Štrasburg 26.11. 2014 – Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Výsledky stretnutia skupiny G20 a hospodársky rast Európskej únie. V poradí deviate stretnutie hláv štátov, ktoré sa uskutočnilo v austrálskom Brisbane v dňoch 15.-16. novembra …
… 2014 bolo venované predovšetkým hospodárskemu rastu. Jedným z výstupov je, že aj 5 rokov po vypuknutí svetovej krízy je obnova v nedohľadne.
Hospodársky rast Európskej únie je v nedohľadne
Hoci sa globálny ekonomický rast postupne zotavuje/obnovuje, tempo rastu v Európskej únii zostáva stále pod úrovňou toho, čo je potrebné na opätovné zvýšenie zamestnanosti, zabezpečenie trvalého zvyšovania životnej úrovne a dosiahnutie vyváženejšej globálnej ekonomiky.
Na tom, že v EÚ nie je hospodársky rast, nie je nič prekvapivé. Európska únia totiž stále nespravila nič pre jej skutočné riešenie a väčšina jej návrhov aktuálne problémy len posilňuje. Tu je zopár dôvodov, prečo obnova neprichádza:
1. Too big to fail inštitúcie
Európska únia sa zo všetkého najviac bojí krachov veľkých inštitúcií, či už sú to banky alebo vlády. No aj keď je krach bolestivý, oveľa horšie je aj naďalej podporovať nevhodné správanie. EÚ však robí presný opak – namiesto toho, aby nechala nezodpovedné banky a vlády skrachovať, čo je mimochodom podľa platných pravidiel jej povinnosťou, morálny hazard dostáva na systémovú úroveň – či už vytvorením záchranných mechanizmov pre krajiny eurozóny, alebo vytváraním bankovej únie založenej opäť na zachraňovaní nezodpovedných členov.
2. Európska únia a jej nadmerné vládne výdavky
Európska únia sa chce z krízy silou-mocou “preinvestovať”, čo v skutočnosti znamená – chce prerozdeliť čo najviac daní firiem a zamestnancov, pretože si myslí, že tieto peniaze vie využiť lepšie, ako oni sami. No aj samotný Európsky účtovný dvor nedávno po 20. krát za sebou upozorňoval na závažné pochybenia pri míňaní prostriedkov EÚ. Ak by EÚ bola zodpovedná, tak by na základe toho bola pri míňaní opatrnejšia a svoj rozpočet by znížila. No ako to už pri byrokratoch býva, EÚ chce spraviť presný opak – preinvestovať ďalších 300 miliárd eur na podporu daňovníkov.
3. Stále viac regulácií Európskej únie
Európska únia tak, ako tomu, kto má v ruke kladivo všetko vyzerá aj klinec, tak aj byrokrati majú na každý problém univerzálne riešenie – viac regulácií. No problémy, ktoré EÚ reguláciami rieši, sú prakticky vždy len riešením problémov, ktoré priniesli predchádzajúce regulácie, alebo sú liečbou, ktorá je horšia ako samotná choroba – narobia viac škody ako úžitku.
Firmy a zamestnanci daňami musia živiť projekty Európskej únie
Vzhľadom na tieto veci skutočne nie je prekvapivé, že Európska únia nezažíva skutočný rast. Firmy a zamestnanci totiž svojimi daňami musia živiť veľkolepé projekty politikov a nezodpovedné správanie bánk a vlád, ktoré už dávno mali skrachovať. Čím viac peňazí firmy minú na tieto neperspektívne veci, tým menej peňazí firmám zostane na vytváranie skutočne požadovaných pracovných miest a na uspokojovanie reálnych trhových potrieb zákazníkov.
Podobne negatívny efekt majú aj regulácie. Podnikatelia musia čoraz viac svojho času venovať spĺňaniu hlúpych byrokratických nariadení, namiesto toho, aby hľadali čo najefektívnejšie spôsoby, ako uspokojiť požiadavky zákazníkov. A keď o výrobe rozhodujú byrokrati namiesto zákazníkov, chudoba a nezamestnanosť na seba nenechajú dlho čakať.
Prepis vystúpenia Richarda Sulíka k téme: Výsledky stretnutia skupiny G20 a hospodársky rast Európskej únie.
Vážený pán komisár,
Na samite G20 ste opäť raz konštatovali, že Európe chýba rast. Na tom nie je vôbec nič prekvapivé, preto lebo Európa robí v podstate všetko pre to, aby žiaden rast nebol.
Zvyšuje dane, zhoršuje podnikateľské prostredie.
Európska únia vymýšľa stále nové regulácie a dáva si nereálne klimatické ciele.
A potom sa všetci len čudujú, že nie je rast. Že z Európy odchádzajú firmy. Jediné riešenie, na ktoré sa Európska únia zmôže je ešte viac vládnych výdavkov. Ešte viac toho, čo spôsobilo dlhovú krízu, ešte viac výdavkov, ešte viac dlhov.
Ak chce Európska únia skutočne riešiť rast a skutočne znižovať nezamestnanosť, musí nechať skrachovať banky a štáty, ktoré nevedia hospodáriť.
Musí znížiť mieru regulácií, musí prestať s prehnanou ochranou životného prostredia, s klimatickými cieľmi a musí systematicky zlepšovať podnikateľské prostredie.
