ŠTRASBURG – Každý mesiac, okrem prázdnin, europoslanci absolvujú niekoľko dní okrem Bruselu aj v Štrasburgu na plenárnom zasadnutí. I keď sa to nezdá, maratón rokovaní je náročný a práve v Štrasburgu prijímajú rôzne nariadenia, ktoré majú potom vplyv na každodenný život …
… v členských štátoch Európskej únie. My sme sa v Štrasburgu na októbrovej plenárnej schôdzi stretli s poslancom Richardom Sulíkom, ktorý je jedným z najvýraznejších slovenských europoslancov. Jeho vystúpenia vždy budia pozornosť a i keď dostal nálepku euroskeptik a jeho názory sú kontroverzné, v nemeckých televíziách je pečený – varený a on si pozornosť médií náležite užíva.
O práci v europarlamente, ale i o všeličom inom sme sa s ním porozprávali na večeri v štýlovej reštaurácii v centre Štrasburgu. Ako znalec miestnych podmienok, nás pozval na tradičné syrové jedlo – Raclette, pôvodom zo Švajčiarska, ktoré je i v oblasti Alsaska veľmi obľúbené. S poslancom sme ochutnali i fondue a pri dobrom jedle rozhovor ubiehal príjemne. Richard Sulík (SaS) netajil, že takýchto voľných chvíľ má v europarlamente veľmi málo. Zvyčajne po náročnom dni ide rovno do postele.
Sulíka na práci europoslanca prekvapila najviac byrokracia.
„Prekvapila ma strašidelná byrokracia. Čokoľvek chcete v europarlamente vybaviť, napríklad len zmeniť číslo účtu, tak je s tým spojených toľko papierovačiek. Je potrebné množstvo potvrdení. Už teraz chápem, prečo europoslanci majú toľko peňazí na svojich asistentov, lebo jedného človeka miniete len na administratívu. To je už také preadministrované, že tento aparát – europarlament si sám vyrába toľko roboty, že už prehrajú sami. Nepotrebujú nikoho zvonka.“
Práca v europarlamente sa líši od tej v slovenskom parlamente.
„Schôdze v europarlamente sú iné ako v slovenskom parlamente, kde sú od 9,00 do 19,00 hodiny. Tu sú schôdze od 9,00 do 23,00 hodiny a nemôžeme tam sedieť v kuse a ani to nemá zmysel. To znamená, že chodím do pléna vtedy, keď sa prerokovávajú body, ku ktorým buď vystúpim, alebo kde som tieňový spravodajca, alebo body ktoré ma zaujímajú a môžem sa k nim vyjadriť. Máme možnosť, niečo podobné, ako faktická poznámka tzv. modrá karta,“ tvrdí Sulík.
Blízko má k českým poslancom
S ktorým z našich europoslancov vychádza najlepšie?
„Vychádzam s každým dobre a veľmi dobre so žiadnym. My máme taký zvyk, že raz za mesiac sa všetci slovenskí europoslanci stretneme na obede. Vždy to zorganizuje nejaký poslanec a tam sa kultivujú tie kontakty, udržujú sa vzťahy. Napríklad dnes som sedel naľavo od Borisa Zalu. To je čo povedať, že naľavo (smiech). Ale to sú také príjemné debaty a obedy. Čiže s každým mám nejaký kontakt, ale s nikým nie som v takom vzťahu, že by sme sa stretávali denne a riešili niečo. To už som v bližšom kontakte napríklad s Jánom Zahradilom, to je český poslanec za ODS s ďalším českým poslancom Petrom Machom. Zahradil je i v mojej frakcii a dokonca i môj sused v parlamente, v Štrasburgu sedí vedľa mňa.“
Predseda Slobody a Solidarity narozdiel od svojich kolegov v Bruseli nebýva, z Bratislavy tam dochádza lietadlom. V Štrasburgu využíva hotel, ktorý si prepláca z diét, na ktoré má ako europoslanec nárok.
„Na rozdiel od mnohých, ja nebývam v Bruseli. Nemám prenajatý byt. Stále bývam v Bratislave a keď idem do Bruselu, tak som tam deň, dva a veľakrát sa mi aj podarilo skoro ráno odletieť a neskoro večer priletieť. V Štrasburgu je to inak. Tu je štvordňový rokovací týždeň. Prichádzam v pondelok a odchádzam v štvrtok. Preto v Štrasburgu bývam v malom penzióne v blízkosti parlamentu, kde som za pár minút pešo. A keď musím prespať v Bruseli, tak som v hoteli. A hotely si platí každý poslanec sám a na to dostávame diéty.“
Zapnem telku a zaľahnem
Voľných večerov aj z dôvodu pracovného vyťaženia má málo.
„Tým, že sú tie schôdze veľmi dlhé, tak voľných večerov mám strašne málo. Takmer vždy je nejaké stretnutie, alebo frakcia ktorej som členom, niečo robí. A to som tak uťahaný, že idem rovno na izbu. Zapnem telku a zaľahnem. Tiež občas je večer rozprava. Dostanem tzv. speaking time napríklad o desiatej večer. To nie je tak, že som tu celé dni a neviem čo so sebou. Toho voľného času je prekvapivo málo.“
Na alsaskej kuchyni si nepochutnáva
Ale predsa len, i teraz sedíme v reštaurácií a vy ako známy milovník dobrého jedla určite ste už stihli ochutnať regionálne kuchyne v oboch mestách. Čo mu chutí a ako by zhodnotil po tejto stránke Brusel a Štrasburg.
„Brusel je miliónové mesto, sú tam tisíce reštaurácií a tam je gastronómia na veľmi vysokej úrovni. V Štrasburgu je to slabé. Som nemilo prekvapený. Štrasburg je Alsaský región a je tu veľký vplyv nemeckej kuchyne. Nie je to typické francúzske. Ak som sa chcel dobre najesť, tak som našiel dobrú reštauráciu, ale tú už zavreli. Je tu nemeckejšia strava ako v Nemecku. Potom sa už radšej chodím stravovať do Nemecka, kde je hneď za hranicami niekoľko dobrých reštaurácií.“
Ako nám priznal, najviac mu chutí talianska a thajská kuchyňa.
„Najradšej mám taliansku a potom thajskú. Z talianskej mám rád domáce cestoviny. Najviac ma očarila istá reštaurácia v Toskánsku. Bola to maličká reštaurácia a veľmi domácka a varili tam veľmi dobre. Jednoduché jedlá, ale poctivo pripravené z čerstvých surovín.“
Alsaské víno je utrpenie
Napriek tomu je štíhly, i keď sa netají chuťou k jedlu. Ako to robí?
„Je to preto, že mnohokrát si odpustím kalorické jedlo. Preto som gurmán, lebo špekulujem, preberám, vyberám. Keď som hladný, určite neplytvám jedlom. To znamená, že nejdem do fast foodu, aby som sa rýchlo najedol, som vyberavý.“
A čo vína? Predsa sme len vo Francúzsku, i keď blízko nemeckých hraníc.
„Vína sú tu ešte horšie. Tie alsaské vína sú čisté utrpenie.“
Vodná fajka v kancelárii
O Sulíkovi sa už popísalo veľa. Medzi ľuďmi sa šíria rôzne reči o jeho nerestiach. Europoslanec okamžite vycíti narážku a nemá problém s odpoveďou.
„Viem načo narážate. Nefajčím cigarety, ale fajčím cigary a v poslednej dobe fajčím najmä vodnú fajku. Dúfam, že je to menej škodlivé ako cigarety. Chodím si zabafkať do Šiša baru do istého arabského podniku v Bruseli a jednu vodnú fajku mám aj v kancelárií.“
Okrem dobého jedla a vína má rád aj beh.
„Áno, štyri až päťkrát do týždňa si chodím ráno zabehať. Behám šesť až 15 kilometrov.“
V Štrasburgu sa mu páči.
„Veľmi. Štrasburg je veľmi pekné, malebné, čisté a bezpečné mesto. A keď prejde ten návrh, o ktorom sme tiež hlasovali a opätovne schválili, aby europarlament mal len jedno sídlo, dnes má tri – Brusel, Štrasburg, Luxemburg. Ja by som bol zato, aby sídlo bolo v Štrasburgu. Je to tu bezpečnejšia, pokojnejšie, i keď strava je tu strašná,“
… zakončil Sulík.
