Štrasburg, 26. 3. 2019 | Články 11 a 13 – Poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík sa zúčastnil debaty k bodu „Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu”. V prejave uviedol, že aktuálna Smernica o autorských právach na digitálnom jednotnom trhu zásadným …
… spôsobom obmedzuje slobodu internetu. Konkrétne sa jedná o články 11 a 13. Tiež spomenul, že viac ako 5 miliónov ľudí podpísalo petíciu proti článkom 11 a 13, čo je viac ľudí, ako sa vyjadrilo za zmenu času. Preto ho prekvapuje, ako Európska komisia a Rada EÚ ignorujú vôľu voličov. Na záver dodal, že spolu s ďalšou skupinou europoslancov podal pozmeňujúce návrhy na vymazanie článkov 11 a 13 a bude jednoznačne hlasovať v tomto zmysle. Trvá na tom, že podporí len takú novelu európskej ochrany autorských práv, ktorá nebude mať drakonický dopad na slobodu internetu. Napriek tejto skutočnosti sa dnes nešťastné články 11 a 13 dostali do európskej legislatívy – Európsky parlament 348 hlasmi schválil smernicu o autorskom práve.
Slovenská, česká, nemecká a dánska verzia Wikipédie boli vo štvrtok 21. marca nedostupné na protest proti navrhovaným pravidlám na ochranu autorských práv, o ktorých sa hlasuje v Európskom parlamente. Najväčšia online encyklopédia nefungovala iba 24 hodín, ale keďže nová Smernica o autorskom práve prešla, zostane nám táto nedomyslená regulácia na ďalších niekoľko rokov, ak nie desaťročí.
Petíciu proti Smernici o autorskom práve podpísalo 5 miliónov ľudí
Novú Smernicu o autorskom práve obhajujú okrem vydavateľstiev aj hudobné a filmové štúdiá, ostré útoky medzi oboma stranami vyústili až do vyhrážok zabitím pre spravodajcu a podporovateľa legislatívy, nemeckého poslanca Axela Vossa a veľkých protestov. Petíciu proti Smernici o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu podpísalo 5 miliónov ľudí a kritizujú ju tiež akademici zaoberajúcu sa autorskými právami.
Nikto nepochybuje o tom, že európske regulácie na ochranu autorských práv potrebujú reformu, pretože sú po dvoch desaťročiach zúfalo neaktuálne. Táto reforma je však presný príklad toho, ako sa legislatíva tvoriť nemá:
Článok 11
Po prvé, vôbec nie je jasné, ako by táto reforma mala viesť ku kvalitnejšej a slobodnej žurnalistike. Pokles tržieb klasických vydavateľstiev má viacero príčin, vrátane strát z printovej reklamy a predplatiteľov. Existuje avšak minimum dôkazov, že za to môžu v prvom rade služby typu Facebook, na ktoré cieli článok 11. Právne a ekonomické analýzy k takýmto záverom neprišli, dokonca ani tie z európskych inštitúcií.
Podľa článku 11 budú predmetom autorských práv všetky články v digitálnom prostredí, okrem „veľmi krátkych úryvkov“. Nikto ale netuší, aký presne „krátky“ úryvok môže byť, aby sa dal beztrestne zdieľať. Navyše licencie, ktoré si platforma vyjedná, by sa vzťahovali iba na „nekomerčných“ užívateľov – blogeri by tam už spadať nemuseli.
Článok 13
Článok 13 potom zavádza zodpovednosť prevádzkovateľov sociálnych platforiem typu Instagram, Facebook, ale aj slovenský Pokec, za obsah, ktorý nahrali používatelia. Predstavme si napríklad majiteľa parkoviska, alebo usporiadateľa obrovskej párty. Na ich pozemku niekto vykoná niečo nelegálne a polícia zhabe ich… A čo by mali podľa smernice urobiť platformy? No predsa uzatvoriť licencie so stovkami miliónmi rôznych tvorcov, a to ešte predtým, ako si užívateľ zmyslí to tam nahrať!
Smernica o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu neobsahuje síce vyslovene „nahrávacie filtre“, ale z technického hľadiska to je jej jediný možný dôsledok. Aby sa predišlo žalobám, platformy budú musieť zaviesť technologicky a finančne náročné filtre, aby sa na ne nedostal obsah bez súhlasu autora.
ContentID
Bude existovať veľké riziko, že príspevky obyčajných používateľov budú musieť byť invazívne filtrované a často aj neprávom odstránené. Youtube má už dnes systém na rozoznávanie obsahu, tzv. ContentID. Nové pravidlá tak zvýhodnia veľkých gigantov na úkor menších podnikov. Podobný efekt malo s odstupom času aj GDPR.
Ani ContentID však po rokoch vývoja a miliónových investíciách nefunguje tak, aby vyhovoval požiadavkám navrhovanej smernice. Systémy nebudú vedieť vyhodnotiť, či ide o porušenie autorského práva alebo o paródiu, či meme, kritiku alebo obyčajné hranie hudby v pozadí.
Prečo Slovensko otočilo?
V polovici februára sa členské štáty dohodli v Rade ministrov na spoločnej pozícii, resp. francúzsko-nemeckom kompromise, ktorý z pôsobnosti článku 13 vylučuje malé a stredné podniky, ale iba tie spĺňajúce 3 prísne kritériá. V praxi sú však neuskutočniteľné a je to v podstate iba „falošný kompromis“.
Slovensko hlasovalo pôvodne proti tejto dohode, sme totiž malá ekonomika, kde malé a stredné podniky tvoria absolútnu väčšinu trhu.
Čuduj sa svete, ale nakoniec naša vláda otočila a Smernicu o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu v Rade EÚ podporila – otázka je prečo? Vraj politické rozhodnutie na najvyššej úrovni. Euroskeptizmus v Európe rastie aj preto, že voliči strácajú vzťah k svojim vládam a neveria im. Podobné tajné dohody sú presný opak toho, čo dnes potrebujeme. Občania si zaslúžia vedieť prečo.
Video prepis: Články 11 a 13 – Autorské právo na digitálnom jednotnom trhu
Richard Sulík: Aktuálna Smernica o autorských právach – ten návrh zásadným spôsobom obmedzuje slobodu internetu, konkrétne články 11 a 13.
Aj preto sme mali prednedávnom vypnutú Wikipediu.
Podľa článku 11 má byť predmetom autorských práv všetko okrem „veľmi krátkych úryvkov“. Žiaľ, nie je stanovené, čo to znamená, či sú to tri slová alebo tri vety.
Článok 13 zavádza zodpovednosť prevádzkovateľov sociálnych sietí za to, že obsah nie je kradnutý. To je, ako keby majiteľ alebo prevádzkovateľ parkoviska mal byť zodpovedný za to, že auto, ktoré u neho odstavím, nie je kradnuté.
Vyše 5 miliónov ľudí podpísalo petíciu proti týmto dvom článkom, to je viac ľudí, ako sa vyjadrilo za zmenu času. Preto ma prekvapuje, ako Komisia a Rada ignorujú vôľu voličov a ako podliehajú vplyvu printových vydavateľstiev.
Spolu so skupinou poslancov som podal návrh na vymazanie článkov 11 a 13, a len ak tento návrh prejde, za túto smernicu zahlasujem.
Ďakujem pekne.
