Štrasburg 10.3. 2015 – Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Výročná správa za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – Boj proti podvodom. OLAF, teda Európsky úrad pre boj proti podvodom je inštitúciou, ktorej cieľom je riešiť …
… prípady zneužitia prostriedkov EÚ. No podobne ako mnohé iné orgány EÚ, ani Európsky úrad pre boj proti podvodom nie je vo svojej práci taký úspešný, ako by od neho európski daňovníci čakali. Vzhľadom na široko zakorenenú korupciu a plytvanie v rozpočte Európskej únie je preto namieste očakávať, aby OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom fungoval podstatne efektívnejšie.
1. Neefektívny Európsky úrad pre boj proti podvodom
Moje osobné skúsenosti s OLAF-om
Na Európsky úrad pre boj proti podvodom som podal k dnešnému dňu 10 podaní (spolu 13 prípadov), no pri väčšine z nich nám OLAF nepomohol, napriek zjavným a dobre podloženým podozreniam. Dva príklady absurdného rozhodovania OLAF-u:
- Štefan Duč – jeho aktivity Európsky úrad pre boj proti podvodom vyšetroval, zistil podvody a posunul prípad slovenským národným orgánom. Tie však ani po niekoľkých rokoch neboli ochotné dotiahnuť prípad do konca a došlo tam aj k manipulácii – keď bol prípad nepochopiteľne presunutý z úradu Špeciálneho prokurátora na okresného prokurátora a z prípadu vypadla časť o poškodzovaní európskych spoločenstiev, čo je zásadnou zmenou kvalifikácie prípadu
- Zavádzanie DRG v SR – jeden z pôvodných účastníkov zavádzania DRG v SR sa na nás obrátil, keďže bol svedkom mnohých pochybných aktivít a plytvania. Pán sa najskôr obrátil na Ministerstvo zdravotníctva a to poverilo kontrolou Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jeho predsedníčku. UDZS tak kontroloval UDZS. Keďže kontrola na národnej úrovni zlyhala, tak sme sa obrátili na Európsky úrad pre boj proti podvodom. Podľa neho však nemáme dostatok uchopiteľných dôkazov, čo nestačí na vyšetrovanie. No ten nedostatok dôkazov existuje práve preto, lebo ich logicky kvôli zmanipulovanej kontrole nebolo možné získať.
Európsky úrad pre boj proti podvodom tiež od nás minimálne raz žiadal aj informácie, ktoré boli v samotnom pôvodnom podaní, takže som im ich stadiaľ len skopíroval.
Na národné orgány nás navyše odkázali aj v iných ako spomínaných prípadoch.
Samozrejme, na týchto pochybeniach majú samotní úradníci OLAF-u len malý alebo žiadny podiel a dôvodom týchto problémov sú zrejme neefektívne pravidlá a nedostatočné kompetencie Európskeho úradu pre boj proti podvodom. No načo je Európskej únii takýto úrad, ktorý je vo veľkom neschopný, a pokiaľ mu niekto nenaservíruje veľmi konkrétne dôkazy a pokiaľ to ešte neprešlo národnými orgánmi, tak nie je ochotný konať? Európska únia sa hrdí tým, ako veľmi bojuje proti podvodom, ale ako sme sa presvedčili z prvej ruky, realita je zásadne odlišná.
Článok Hodinovka 610 eur – ako bruselské lemry bojujú proti korupcii
O tom, že najviac korumpuje Európska únia, som už písal. Preto ani neprekvapí, že OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom) sa od roboty nepretrhne, ročne odhalí podvody len za smiešnych 100 miliónov eur (menej ako jedna tisícina rozpočtu EU). Napriek tomu je nasledujúci prípad do očí bijúci:
Tunel na eurofondy ako vyšitý
Giorgos Boutos je grécky úradník a v roku 2006 bol poverený preveriť financie Gréckeho inštitútu pre pracovné vzdelávanie (OEEK). Giorgos Boutos zistil, že spomínaný inštitút, na 75 percent financovaný z eurofondov, platil hodinovú mzdu až 610 eur, vyučujúci vykazovali až 225 hodín mesačne, medzi nimi boli syn ministra, manželka politika… no skrátka tunel na eurofondy ako vyšitý. V podstate vôbec neprekvapuje, že grécke úrady s touto spreneverou miliónov eur nerobili vôbec nič.
OLAF strčil hlavu do piesku
Preto sa obrátil Giorgiod Boutos na OLAF a v júli 2010 poslal európskym bojovníkom proti korupcii 9-stranový list, v ktorom všetko popísal, pridal dôkazy, letenky, výpisy z účtov, falšované podpisy, skrátka predložil riadne zdokumentovaný prípad sprenevery eurofondov. Nestalo sa však absolútne nič. Európsky úrad pre boj proti podvodom strčil hlavu do piesku. Nuž tak sa pán Boutos obrátil priamo na šéfa OLAFu (prvý krát sa obrátil na gréckeho zástupcu v OLAFe, to si zrejme mohol rovno odpustiť), ale ani šéf sa neunúval odpovedať.
Giorgos Boutos to však nevzdával …
Giorgos Boutos napísal sťažnosť priamo Európskej komisii a konečne dostal odpoveď. Európsky úrad pre boj proti podvodom mu napísal, že prípad dostal číslo OF/2011/0704 a že mu ďakujú za jeho snahu chrániť prostriedky EÚ. Potom sa sedem mesiacov opäť neudialo vôbec nič, až v januári 2012 – po viacerých urgenciách a jeden a pol roka od nahlásenia – OLAF oznámil, že sa práve nachádza v reorganizácii.
Boju proti korupcii sa teda nemal kto venovať, lebo 435 úradníkov OLAFu s priemernou (superhrubou) mzdou 7400 eur bolo zamestnaných samými sebou.
A takto to vyzerá, keď bruselské lemry bojujú akože proti korupcii
Takže tak. Brusel rozdáva dotácie za vyše sto miliárd ročne a Európsky úrad pre boj proti podvodom má bojovať proti korupcii. Na to má rozpočet 57 miliónov eur a ďalších 21 miliónov eur rozdá ako podporu členským krajinám na boj proti korupcii, to je spolu 80% tej sumy, ktorú OLAF ročne vymôže.
Na stránke OLAFu sa nachádza neskutočných 7 úspešných prípadov za posledných 8 rokov. Takto to vyzerá, keď bruselské lemry bojujú akože proti korupcii.
V skutočnosti totiž bojovať vôbec nechcú, lebo presne vedia, že najviac sa nabalia politické elity a tie potom pekne krásne poslúchajú pri rôznych nezmyselných projektoch typu záchrana súkromných španielskych bánk.
Citácia z popisu kategórie Európskeho úradu pre boj proti podvodom:
Počas svojho pôsobenia navyše Európsky úrad pre boj proti podvodom dokázal získať naspäť v priemere až 100 miliónov eur ročne, pričom jeho aktuálny rozpočet má výšku len zhruba 60 miliónov eur.
To na prvý pohľad môže pôsobiť chvályhodne. Keďže úrad OLAF zachránil viac peňazí ako spotreboval, peniaze pre Európsky úrad pre boj proti podvodom vyzerajú ako dobrá investícia. V prvom rade sa však musíme pozrieť na efekt mŕtvej váhy – koľko z peňazí, ktoré Európsky úrad pre boj proti podvodom zachránil, by zachránili aj národné vyšetrovacie orgány, keby OLAF neexistoval? Ak je táto suma nižšia než zachránené peniaze EÚ po odčítaní nákladov na prevádzku OLAF-u, tak je Európsky úrad pre boj proti podvodom minimálne lepší než nič.
Hoci by aj takéto uznanie pri inštitúcií Európskej únie bolo pochvalou, od Európskeho úradu pre boj proti podvodom musíme chcieť viac. 100 miliónov eur síce vyzerá pôsobivo, no v skutočnosti nejde ani len o jediné percento celkových výdavkov Európskej únie.
Vzhľadom na všeobecné povedomie o masívnom zneužívaní eurofondov a plytvaní v inštitúciách EÚ by však človek od skutočne efektívneho úradu čakal minimálne násobne viac. Európsky úrad pre boj proti podvodom tak vo svojej súčasnej podobe rozhodne nie je efektívny.
2. Európsky dvor audítorov už dve desaťročia neschválil rozpočet EÚ
Európsky dvor audítorov (ECA) ( začal hodnotiť rozpočet EÚ v roku 1994. No odvtedy ho ani raz neschválil, keďže vždy našiel materiálne chyby vo výške viac ako 2%, čo považuje za hranicu hospodárneho využívania prostriedkov. Minulý rok ECA neschválil rozpočet EÚ už dvadsiaty krát v poradí a nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto situácia tento či najbližšie roky mala zmeniť. ECA navyše hodnotí len materiálne chyby – teda projekty, ktoré nedodržiavajú stanovené pravidlá. Ak teda napríklad nejaký byrokrat odklepne rozhľadňu v údolí, zjazdovku na ostrove bez kopcov a snehu, prípadne ak kúpi za 400 000 čistiace vozidlo pre obec Oslany s 2400 obyvateľmi, a tieto projekty sú postavené podľa pravidiel, tak je všetko v poriadku a tieto a ani podobné projekty sa nikdy medzi chybami, na ktoré poukazuje ECA, neobjavia.
Pritvrdenie pravidiel navyše nie je veľmi dobrou reakciou na tieto chyby. Ako totiž v minuloročnej správe uviedol ECA, členské krajiny v prvom rade hľadia na to, aby samotné peniaze boli minuté (maximalizácia čerpania je modlou politikov), v druhom rade na dodržiavanie pravidiel a až v treťom rade, a aj to len v obmedzenej miere, na dosiahnuté výsledky. Logika teda hovorí jasne – keďže táto situácia existuje aj po 2 desaťročiach neúspešných reformných snáh a ďalšie pritvrdzovanie pravidiel už nepomôže, tak jediným spôsobom, ako obmedziť podvody je obmedziť prerozdeľovanie. EÚ však robí presný opak – napriek realite (čerpanie len pre čerpanie) EÚ prichádza so stále novými iniciatívami, kde chce prerozdeľovať ďalšie a ďalšie peniaze, ako napr. 315-miliardový Junckerov balík.
Prepis vystúpenia R. Sulíka k téme: Výročná správa za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
Vážená pani komisárka Georgieva,
u nás na Slovensku je korupcia prítomná prakticky pri každom jednom projekte, ktorý je financovaný z eurofondov. Keďže Vy pochádzate z Bulharska, asi presne viete, o čom hovorím.
To, že na tejto korupcii z eurofondov sa podieľajú priamo politické špičky, je verejným tajomstvom nielen na Slovensku, ale aj vo veľa iných krajinách. A preto sa nič poriadne nevyšetrí. Preto nevyšetrí ani Európsky úrad pre boj proti podvodom – OLAF dokopy nič.
Za posledný rok som podal 13 podnetov na Európsky úrad pre boj proti podvodom. Z vlastnej skúsenosti Vám môžem povedať, títo páni spia zimným spánkom.
Ak chcete naozaj bojovať proti korupcii v eurofondoch, zrušte eurofondy. Aj tak nič neprinášajú. Pozrite sa na Grécko – oni ich dostali najviac a pozrite, v akom sú strašnom stave. Toto je riešenie.
Myšlienka Európskej únie nie je prerozdeľovať peniaze socialistickým spôsobom, ale spoločný trh.
Ďakujem.
