Štrasburg 28.10. 2015 | Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie. Návrh predložený na hlasovanie Európskeho parlamentu prijíma povinné ciele obmedziť niektoré látky, ktoré znečisťujú …
… ovzdušie. Neodôvodnene prísne environmentálne štandardy však dosahujú opak zamýšľaného, keďže firmy a výrobu vyháňajú do krajín, ako je Čína alebo India, pričom v dôsledku tamojších nízkych environmentálnych štandardov globálne množstvo emisií, resp. znečistenie ovzdušia stúpa. Ak však chce Európska únia predsa zlepšiť kvalitu ovzdušia, v prvom rade by sa mohla pozrieť na svoje vlastné politiky, ktoré vedú k neefektívnemu využívaniu zdrojov, a tak v konečnom dôsledku aj k vyšším emisiám.
O čo v návrhu témy Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie ide
Návrh Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie predložený na hlasovanie Európskeho parlamentu prináša nové záväzné ciele pre členské krajiny pri znižovaní emisií pre oxid syričitý, oxidy dusíka, prchavé organické zlúčeniny, amoniak a tuhé častice.
Problémy návrhu emisií určitých znečisťujúcich látok v ovzduší
Návrh na obmedzenie emisií určitých znečisťujúcich látok v ovzduší zníži konkurencieschopnosť priemyslu a poľnohospodárstva a zároveň zvýši ceny potravín, priemyselných výrobkov a motorových vozidiel pre spotrebiteľov.
V prípade návrhu témy Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie ide navyše o rovnaký problém ako pri klimatických cieľoch Európskej únie – nadmerne prísne environmentálne štandardy vyháňajú podniky z Európskej únie do krajín, ako sú Čína alebo India, kde sú environmentálne štandardy na oveľa nižšej úrovni. Takéto nezmyselne prísne klimatické ciele Európskej únie tak nielen poškodzujú ekonomiku a zamestnanosť v EÚ, ale aj zvyšujú globálne množstvo emisií, resp. zväčšujú globálne znečistenie ovzdušia.
Európska únia sa snaží zachraňovať celý svet
Európska únia sa navyše opäť snaží zachraňovať celý svet – chce byť globálnym lídrom v environmentálnych štandardoch, chce zachraňovať utečencov a aj ekonomických migrantov z tretích krajín a zároveň by chcela, aby jej ekonomika rástla a nezamestnanosť sa znižovala. Tieto ciele však sú v priamom rozpore a navyše niektoré z nich, ako spomínané nadmerne prísne environmentálne štandardy, sú v rozpore aj s vlastnými cieľmi.
Ako pomôcť životnému prostrediu a ekonomike zároveň
Významným zdrojom emisií amoniaku a metánu je poľnohospodárstvo. Vzhľadom na existenciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie však má poľnohospodárstvo v Európskej únii dnes od trhu ďaleko.
O tom, kto bude úspešný totiž nerozhodujú priania zákazníkov, ale pravidlá a dotácie byrokratov.
Ak by však v poľnohospodárstve Európskej únie bol skutočný trh, úspešní by na ňom boli len tí, ktorí dokážu plniť priania zákazníkov najefektívnejšie. Inak povedané, tí, ktorí najviac dbajú na čo najefektívnejšie využitie zdrojov a snažia sa čo najviac eliminovať plytvanie.
Ak teda chce Európska únia bojovať za čistejšie ovzdušie, nemala by prijímať ďalšie byrokratické opatrenia, ale mala by sa v prvom rade pozrieť na svoje vlastné politiky a obmedziť tie, ktoré samy prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia.
Pomohlo by to aj dnes produktívnym poľnohospodárom, ktorí nedokážu konkurovať ich zahraničným kolegom s vyššími dotáciami a znamenalo by to tiež aj nižšie ceny pre zákazníkov.
Prepis vystúpenia: Emisie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie
„Na jednej strane Európska komisia bojuje proti amoniaku, proti metánu, jemným tuhým časticiam, a na druhej strane podporuje poľnohospodárstvo, ktoré práve tieto emisie produkuje, a to sumou 60 miliárd Eur ročne.
Európska komisia bojuje proti niečomu, čo zároveň podporuje.
To je výborný príklad nekoncepčnosti a nesystémovosti Európskej komisie.
Navyše, Európska únia sa opäť raz snaží zachrániť celý svet. Chce byť globálnym lídrom v environmentálnych cieľoch, chce zachraňovať všetkých migrantov, ktorí idú okolo, roky už zachraňuje Grécko… Zároveň chce, aby ekonomika rástla a dlhy klesali.
Toto je nezlučiteľné.
Toto môžu chcieť len euroromantici odtrhnutí od reality.
Áno, chráňme životné prostredie, ale Európska únia nemusí byť na prvom mieste, kým má také množstvo iných problémov.
Ďakujem.“
