrytá.“
A ak by založil vlastnú stranu?
„Stane sa len ďalším rozbíjačom pravice.“
Kiska má popularitu vo veľkej časti verejnosti, aj u voličov SaS. Nehovorí z vás teraz obava, že časť vašich voličov by prešla k nemu?
„Bezpochyby odoberie každej strane nejakú časť voličov, SaS v tomto nebude výnimkou. Ale my sme si už kadečo prežili a hneď sa neplašíme. Strana Nova Daniela Lipšica nám dočasne odobrala hlasy, to isté sme zažili aj pri Sieti. O to dôležitejšie je robiť konzistentnú, zmysluplnú politiku a predkladať riešenia.
SaS je jediná strana, ktorá má riešenia na všetky dôležité oblasti. To sú naše silné stránky a to nám dáva presvedčenie, že aj keď dôjde k nejakému poklesu voličov, môže to byť opäť len dočasné. Keďže nám ide najmä o to, aby sme boli pravicová a liberálna strana, bude to určite v poriadku.“
Aké máte vzťahy s Martinom Poliačikom a Jozefom Mihálom, ktorí odišli z SaS pre názorové nezhody do nových strán Progresívne Slovensko a Spolu?
„Nie sme v kontakte. Nie som poslancom Národnej rady, kde by som ich mohol stretnúť a inak nemáme dôvod stretávať sa. Odchod Martina Poliačika SaS vyslovene prospel a myslím, že aj jemu.
V partii Progresívneho Slovenska si bude s ľuďmi rozumieť vo svojom svetonázore, že my musíme robiť migrantov šťastnými. Preto sme sa aj v dobrom rozišli.“
Z čoho usudzujete, že SaS jeho odchod prospel?
„Aj podľa toho, že SaS po jeho odchode neklesli preferencie.“
Viete si predstaviť s týmito subjektmi spoluprácu?
„Jasné.“
Boli by ste schopní kompromisu napríklad pri ich humánnejších postojoch k utečencom či pri výraznej proeurópskej orientácii?
„Kompromisy sa robia po voľbách. V roku 2010 sme boli v koalícii s KDH a dokázali sme sa po ideologickej stránke dohodnúť so stranou, ktorá chce zakázať interrupcie a aj homosexuálov by najradšej zakázala. Nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že ja by som nevedel robiť kompromisy. Niekedy som ich robil až príliš veľa.“
Keď sa hralo o zásadnú vec, či vydrží vláda Ivety Radičovej, kompromisu ste neboli schopný.
„Kompromisy robíte vtedy, aby ste docielili dohodu. Keď docielite dohodu, musí platiť a už žiadne kompromisy netreba. Vláda padla na tom, že naši koaliční partneri neboli ochotní dodržať dohodu, ktorú s nami urobili, a nie preto, že sme nevedeli urobiť kompromis. To je podstatná vec.“
Tu by som možno spomenula Kiskov výrok, že len hlúpy človek nemení názory, ak sa menia okolnosti.
„Tak potom nerobme žiadne dohody, lebo vždy budeme môcť argumentovať, že sa zmenili okolnosti. Pričom v prípade Andreja Kisku je to úplne jeho vec, on zmenil názor. Ale keď štyri strany urobia dohodu, podľa ktorej budeme postupovať a keď im to nevyhovuje, zrazu otočia, načo potom robíme dohody?“
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a vládnej kríze mala opozícia priestor ponúknuť voličom alternatívu, no na preferenciách sa to neprejavilo. SaS mala v aprílovom prieskume Focusu 13,2 percenta. Kde vidíte chybu? Mohla urobiť SaS podľa vás počas krízy viac?
„Robili sme všetko, čo môže robiť najsilnejšia opozičná strana. Na dennej báze sme mali tlačové besedy, veľmi intenzívne sme informovali o našich postojoch, navrhovali sme rôzne kroky, ale to neznamená, že sa to hneď odrazí na preferenciách. Juraj Droba bol v prieskumoch vždy na treťom alebo štvrtom mieste, žiadny ho nevidel ako župana. Aj tak to vyhral. Pred dvoma rokmi sa SaS mala podľa prieskumov triasť, či vôbec prejde do parlamentu. Skončili sme s 12 percentami.
Správanie voličov je príliš komplexné na to, aby sa prejavilo narýchlo a v jednom prieskume. Samozrejme, keď sa stane mimoriadna udalosť, napríklad Andrej Danko začne bozkávať výložky, ktoré nikdy nemal dostať, a zosmiešni sa pred celým národom, v prieskumoch to vidieť okamžite. Rovnako, ako keď sa ukáže, že mafia nikdy nebola bližšie k premiérovi. Ale väčšina procesov sa deje akoby pod povrchom a odkryjú sa až v deň volieb. Vtedy nastane hodina pravdy. Keď sa príliš držíte prieskumov, vaša politika je hektická a voličov mätie. V týchto pohnutých časoch prospeje politika pokojnej ruky a o ňu sa SaS snaží.“
Povedali ste, že SaS je jediná strana, ktorá prináša riešenia. Tie však môžete presadzovať, len keď ste vo vláde. Prečo ste sa počas krízy ani len nepokúsili rokovať so stranami o tom, že by ste získali väčšinu a vytvorili inú vládu. Nebola to premrhaná šanca?
„Určite nie. My sme vtedy jasne povedali: riešením sú predčasné voľby a ak sa má zmeniť vláda bez nich, tak len bez SaS. S kým by sme asi tak v tej vláde boli? S Andrejom Dankom, ktorý by potom musel prestať spolu s Kvietikom (Martin Kvietik, pôsobí v Slavii Capital, zbrojár – pozn. red.) robiť podivné kšefty s transportérmi alebo kšefty s Ficom?
Je čistá ilúzia myslieť si, že nová vláda sa dá ‚vyrokovať‘. Tu treba ísť poctivým spôsobom. Musíme sa opýtať voliča, akú vládu si želá, aj preto, že sa výrazne zmenila situácia. Jedna z parlamentných strán Sieť, ktorá bola zvolená, neexistuje. Premiér Robert Fico už nie je premiérom. Väčšina voličov Smeru im nehádzala hlas preto, že premiérom bude pán Pellegrini. Veľa ľudí zasa hodilo hlas Mostu, lebo sa spoliehali na to, že so Smerom nepôjdu do koalície. Po najbližších parlamentných voľbách budeme rokovať so všetkými.“
Aj s SNS?
„Náš postoj je taký, že dlhodobo vylučujeme Smer a Mariana Kotlebu. SNS sme donedávna nevylučovali, no ohromný nástup rozkrádania, ktorý táto strana predviedla, nás donútil zmeniť pohľad. Pod vedením Andreja Danka je to Slovenská národná straka, a spolupráca preto neprichádza do úvahy.“
Veľa ľudí na námestiach hovorilo, že chce vymeniť Smer, no popritom zaznievalo, že nevidia inú alternatívu. Ako by teda mohla reálne vyzerať vaša vláda, keď dve strany, extrémistov neberúc do úvahy, ste už vylúčili?
„Musíme najskôr vedieť, ktoré strany sa do parlamentu dostanú. Teraz je to varenie z vody, lebo o prieskumoch sme sa už rozprávali. Nevieme, či vôbec začnú rásť novovzniknuté strany, nevieme, či sa zlúčia, kto ich bude viesť, nevieme, čo sa stane s Mostom a či tam bude KDH. Je tam toľko neznámych, že hovoriť, s kým budeme vládnuť, je veštenie z krištáľovej gule. Ale o to dôležitejšie je presviedčať voliča, že SaS je ako jediná schopná vládnuť, má riešenia, ľudí a organizáciu. Máme v poriadku aj financovanie. Veď na čom pohorel Radoslav Procházka? Nevedel vysvetliť pôvod peňazí.“
Nakoľko dnes vidíte reálnu možnosť predčasných volieb?
„Momentálne je najpravdepodobnejší termín február 2020, ale ak sa na to pozriem čisto racionálne, pomerne silné dôvody na predčasné voľby vidím najmä v Smere. Smer ide dolu a úpadok nevedia zastaviť. S tým súvisí zároveň to, že predčasné voľby by zastavili náš rast. A do tretice, Andrej Kiska má veľa sympatizantov aj medzi voličmi Smeru, a ak by založil stranu, práve im by vedel zobrať voličov. Robert Fico síce drží stranu v hrsti, ale vládu má už Peter Pellegrini. Ficova hviezda padá a ak chce naďalej hrať dôležitú rolu, teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie. Ale Smer predčasné voľby nechce. Ak by bol však termín volieb skôr, my to podporíme. SaS je pripravená.“
V kuloároch sa dlhšie hovorilo, že kandidátom SaS na prezidenta bude vedec Robert Mistrík. Medzičasom ohlásil kandidatúru, ale ako nestraník. Čo sa stalo?
„To prvé nebolo nikdy v pláne. Robert Mistrík ma dostatočne včas informoval o svojom zámere kandidovať a od prvého momentu chcel ísť ako nezávislý kandidát. Túto informáciu som si nechal pre seba. Napriek tomu sa nejako dostala von a odvtedy sa s nami ťahá, že SaS postaví za kandidáta Roberta Mistríka. On sa však rozhodol, že ide kandidovať za svoje vlastné peniaze, členom SaS už nie je päť rokov. O tom, koho podporí SaS, rozhodneme v Republikovej rade v najbližších týždňoch.“
Budete asi navrhovať Roberta Mistríka.
„Presne, ako ste povedali, asi. Ale nechcem predbiehať.“
Máte záujem o dohodu na jednom kandidátovi aj s inými stranami?
„Áno, ale to je všetko, čo poviem. Rokovania sa dajú veľmi ľahko zmariť, keby som tu začal niečo odkazovať partnerom. Ale máme záujem s nimi rokovať o spoločnom prezidentskom kandidátovi.“
Robert Fico proti vám často používa argument, že ste proti Európskej únii. Kde vidíte Slovensko po roku 2020 v rámci Únie?
„Slovensko vidím ako sebavedomého člena Európskej únie, ktorý je súčasťou Schengenu a eurozóny. Túto našu pozíciu nespochybňujem ani som ju nikdy nespochybňoval. Zároveň vidím v Slovensku krajinu, ktorá dbá v prvom rade o záujem občanov, ktorá pod rúškom toho, že musíme byť európski, nebude prinášať svojim občanom škody.“
K výsledkom volieb v Maďarsku ste povedali, že Viktor Orbán, ktorého Európska únia kritizuje, bol legitímne zvolený. To nikto nespochybňuje, ako však vnímate štýl jeho vládnutia?
„Ak by som žil v Maďarsku, patrím medzi jeho najväčších kritikov. Jediné, v čom sa s ním zhodujem, je jeho zásadný postoj k migrantom, kde hovorí jasné nie a nerobí žiadne ústupky. Ale žijúc tam, som jeho kritik, pretože on nie je liberál ani pravicový politik, ale ľavičiar. Aj v Maďarsku sa darí korupcii, aj tam vybrakovali penzijné sporenie, obdobu nášho druhého piliera. Zrejme by som organizoval nejakú alternatívu k strane, ktorej predsedá.“
V nedávnej diskusii týždenníka Trend ste sa Orbána ešte zastávali, povedali ste, že nie je zlým dieťaťom Európy. Teraz hovoríte, že ste jeho kritikom. Tak ako to je? Vnímate ako problematický jeho štýl vládnutia, považujete ho za autokratický?
„Ale to vám poviem pokojne aj teraz. Platí, že mu v Maďarsku dalo hlas 50 percent ľudí, čo je veľmi veľa. Ale len preto by sme z neho nemali robiť autokrata.“
Európska únia mu vyčíta napríklad protiutečenecký postoj, obmedzenie fungovania Stredoeurópskej univerzity v Budapešti či snahu ovládnuť médiá. Stotožňujete sa s kritikou jeho politiky?
„Stotožňujem sa s tým, že Európska únia sa ozve, keď sa v niektorej z krajín porušujú princípy právneho štátu, napríklad vláda zákona, a ak je toto porušovanie zásadné, súhlasím s tým, aby Európska únia zakročila. No napríklad to, čo sa stane s nejakou univerzitou, aj keď sa nám to nemusí páčiť, by už asi EÚ nemala riešiť. To nepovažujem za európsky významnú vec. Maďarsko je suverénna krajina a Orbán bol riadne zvolený, aj keď sa to niekomu nepáči.“
Vnímate teda problém v jeho vládnutí? Boli by ste jeho kritikom nielen preto, že je ľavicový politik, ale aj preto, že vykazuje znaky autokrata?
„Pozrite, keď vám poviem, že žijúc v Maďarsku patrím k jeho najväčším kritikom, zrejme vidím problém v tom, ako vládne.“
Na faceboku ste k zatvoreniu obchodov cez sviatky napísali aj to, že „vykorisťovaná predavačka v Tescu má možnosť ísť pracovať inam, ak jej nevyhovuje práca vo sviatok a s príplatkom“. To myslíte vážne? Myslíte, že napríklad v regiónoch je také ľahké nájsť si inú prácu, dajme tomu pre predavačku vo vyššom veku?
„A to je dôvod ovplyvňovať Bratislavčanov, Bystričanov či Žilinčanov a zakazovať v týchto mestách otvorené obchody, lebo na východe je menej pracovných príležitostí? Tak potom zakážme predaj cez sviatky tam, kde je nadpriemerná nezamestnanosť.“
Dajme teraz bokom tému zatvorených obchodov cez sviatky, tam ste už viackrát povedali, že ste proti. Ide mi o ten výrok, či vôbec viete, ako žijú ľudia v menej rozvinutých regiónoch, ak si naozaj myslíte, že je také ľahké nájsť si prácu?
„Keď je miera nezamestnanosti evidovaná ako polovičná, teda nejakých šesť percent, a keď je na webe profesia.sk vyše 10-tisíc pracovných pozícií, hádam nebudete spochybňovať, že to nie je rovnako zlé ako pred piatimi rokmi.“
Narážam na to, či by ste v prípade, že budete vo vláde, mysleli na ľudí aj z menej rozvinutých oblastí, so slabším príjmom, a nemám pri tom na mysli populistické opatrenia. Preto sa pýtam, či viete, ako tí ľudia žijú?
„Áno. Odpoveď je v jednom z našich reformných diel Odvodový bonus. Dnes je napríklad problém, že matka po narodení dieťaťa dostáva slušnú náhradu platu, ale len šesť mesiacov a potom jej to spadne na niečo vyše 200 eur. My navrhujeme, aby mala síce menšiu náhradu platu, ale celé tri roky, kým bude doma s dieťaťom. Toto robíme pre matky, aj pre také, ktoré robia v Tescu.“
Máte ambíciu byť po voľbách 2020 koaličným lídrom?
„Som pripravený prevziať zodpovednosť za našu krajinu aj v pozícii premiéra. Máme veľmi jednoduché a funkčné pravidlo – premiérom bude predseda najväčšej koaličnej strany a keď to bude ktokoľvek iný, ja budem prvý, kto mu bude gratulovať.“
