Grécko po ôsmich rokoch opustilo euroval. Zachránila ho Európa? Koho chce strana Sloboda a Solidarita osloviť silnými vyjadreniami proti migrantom a ako vníma konkurenciu v budúcej strane Andreja Kisku? Pýtali sme sa predsedu strany SaS Richarda Sulíka.
.írsko, Portugalsko, Španielsko, Cyprus a v deň, keď vychádza toto číslo .týždňa, už aj Grécko – všetky tieto štáty sú už von z eurovalu. Pomohol tento finančný nástroj zachrániť eurozónu?
Nie. Eurozónu zachránila Európska centrálna banka (ECB) dvoma krokmi. Jeden je, že zrazila úroky na nulu, to znamená, že obsluha dlhu nestojí v dlhodobom horizonte nič. A druhý krok ECB je, že začala vykupovať verejný dlh. Tvrdím, že v rozpore s pravidlami. No keď sa pozrieme na čísla, ktoré nepustia, Taliansko a Španielsko majú rekordné dlhy – nikdy nemali vyššie než dnes – a Grécko je tesne pod tým rekordom.
.v princípe však tieto opatrenia ECB začali platiť až niekoľko rokov po tom, ako sa schválil prvý dočasný aj druhý trvalý euroval, čiže až po tom, ako sa naliala finančná pomoc do Grécka. A pokiaľ ide o vykupovanie dlhopisov, to sa predsa Grécka netýkalo. Čiže zachránili sme Grécko vďaka eurovalu?
Nie. V čom má záchrana spočívať?
.v tom, že nevypadli z eurozóny.
V prvom rade sme zachránili investície nemeckých a francúzskych bánk. Veľká časť súkromného dlhu sa premenila na verejný dlh.
.ale situácia je taká, že v Grécku sa stále platí eurom, eurozóna funguje. Ak by eurovaly neboli, fungovala by eurozóna podľa vás dnes?
Jasné, že by fungovala, len Grécko by v nej nebolo.
.nestroskotalo by to na domino efekte? Nevrhli by sa investori na Taliansko, Španielsko?
Som presvedčený, že nie. To bolo len strašenie, a to preto, lebo nejako museli obhájiť, že idú zachrániť investície nemeckých a francúzskych bánk. Grécko dnes má euro, ktoré je preň príliš silné. Veď dnes sú Gréci obete. Sedem rokov je tam recesia, to je niečo strašidelné. Pozrite si obchodnú bilanciu Grécka, pozrite si jeho zadlženosť, v čom mu to pomohlo? Keď sa začala kríza, malo dlh 200 miliárd eur, dnes má 300. Čo pomohlo, že majú o 100 miliárd vyšší dlh?
.obyvatelia sa rozhodli, že chcú platiť eurom…
Obyvatelia nevedeli. Je to náročná ekonómia, treba poznať množstvo súvislostí. Dokonca ani väčšina ekonómov ich nepozná. Áno, rozhodli sa pod vplyvom nejakej davovej psychózy alebo pod vplyvom všeobecného strašenia, že nastane koniec sveta, keď opustia eurozónu. Gréci si teda riadne vytrpeli a naďalej tým trpia.
.päť posledných kvartálov majú rast. Prvý štvrťrok 2018 mali rast HDP vyše dvoch percent. Čiže neveríte v to, že Grécko je schopné sa z tohto nejakým spôsobom dostať?
Oni sa z toho časom dostanú. No za akú cenu? Stratených dvadsať rokov? Prejde dvadsať rokov a budú tam, kde začali. Budú mať taký balvan na nohe len preto, lebo museli byť zachránené investície súkromných bánk. Navyše, z členstva v eurozóne spravili európski lídri dogmu – stoj čo stoj nikto nesmie opustiť eurozónu. Prečo vlastne?
.strana SaS napísala Manifest slovenského eurorealizmu, kde okrem iného navrhujete, že „ak členský štát eurozóny nedodržuje päť rokov po sebe podmienky členstva (verejný dlh menej ako 60 percent, deficit menej ako 3 percentá), pristúpi sa k jeho vylúčeniu z eurozóny“. Píšete tam síce o prechodnom období, no fakticky by ste podľa tohto návrhu z eurozóny vylúčili väčšinu jej existujúcich členov vrátane Rakúska, či dokonca Nemecka. Pomohla by takáto neistota euru?
Väčšinou by to boli členovia, ktorí sa tam nikdy nemali dostať. Nijaký klub na svete predsa nemôže dlhodobo a zdravo fungovať tak, že im povieme: tu sú pravidlá a tie vzápätí porušíme. Taliansko sa nikdy nemalo stať členom eurozóny, lebo ich verejný dlh bol 100 percent. Ani Grécko, tam už nie je o čom ani diskutovať. Ešte aj štatistiky falšovali.
.takýto návrh by sa však dotkol aj štátov, akými sú Nemecko, Francúzsko, Rakúsko…
No aký to má zmysel? Potom spravme iný spolok. Povedzme, máme tu iné euro, kde deficit nemusí byť tri percentá, ale päť, kde maximálny verejný dlh nebude 60 percent, ale 200, no hlavne dodržujme tie pravidlá. Keby sa toto povedalo, tak iné krajiny, možno Estónsko, by povedali, že do takého spolku nechcú ísť. Patril som k horlivým zástancom. Bol som vtedy poradcom Jána Počiatka, pripravoval som materiály, aby sme presvedčili Fica, že euro je solídny poctivý klub a oplatí sa tam vstúpiť. Osobne by som to napríklad nerobil, keby som vedel, že členovia môžu mať 200 percent HDP dlh.
.čiže by ste nevstupovali do eurozóny…
Dnes nie. Dnes by som nevstupoval, no zároveň hovorím, že by som dnes ani v nijakom prípade nevystupoval, lebo takzvané transakčné náklady sú šialene vysoké. Čiže hovorím, že dnes, keď vidím, na akých skutočných pravidlách eurozóna funguje, by som už do nej nevstupoval.
.ako vidíte budúcnosť eurozóny?
Ak to takto pôjde ďalej, bude sa potácať od problému k problému a jedného dňa sa nájde krajina, ktorá bude chcieť vystúpiť.
.ktorá?
Možno niektorá zo silných severských krajín.
.keď sa na to pozrieme z pohľadu slovenskej politiky a na rok 2011, nikdy ste sa nezobudili s tým, že ste si prečítali nejakú veľkú kauzu súčasnej vlády a povedali si, že to za to nestálo?
Pozrite, my sme urobili chybu, a to tú, že sme ostali sedieť v sále počas hlasovania. Keby sme minútu pred hlasovaním opustili sálu, naši koaliční partneri by videli, že naozaj urobíme to, čo sme im vraveli pol roka. Totiž, že za takéto niečo hlasovať nebudeme. Som presvedčený, že by to hlasovanie stiahli. Toto priznávam ako chybu, ktorá pramenila z našej neskúsenosti. Išiel som do politiky, aby som hlasoval podľa najlepšieho vedomia a svedomia, a to sme aj urobili.
.výsledok je teraz taký, že odvtedy tu vládne Smer, Grécko ďalej platí eurom a tak či onak sme tam poslali peniaze.
Smer tu dávno nemusel vládnuť, keby Bugár dodržal svoje slovo, že so Smerom do vlády nepôjde, keby Procházka nezblbol pol národa, že aký on bude gazda a že so Smerom určite nepôjde. Nemôžem byť predsa všetkému na vine len ja a už vôbec nie sedem rokov po udalosti.
.tam už však bolo jasné, že keď sa Dzurinda nedohodne s vami, tak sa dohodne s Ficom.
Mal sa s ním dohodnúť predtým, než dokopal Ivetu Radičovú k spojeniu hlasovaní. Mohli sa dohodnúť a mohli sme vládnuť ďalej, ale Dzurindovi o to vôbec nešlo.
.a o čo mu podľa vás išlo?
O to, aby sa zbavil Ivety Radičovej. Veď to bol jeden pokus za druhým – generálny prokurátor, daňový úrad Košice, spojenie hlasovaní.
.všetko nasvedčuje tomu, že Andrej Kiska sa rozhodne založiť vlastnú stranu. Teraz uvažuje, akých ľudí do nej pozve. Existuje aj možnosť, že by tam boli Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda. Viete si s nimi predstaviť spoluprácu?
Viem spolupracovať s kýmkoľvek okrem Smeru a Kotlebu. Keď tam budú títo páni, Dzurinda a Mikloš, budeme znovu fungovať. Som ochotný urobiť veľa ústupkov a veľa času stráviť tým, aby vznikla dohoda. No keď raz dohoda vznikne, tak sa skončí fáza kompromisov a ústupkov, a potom sa musí dohoda bezpodmienečne dodržiavať. Toto by páni Mikloš a Dzurinda teraz veľmi dobre vedeli.
.rozprávali ste sa s Andrejom Kiskom o jeho projekte?
Mal som s ním osobnú debatu, ktorá bola veľmi otvorená a dlhá. Keďže bola osobná, tak vám iba potvrdím, že bola.
.hovorili ste, že ak sa Andrej Kiska rozhodne vstúpiť do politiky, prispieva k triešteniu pravice, no keď sa už teraz pozrieme na posledný prieskum agentúry Focus, vy máte vyše dvanásť percent, hneď za vami je Kotleba a Boris Kollár. Andrej Kiska ešte svoj projekt nezaložil a pravica sa už triešti. Čo robíte preto, aby ste to zastavili?
Podľa prieskumov bol Juraj Droba tretí až štvrtý v poradí ako kandidát na župné voľby a Ftáčnik mal byť dnes županom. Na základe niektorých prieskumov sme po voľbách v roku 2016 ani nemali byť v parlamente. Nevidím preto najmenší dôvod komentovať tieto čísla. Nechcem tým povedať, že renomované agentúry ako Focus na čele s pánom Slosiarikom alebo agentúra AKO na čele s pánom Hříchom by manipulovali s prieskumami. Veľká časť voličov, možno tretina, možno až polovica, sa však rozhodne v posledných dvoch týždňoch pred voľbami. Preto si myslím, že o prieskumy sa nedá oprieť. Nemá zmysel špekulovať. Je rok a pol do volieb. V našich plánoch vychádzame z toho, že voľby budú v riadnom termíne, že nebudú predčasné.
.robíte si analýzy toho, akým spôsobom reagujú vaši voliči na vznik PS alebo strany Spolu? Sledujete, či tam dochádza k nejakým pohybom?
Sledujeme to a vieme, že tam dochádza k nejakým pohybom. Chápeme, že keď je viac hráčov, tak sa to musí nejako rozptýliť. No na túto tému vám poviem už len toľko, že bič plieska na konci.
.to znamená čo?
To čo som povedal. Bič plieska na konci.
.zaoberali ste sa aj tým, čo urobí s vašimi preferenciami projekt Andreja Kisku?
Nie. Chcem vidieť toho, kto povie, že preferenčne pôjdete tam, vo výsledku budete hentam. Takže nie. My trávime čas do volieb inak, a to poctivou prípravou. Myslím si, že teraz je omnoho dôležitejšie, než si robiť analýzy s nepresnými číslami, pripraviť sa na vládnutie. Máme súbor reformných diel, ktoré sú výsledkom tisíc hodín práce. S nimi predstúpime pred voličov počas volebnej kampane. Preto v tejto súvislosti riešiť, kto má aké percentá, kto, kde, ako, aké presuny…
.dobre teda, tak poďme k reformám. Prečítali sme si rozhovor s Janou Cigánikovou, ktorá je vaša tímlíderka pre zdravotníctvo. Vyhlásila v ňom, že sa necíti na ministerku zdravotníctva. Aký to je potom odkaz voličom, keď máte tímlíderku, ktorá nechce byť ministerkou?
U nás nie je tímlíder automaticky tieňový minister alebo riadny minister. Ak predstavíme tieňovú vládu, tak samozrejme predstavíme aj tieňového ministra zdravotníctva. Dnes vám môžem povedať, že Janka Cigániková to nebude a máme viacero takých tímlídrov.
.no nie je to pre vášho voliča mätúce?
Je to mätúce azda v tomto momente, uznávam, ale garantujem vám, že to nebude mätúce v dostatočnom čase pred voľbami. Chceme byť pred voľbami takí pripravení, že predstavíme nielen všetkých potenciálnych ministrov, ale aj všetkých potenciálnych šéfov výborov v parlamente. To sú, skrátka, dve skupiny, ktoré musia ladiť a musíte mať tieto posty obsadené. Čiže, predstavíme trinásť tieňových ministrov a trinásť šéfov výborov. S Jankou Cigánikovou počítam práve ako so šéfkou zdravotníckeho výboru. Dnes vám môžem prezradiť, že naším tieňovým ministrom zdravotníctva bude Martin Barto.
.kedy chystáte to predstavovanie?
Máme plán, no teraz je ešte priskoro niečo zverejňovať.
.ste naozaj presvedčený o tom, že voľby budú v riadnom termíne?
Nie som o tom úplne presvedčený. V našich strategických plánoch vychádzame z termínu riadnych volieb, no máme v zálohe aj plán B a sme pripravení plán A strčiť do šuplíka. Aj tak využijeme súbor reforiem, ktoré sme pripravili. Tie sú kľúčové. Na reformách pracovalo tridsať až štyridsať ľudí, ktorých musíte skoordinovať a presvedčiť o správnosti vašich krokov. Tá príprava na voľby je tak oveľa komplexnejšia, než sa zvonka môže zdať. No musíme to robiť takto, ak sa chceme poctivo pripraviť.
.nepretvárate SaS na ľudovejšiu stranu, napríklad aj v súvislosti s vašimi silnými vyjadreniami na adresu migrantov? Nesnažíte sa loviť voličov aj v rybníkoch, v ktorých ste pred tým nelovili?
Vy to vidíte príliš rybníkovo. My hovoríme to, o čom sme presvedčení. To, čo považujeme za správne, za liberálne, za prospešné pre krajinu. Keď to budeme robiť dostatočne dôsledne a prakticky vo všetkých oblastiach, automaticky sa pretvoríme na veľkú parlamentnú stranu. To je náš plán. Nechcem to však merať podľa prieskumov, lebo tie lietajú hore-dolu. Počkáme si na voľby. Musím povedať, že cielime na vyšší výsledok, než aký sme dosiahli v posledných voľbách.
.v reakcii na vyjadrenia Martina Poliačika ste vyhlásili, že pri súčasnej politike Angely Merkelovej budú Nemci do dvoch generácií vo vlastnej krajine v menšine.
No a nie je to podľa vás desivé?
.a budú?
Budú.
.na to ste ako prišli?
Na to som prišiel tak, že som si pozrel tvrdé dáta. Za posledných dvanásť rokov stúpol počet cudzincov o 28 percent, na 19 miliónov. Počet Nemcov klesol o šesť percent, približne na 62 miliónov. Takáto projekcia stačí.
.no veľká časť tých cudzincov nie sú azda iba migranti z tretích krajín, ale aj Francúzi, Poliaci, Portugalci alebo Česi.
A povedal som, že sú to len migranti? Hovorím, že do dvoch generácií budú Nemci vo svojej vlastnej krajine v menšine.
.je podľa vás migrácia najväčšia súčasná hrozba?
Áno, je. Najmä ak bude medzi migrantmi veľká väčšina moslimov. Jedného dňa demokratickými metódami vnútia Nemcom svoje nedemokratické móresy.
.počty migrantov prúdiacich do Európy teraz klesli na úroveň spred roka 2015, teda na úroveň pred vypuknutím migračnej krízy.
Toto však nie je ako horúčka! Nie je to tak, že teraz klesla teplota, a preto je všetko vybavené. Oni sú už tam a ich počet sa kumuluje.
.keď niekto uteká pred vojnou, nemá právo na to, aby požiadal o azyl a zostal tu nejaký čas? Z toho milióna ľudí, ktorí prišli do Nemecka, bolo 550 000 ľudí zo Sýrie. Viac než polovica.
Po prvé, vojna nie je dôvod na udelenie azylu, podľa Ženevskej konvencie je to…
.. udelenie dočasnej ochrany.
Čiže nemajú právo na azyl. Po druhé, áno, tým ľudom treba pomôcť, no môžeme to urobiť aj priamo na mieste. Po tretie, aktuálne v španielskej enkláve Ceuta sú tisícky ľudí, a nie Sýrčania, ktorí podnikajú masívne útoky so železnými tyčami a nehaseným vápnom na španielske hranice.
.nespájajme tieto dve témy.
Prečo nie?
.už to urobil expremiér Fico a spôsobil na Slovensku davovú psychózu, keď vo vyjadreniach dával do jedného vreca ekonomických migrantov z Afriky a sýrske rodiny, ktoré mali reálne problém.
No aj tie sýrske rodiny mohli zostať v prvej bezpečnej krajine. V Grécku, ktoré je súčasťou Európskej únie. Ak niekto uteká pred vojnou, nepotrebuje utekať cez polovicu Európy. Pokiaľ viem, v Grécku vojna nie je, ani v Bulharsku. Dokonca sa dobýjali z Grécka do Macedónska, ktoré ani nie je v Únii. Utekali pred vojnou? Nie. Utekali za známymi alebo za lepším životom, čo je síce ich legitímna snaha, no legitímne úsilie Európy je zatvoriť hranice. My predsa nemôžeme riešiť chudobu tak, že si ju naimportujeme.
.koho teda máme vpustiť do Európy?
A prečo musí stále prebiehať diskusia o tom, že koho sem ideme púšťať?
.sme jeden z najbohatších regiónov sveta a legitímne sem ľudia chcú ísť. Je na nás sa rozhodnúť, koho tu chceme, a koho nie. Pýtame sa teda, koho, ak teda vôbec niekoho podľa vás?
Nevidím dôvod organizovať masové vstupy. Keď sem príde niekto, napríklad náš člen Selim, moslim z Iraku, ktorý sa tu oženil, žije tu normálne ako vy, ja a všetci ostatní, nepoviem na to pol slova. Dokonca s ním trávim dovolenky. Nehovorím, že nikto sem nemôže prísť, no uznávam, že je prirodzený priesak, keď tu niekto študuje alebo sa sem ožení. V poriadku. Ak sem príde rodina z Ukrajiny s tromi deťmi, ktorá tu chce dlhodobo riadne žiť podľa našich platných pravidiel a je z nášho kultúrneho okruhu, takisto nepoviem ani pol slova. To je aj rozdiel medzi migráciou mojich rodičov do Nemecka. Chceli sme žiť tak, ako žili Nemci. Či už je v tom miera slobody, možnosť podnikať alebo cestovať. Nešli sme tam s tým, že môj otec bude zakladať bunku komunistickej strany.
.ale ani všetci moslimovia, Sýrčania, ktorí prišli do Európy, nezakladajú teroristické bunky.
A ja som ani nikdy nič také nepovedal.
.budete pri zostavovaní vlády v najbližších voľbách?
Je to cieľ. Načo sa budem na niečo hrať. Netrasiem sa za tým a ak voliči rozhodnú tak, že nebudeme zostavovať vládu alebo nebudeme jej súčasťou, akceptujem to. Voliči mali na výber a vybrali si inak. Ak však budem pri zostavovaní vlády, nebojím sa prevziať zodpovednosť. Budem to robiť so všetkou energiou, zodpovednosťou a odbornosťou, ktorú mám k dispozícii, samozrejme, s mojimi ľuďmi.
Richard Sulík
Je predsedom najsilnejšej opozičnej strany SaS, necelé dva roky bol predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 2014 je europoslancom. Má 50 rokov, manželku a štyri deti.
