Financovanie Grécka – Richard Sulik: Opäť raz tu máme tému slovenských peňazí odtekajúcich do Grécka alebo niekam inam. Počuli sme od môjho predrečníka, Ľudovíta Kaníka, že EFSF, teda dočasný euroval, nebol vytvorený, aby sa zachraňovalo Grécko. Tak poďme sa teda pozrieť …
… najprv, dovoľte mi, aby som vám priblížil celé to trápenie s Gréckom.
V januári 2010 došli prvé nejaké obláčiky, kde sa začalo teda, že Grécko bude v platobnej neschopnosti. Krátko na to sa hovorilo, Grécko bude potrebovať, najprv sa hovorilo, že to zvládne samo, ale potom krátko na to, že 30 miliárd. Potom 60, potom 110, to bol ten prvý balík, kde táto Národná rada mala odvahu povedať nie a slovenským daňovníkom tým ušetrila takmer 800 miliónov eur.
Bola to zrejme iba nejaká svetlá chvíľka, lebo potom sa už nálady začali meniť a podaktorí mali dojem, že musia byť tí dobrí Európania, lebo dobrí Európania skrátka sú solidárni a posielajú peniaze aj do štátov, ktoré šafárili od buka k buku a ktoré sú ďaleko bohatšie.
Vraj do Grécka slovenská vláda nepošle ani cent – iba skoro 1,3 miliardy eur
Počuli sme napríklad aj od pani premiérky prísľuby, že do Grécka nepôjde ani cent, to sme počuli aj od bývalého ministra financií. 1. júla minulého roku sa však situácia zmenila, tu v národnej rade sme počuli, dobre, nepôjde naďalej ani cent, vystavíme záruky – 350 miliónov. 21. júla minulého roka to nebola pravda, bol daný prísľub v Bruseli, že záruky budú 800 miliónov eur. Ani nie štyri mesiace neskôr, 26. októbra na summite v Bruseli zástupcovia Slovenska schválili 1155 miliónov eur, vyše jednej miliardy – to je to, čo táto vláda teraz musí šetriť, tam sme sľúbili záruky do Grécka.
V skutočnosti v januári nakoniec Slovenská republika súhlasila so zárukami vo výške 1,3 miliardy. Zároveň sme ale boli ubezpečení, to sú len záruky. To je len papier, to je v podstate nič, to ani nedôjde k ich naplneniu. Pripomínam, že tieto záruky sú neodvolateľné a bezpodmienečné. A že sa tu nejedná len o nejaké papieriky potvrdzuje aj to, že Slovenský štátny dlh kvôli zárukám, ktoré sme vystavili z dočasného eurovalu pre Grécko, stúpol zo 47% na vyše 50. Toto je holý fakt a netvárme sa a neklamme sa, že Slovensko neplatí do Grécka.
Keby Grécko vyhlásilo platobnú neschopnosť, Európa si mohla ušetriť veľa peňazí a problémov
Ako vieme, v Grécku boli prednedávnom voľby. Ani na štvrtý krát sa im nepodarilo zostaviť vládu. Je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k novým voľbám a keď sa toto stane, tak je vysoká pravdepodobnosť, že strana, ktorá získa najviac poslancov bude združenie Syriza, ktorá odmieta úsporné programy Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, takzvanej trojky. Čo potom? Potom možno Grécko vystúpi z eurozóny. Možno bude musieť vystúpiť a s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyhlási platobnú neschopnosť. Keby Grécko bolo vyhlásilo platobnú neschopnosť pred dvomi rokmi, mohlo mať to najhoršie za sebou a Európa mohla mať ušetrených veľa peňazí a problémov.
Dva roky sa tu summituje. Za túto dobu, bolo 23 summitov. Desiatky špičkových top predstaviteľov Európy sa venovalo jednému Grécku. Dva roky riešime krízu a všetky podstatné ukazovatele sú horšie. Dlhy v Grécku sú oveľa vyššie, v celej eurozóne alebo Európskej únii sú vyššie: nezamestnanosť v Grécku je vyššia, nezamestnanosť v Španielsku tiež. Ratingy sú nižšie a riešenie krízy je v nedohľadne.
Ak Grécko vyhlási platobnú neschopnosť Slovensko to bude stáť 2,3 miliardy eur
Dovoľte mi teraz povedať pár slov k tomu, keď Grécko vyhlási platobnú neschopnosť, čo nás to bude stáť? Suma je 2,3 miliardy eur a skladá sa z piatich položiek. Prvá pôžička Grécku, tá ktorej sa Slovensko nezúčastnilo, medzičasom je to 72 miliárd eur, ktoré budú platiť krajiny eurozóny. Nákup dlhopisov, ktoré nakúpila Európska centrálna banka v rozpore s platnými predpismi, 45 miliárd eur. Slovensko bude znášať podiel na strate, ktorá z tohto vznikne, vo výške 318 miliónov eur. Zúčtovací systém Target 2, o ktorom drvivá väčšina ľudí nemá ani poňatia, že existuje, vygeneruje stratu 103 miliárd. Podiel Slovenska jedna miliarda 58 miliónov.
Pri vyhlásení bankrotu Grécka to bude v prepočte stáť slovenských ľudí 420 eur na každého jedného obyvateľa
Druhý záchranný program, pôžička pre Grécko z dočasného eurovalu, o ktorom som práve hovoril, medzičasom už čo stihli Gréci za tú krátku dobu vyčerpať 77,2 miliardy, podiel Slovenska 824 a tam až v trvalom eurovale bude to dočasné zníženie, tu nemáme zníženie žiadne a posledná položka ručenie cez Medzinárodný menový fond, 48 miliárd. Dokopy budú náklady na výstup Grécka 347, to je samozrejme nepredstaviteľná suma, to je päť krát toľko, čo Slovensko vyprodukuje behom jedného roka a náklady Slovenska budú 2,3 miliardy eur, to je 420 eur na každého jedného obyvateľa.
Lisabonská zmluva článok 136 a trvalý euroval
Tomuto sme sa mohli vyhnúť, keby bolo bývalo dovolené Grécku skrachovať hneď na začiatku krízy v súlade s článkom 125 Lisabonskej zmluvy, ktorý vraví: Za svoje záväzky si ručí každá krajina sama. Teraz máme na stole zmenu Lisabonskej zmluvy a to článok 136, aby mohli vzniknúť záchranné mechanizmy. Tento článok je nutný preto, aby mohol vzniknúť trvalý euroval. Garantujem vám, keď vstúpi Slovensko do trvalého eurovalu, tak sa definitívne stalo vazalom Bruselu. My tu nebudeme rozhodovať, v podstate o vôbec ničom, čo sa bude týkať peňazí. Takmer celý rozpočet bude dedikovaný, bude skrátka posunutá kompetencia o rozhodovaní slovenského rozpočtu do Bruselu, z tohto parlamentu bude zoskupenie bábok. Upozorňujem na to, že trvalý euroval na čele s človekom, ktorý bude mať absolútnu imunitu, je mimoriadne nebezpečná vec. Trvalý euroval bude použitý na to, aby boli napríklad zachraňované súkromné banky v Španielsku, možno vo Francúzsku, aby boli zachraňované nejaké iné krajiny.
Pripomínam Slovensko si zachránilo svoje banky samo. Stálo nás to 12% HDP, tam nám nepomohol nikto. Celé tie reči o solidarite sú jednoducho chlácholenie, hráme sa tu na dobrých Európanov, vyprávame si ako musíme byť stabilný a zodpovedný partner a rútime sa rovno do priepasti a to ešte aj s najväčším podielom. Slovensko v porovnaní so svojimi priemernými mzdami platí na záchranu Grécka úplne najviac. V trvalom eurovale sa to zmení iba dočasne, na dobu deviatich rokov, potom budeme musieť spätne všetko doplatiť.
Reči politikov o národno-štátnych záujmoch a zároveň ich servilne chovanie voči Bruselu nejde dohromady
Veľmi ma prekvapuje, že ľuďom, ktorí inak majú plné reči, plné ústa rečí o národno-štátnych záujmov, toto vlastne nič nerobí. Ktorí sú skrátka servilní voči Bruselu. Ktorí si nedokážu nič iné predstaviť ako poslušne na všetko, na čokoľvek, čo z Bruselu príde, povedať áno a dnes vieme, že sú veci, ktoré nám škodia, ktoré reálne našej krajine škodia.
Pred štyrmi rokmi malo Slovensko 27% štátny dlh – dnes je štátny dlh vyše 50%
Celkový štátny dlh Slovenska stúpol zo 47% na vyše 50%. To je holý fakt. Slovensko ešte štyri roky dozadu malo jedno z najnižších štátnych dlhov v Európe, 27%. Dnes máme štátny dlh vyše 50% aj vďaka tomu, že sme vystavili neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko, ktoré je dva roky v krachu. A tvárime sa, že všetko je v poriadku, že to musíme urobiť pre stabilitu eura a Európskej únie. Pri tom okrem toho, že mrháme peniazmi slovenských daňovníkov, likvidujeme našu vlastnú menu – euro. Urobíme všetko pre to, aby euro zaniklo.
Na záver mi dovoľte povedať pár slov k návrhu našich ctených kolegov z opozície. Samozrejme, tento návrh je správny, už či v nejakej silnejšej alebo slabšej forme. Určite je to správny smer, ktorým sa treba vybrať a to, aby z tejto Národnej rady nebola rada bábok, ale aby tu padali tie dôležité rozhodnutia. Chápem, že momentálne na základe demokratických a legitímnych volieb má strana SMER veľkú väčšinu, napriek tomu je dobré, aby tu v parlamente sa o tom diskutovalo a sa to tu rozhodlo. Preto vo svojej podstate tento návrh podporujeme. Na druhej strane, keď to naozaj nemá byť iba nejaký bezzubý tiger, tak je dobré spraviť takýto návrh, remeselne správne vypracovaný. Je nutné zmeniť zákon 397 z roku 2004. Veľmi pekne vám ďakujem.
