Štrasburg 15.12. 2015 –Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe. Veľkou témou posledných mesiacov sú iniciatívy za prehĺbenie integrácie eurozóny. Tento krok zastávajú najvýznamnejší …
… predstavitelia Európskej únie, ako aj samotných členských krajín – od predsedu Komisie alebo predsedu Európskej centrálnej banky, až po francúzskeho prezidenta a nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Je však veľmi pochybné, že by takéto plány, teda dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe dlhodobej stabilite eurozóny pomohli. Navyše, nedávno sa na verejnosť dostali veľmi kontroverzné informácie o tzv. zmluvách ANFA. Predstavitelia ECB ANFA nepokladajú za problémové, no mnohí sa s týmto názorom odmietajú stotožniť.
Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe
Otázka, ktorej sa týka daný bod rozpravy a ktorú Komisii položil europoslanec zastupujúci Hospodársky a menový výbor Roberto Gualtieri
V súvislosti s vyhlásením Komisie zo dňa 21. októbra 2015 o krokoch k dokončeniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600) sa Komisia vyzýva, aby odpovedala na nasledujúce otázky:
- Mohla by objasniť, ako v novom harmonograme európskeho semestra, ktorý predstavila vo svojom vyhlásení, zaistí kontrolnú funkciu Parlamentu stanovenú v rámci cyklu európskeho semestra?
- Mohla by poskytnúť aktuálne informácie o interinštitucionálnej dohode o európskom semestri medzi Parlamentom, Radou pre hospodárske a finančné veci (ECOFIN), Komisiou a Euroskupinou, ako sa uvádza v správe piatich predsedov?
- Mohla by objasniť, ako hodlá dosiahnuť väčšiu demokratickú legitimitu európskeho semestra?
- Mohla by podrobnejšie vysvetliť svoje rozhodnutie predložiť návrh, aby bol predseda Euroskupiny zástupcom eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde?
Kontext
V poslednej dobe sa čoraz viac zintenzívňuje tlak na to, aby sa eurozóna viac integrovala. Kľúčová bola v tomto tzv. Správa piatich predsedov, ktorú podpísali predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk, predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem a predseda Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
3 fázy dobudovania hospodárskej a menovej únie v Európe
- Fáza 1 alebo „prehlbovanie prostredníctvom činov“ (1. júla 2015 – 30. júna 2017): využívanie existujúcich nástrojov a súčasných zmlúv na zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, dosiahnutie zodpovednej fiškálnej politiky na úrovni členských štátov a na úrovni eurozóny, dobudovanie finančnej únie a posilnenie demokratickej zodpovednosti;
- Fáza 2, alebo „dobudovanie HMÚ“: zavedú sa ďalekosiahlejšie opatrenia na to, aby sa proces konvergencie stal záväznejší, napríklad pomocou súboru spoločne dohodnutých kritérií konvergencie, ktoré by mali právnu povahu, a aj pomocou ministerstva financií eurozóny;
- Záverečná fáza (najneskôr do roku 2025): po úplnej realizácii všetkých krokov by rozsiahla a skutočná HMÚ predstavovala stabilné a prosperujúce miesto pre všetkých občanov členských štátov EÚ, ktoré spoločne využívajú jednotnú menu, atraktívne aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa k nej budú chcieť pripojiť, ak na to budú pripravené.
Okrem iného má táto väčšia integrácia eurozóny zahŕňať
– vytvorenie spoločného rozpočtu pre eurozónu, jednotný bankový dohľad, jednotné riešenie krízových situácií bánk a jednotné poistenie vkladov (čiže dobudovanie bankovej únie), väčšia demokratická legitimita eurozóny a spoločné vystupovanie eurozóny, napr. vlastné zastúpenie eurozóny v Medzinárodnom menovom fonde, väčší sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie.
Zástancovia dobudovania hospodárskej a menovej únie v Európe
Okrem spomínaných piatich predsedov volali po dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe v posledných mesiacoch napríklad aj francúzsky prezident Hollande, 6 ministrov zahraničných vecí EÚ, eurokomisár pre hospodárske a menové veci Pierre Moscovici, francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron, šéf trvalého eurovalu (ESM) Klaus Regling, taliansky minister financií Piere Padoan a dokonca aj Angela Merkelová, ktorá vyhlásila:
„Hovorila som o potrebe prehĺbenia eurozóny už pred rokmi. (…) Na začiatku som hovorila o malom spoločnom rozpočte eurozóny na pomoc krajinám zlepšiť ich konkurencieschopnosť.“
Volania po ešte hlbšej integrácii
Niektorým sa aj predstavené návrhy mália, ako napríklad niektorým europoslancom vo Výbore pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu. Europoslanec Philippe Lamberts si napríklad myslí, že návrhu chýba viac solidarity. Ako vyhlásil:
„Obávam sa nárastu nerovnosti a chudoby. (…) Potrebujeme mechanizmus na zaistenie finančnej solidarity vo verejnom sektore. V súkromnom sektore ho už máme – banková únia.“
Francúzskej europoslankyni Pervenche Beres sa zase nepáčilo, že väčšia integrácia eurozóny by zahŕňala aj väčší dohľad nad rozpočtami nezodpovedných krajín. Ako povedala:
„Načo potrebujeme Fiškálnu poradnú radu a Agentúru pre konkurencieschopnosť? Potrebujeme investície v spravovaní eurozóny a schému ručenia za vklady!“
Viac toho istého
Inak tieto návrhy znamenajú samozrejme len viac toho istého. Eurozóna sa dostala do problémov preto, lebo niektoré krajiny nedodržiavali pravidlá a žili nad pomery. Riešením teda má byť ešte väčšia centralizácia rizika a ešte väčší morálny hazard. To môže na čas priniesť stabilitu, ale za cenu o to väčších problémov v budúcnosti. A zatiaľ čo pri predchádzajúcich problémoch boli ohrozené len niektoré krajiny, ak nastanú podobné problémy v budúcnosti, ohrozené už bude skutočne prežitie samotnej eurozóny.
Informácie o ANFA
Základné informácie a objem peňazí
Nemecký finančný expert Daniel Hoffmann v rámci svojej PhD práce zistil, že národné centrálne banky (NCB) popri ich štandardných finančných operáciách vytvorili množstvo iných peňazí na iné účely ako monetárnu politiku.
Konkrétne, aktíva NCB nezahŕňajúce normálnu monetárnu politiku, dosiahli ku koncu minulého roka 575 miliárd eur, čo je navýšenie z 200 miliárd eur v roku 2006. Najväčší objem týchto aktív má CB Francúzska (170 mld. eur) a najmenší Bundesbanka (14 mld. eur). Ďalej, napríklad CB Talianska má tieto aktíva vo výške 125 mld. eur a CB Belgicka vo výške 28 mld. eur. Pre porovnanie, mesačné nákupy v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB dosahujú 60 miliárd eur a za 25 mesiacov plánovanej činnosti tohto programu majú dosiahnuť spolu 1 500 miliárd eur.
Financovanie vládnych dlhopisov?
To vyvoláva otázky ohľadom toho, či nákupy NCB neprispeli k financovaniu vlád v eurozóne. Predseda ECB Mario Draghi to však odmietol: “Úplne by som vylúčil možnosť monetárneho financovania. Oni (NCB) nenakupujú z primárneho trhu a ich investičné politiky sú dosť široké.” Draghi tiež povedal, že medzi vydaním dlhopisov a ich nákupom bankami bola dostatočná časová medzera. Veľké rozdiely medzi portfóliami NCB Draghi vysvetľuje ich odlišnými investičnými politikami.
Nedostatočná transparentnosť
Podľa Daniela Hoffmanna je pri týchto nákupoch najväčší problém s nedostatočnou transparentnosťou. Prvým krokom k väčšej transparentnosti by podľa neho malo byť zverejnenie zmlúv ANFA medzi ECB a národnými CB. Člen výkonnnej rady ECB Peter Praet je naklonený väčšej transparentnosti: “Nevidím žiadny problém ohľadom väčšej transparentnosti pri tejto záležitosti. (…) Ale rozhodnutie musí byť vykonané Správnou radou.”
ECB tiež vo svojom stanovisku uviedla, že “nekontrolované vytváranie peňazí” nemôže nastať, keďže pri ANFA je pre každú NCB strop toho, koľko aktív môže nakúpiť, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu monetárnej politiky. Faktom ale je, že výška týchto stropov nie je zverejnená a aj keď NCB majú povinnosť o týchto nákupoch informovať ECB, nie všetky NCB tieto informácie sprístupňujú aj verejnosti.
Prepis vystúpenia: Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe
Richard Sulík:
„Ďakujem pekne.
Vážený pán Dombrovskis, je to veľmi pekné, že chcete obnoviť dôveru v spoločnú menu, ale robíte pravý opak. Opakovane porušujete vlastné pravidlá, do Grécka posielate znovu a znovu ďalšie peniaze. Stále viac a viac než je celý investičný balík pána Junckera. Rovnako porušujete pravidlá tým, že dovoľujete Taliansku a Španielsku neustále robiť nové a nové dlhy, a to ani nehovorím o Francúzsku. Komisia je príliš slabá, aby potrestala Francúzsko. Okrem toho Európska centrálna banka podporuje robenie nových dlhov. Každý mesiac kupuje nové obligácie za 60 miliárd Eur. To je tiež porušovanie pravidiel. Okrem toho máme úrokovú mieru rovnú takmer nule, proti tomuto pozvanie robiť nové dlhy a papierového tigra Pakt rastu a stability.
Pán Dombrovskis, Vy nepotrebujete neviem čo všetko, bankovú úniu a podobne. To čo potrebujete, je dodržiavanie existujúcich pravidiel.
Ďakujem.“
Predsedajúca:
„Pán Sulík, je tu modrá karta od pána Buonanna. Akceptujete ju?
Nech sa páči, pán Buonanno, máte slovo.“
Gianluca Buonanno:
„Len jedna otázka. Dobre. Hovorili ste o Taliansku, ktoré vyrába nové dlžoby. Zaujíma ma, keď kolega uvádza Taliansko, robí to preto, že má nejaké údaje. Ale hovorí nezmysly. Taliansko nevyrába ďalšie dlhy. Taliansko má menej ako 3%, 2,4% zadlženosti HDP. Ak nejaká krajina dodržiavala dohody, tak je to Taliansko, tak prosím, keď vystupujete, tak hovorte o Taliansku presné veci p. Sulík.“
Richard Sulík:
„O tom, kto tu hovorí nezmysly sa môžeme baviť. Stav dlhov v Taliansku je 140% a 2,4%, to čo ste Vy uviedli, milý pane, to sú práve tie nové dlhy a 2,4% je zadlženie Talianska tento, budúci alebo minulý rok. Po druhé, je tu aj skryté financovanie cez Taliansku národnú banku, tam bol ešte p. Draghi pri moci. Myslím, že 140 miliárd ďalších dlhov, ktoré sú skryté niekde v bilancii. Takže na Vašom mieste by som bol úplne, úplne ticho.”
