Grécko – Richard Sulík: Situácia v Grécku sa výrazne zhoršila po tom, ako celý minulý týždeň prebiehali intenzívne vyjednávania, ktoré boli veľmi chaotické, veľakrát nepripravené, kde vlastne eurozóna ukázala v celej nahote, aká je bezradná, ako nevie tento problém riešiť.
Problém s Gréckom nepadol z neba. Máme ho tu už vyše päť rokov. Prvé finančné problémy Grécka sa objavili na jeseň v roku 2009. Na jar 2010 bolo Grécko platobne neschopné. Koncom apríla Grécko prvýkrát požiadalo o finančnú pomoc. Tá bola poskytnutá 2. mája 2010. Vtedy sa jednalo o bilaterálnu pôžičku krajín, ktorej sa Slovensko nezúčastnilo práve vďaka strane Sloboda a Solidarita. Týmto sa podarilo daňovníkom ušetriť 800 miliónov eur. Ako vidieť, neboli to len reči, ale dnes, päť rokov neskôr, sa naše predpoklady naplnili.
Výsledok piatich rokov zachraňovania Grécka
Od prvého záchranného balíka uplynulo päť rokov a dva mesiace a stalo sa všetko, čo záchrancovia chceli urobiť a výsledok tohto zachraňovania Grécka je nasledovný:
- HDP Grécka klesol približne o 25 %. Toto je v čase mieru extrémne silný pokles.
- Verejný dlh za tú istú dobu stúpol zo 120 % na 180 %. Napriek tomu, že Grécku bolo odpustených asi 100 miliárd eur, došlo k takémuto rapídnemu nárastu verejného dlhu.
- Nezamestnanosť sa dvojnásobila z 12 % na 24 % a dnes je jedna z najvyšších na svete.
- Priemyselná produkcia klesla na úroveň 70-tych rokov.
Toto je výsledok piatich rokov zachraňovania Grécka.
Piatich rokov toho, že sa eurozóna snaží silou-mocou udržať Grécko v eurozóne, kam jednoducho Grécko nepatrí. Konštatujeme, že politika zachraňovania Grécka zlyhala na celej čiare. Z Grékov spravila obete.
Účet za päť rokov zbabelstva
Aj najnovšie návrhy eurozóny z minulého týždňa, ktoré grécky premiér Alexis Tsipras odmietol, pokračujú presne v tomto marazme, zvyšovanie DPH, zvyšovanie daní z príjmu pre podnikateľov, krátenie dôchodkov, respektíve iných platieb. Toto všetko mieri len na to šetrenie. Nič z toho nepodporuje rast, respektíve nepodporuje zotavenie gréckej ekonomiky. Dnes dostáva eurozóna účet za 5 rokov zbabelstva, za to, že päť rokov sa vyhýba riešeniu, ktoré by bolo poctivé. Navyše všetko takéto škrtanie má tvoriť prebytok v gréckych verejných financiách a tieto peniaze majú byť rovno použité na splácanie zahraničných dlhov. Toto nevydrží dlhodobo žiadna ekonomika, nie ešte tak slabá akonomika, ako je ekonomika Grécka.
Najväčší problém Grécka je príliš silné euro
Problémom Grécka totiž nie sú vysoké dlhy, ako by sa mohlo zdať. Áno, Grécko má obrovské dlhy, približne 330 miliárd eur, ale medzičasom je splatnosť týchto dlhov strašne natiahnutá. Priemerná splatnosť gréckeho dlhu je 35 rokov a úrok, ktorý má Grécko za tento dlh platiť je okolo 2 %, čo je menej, ako platí Nemecko. Čiže grécky dlh je obrovský, ale nie je to najväčší problém Grécka a gréckej ekonomiky. Najväčší problém Grécka je príliš silné euro. Kvôli nemu nedokáže Grécko konkurovať na svetových trhoch, lebo grécke výrobky sú jednoducho príliš drahé. Existujú len dve možnosti, ako sa to dá zmeniť. To je buď vnútorná devalvácia, teda zníženie vnútorných nákladov, čo znamená zníženie fakticky všetkého, čo sa v Grécku dá oceniť peniazmi, najmä zníženie miezd, dôchodkov, sociálnych dávok, platov úradníkov atď. O toto sa snaží eurozóna už päť rokov a ako vidíme, situácia sa v Grécku masívne zhoršuje a za tých päť rokov sa tam žiadny významný ukazovateľ nezlepšil. Tá druhá alternatíva je vonkajšia devalvácia, teda oslabenie vlastnej meny. No, ale z logiky veci vyplýva, že krajina môže oslabiť svoju vlastnú menu len vtedy, keď ju má. Grécko nemá čo oslabiť, aby sa stalo konkurencieschopným, lebo zdieľa jednu menu s ďalšími 18-timi krajinami.
Osobná zodpovednosť Roberta Fica
Toľko v krátkosti k doterajšiemu vývoju v Grécku, ktorý bol zrejmý už pred piatimi rokmi a rozhodne bol zrejmý pred tromi rokmi, kedy Iveta Radičová pod masívnym tlakom Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša spojila proti akejkoľvek logike dve nijak nesúvisiace hlasovania – o dôvere vláde a o tom, aby sme poslali do Grécka 1,5 miliardy eur. To, že nakoniec Slovensko v tejto výške záruky vystavilo a že o tieto peniaze pravdepodobne príde, je aj osobná zodpovednosť Roberta Fica.
Grécko peniaze jednoducho nemá
Čo sa stane v Grécku v najbližšom čase, to sa dá len viac-menej tipovať. Isté je, že zajtra je splatných 1,6 miliardy eur pre Medzinárodný menový fond. Máme za to, že tieto peniaze splatené nebudú. Je to prvý krok, ktorým sa Grécko dostane do platobnej neschopnosti. V prípade, že zajtra tieto peniaze splatené nebudú, môže Európsky záchranný mechanizmus EFSF, teda dočasný euroval, ktorý poskytol Grécku asi 130 miliárd eur, všetky tieto peniaze žiadať späť, teda požadovať cross default. Samozrejme, nemá to žiaden zmysel, lebo Grécko tieto peniaze jednoducho nemá. V nedeľu nás čaká referendum o návrhu eurozóny. Výsledky referenda, samozrejme, teraz ešte nepoznáme. Môžeme odhadovať, či budú pozitívne alebo negatívne. Každopádne ak grécki voliči budú súhlasiť s návrhom eurozóny, bude doterajší päťročný marazmus len pokračovať, nič sa výrazne nezmení. Ak odmietnu, čo si myslím, že by bolo rozhodnutie, ktoré nás skôr priblíži ku skutočnému riešeniu, tak vtedy by bola šanca na nejaké riešenie. Budúci utorok by navyše mali otvoriť grécke banky. Ak sa dovtedy nenájde žiadne riešenie, teda dohoda na tzv. grexite, na opustení Grécka eurozóny alebo dohoda na pokračovaní doterajších záchranných balíkov, tak dôjde k veľkému návalu na banky. Ľudia si budú chcieť všetko vybrať a nedá sa ani vylúčiť chaos v uliciach, štrajky, rabovanie obchodov, nedostatok PHM a podobne.
Čo by mala Európska únia urobiť
Čo si myslíme, že by Európska únia mala urobiť, je nasledovné:
- Po prvé, pochopiť, že Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne. Toto sa týka najmä ministrov financií a premiérov eurozóny, ktorí o tom rozhodujú, ako aj napríklad predsedu Európskej komisie alebo šéfa Európskeho parlamentu atď.
- Ďalej by mala byť eurozóna nápomocná pri vystúpení Grécka z eurozóny cez tzv. ELA úvery (núdzové úvery). Európska centrálna banka môže napríklad zabezpečiť dostatok likvidity, aby na toto nezmyselné päťročné zachraňovanie Grécka a tento obrovský marazmus nedoplatili ľudia tým, že stratia všetky svoje peniaze.
- Takisto môže eurozóna pomôcť Grécku zaviesť paralelnú menu drachmu. Paralelná mena znamená, že v tejto mene bude štát účtovať všetky svoje platby. Bude v nej vyberať dane a poplatky, odvody a bude v nej platiť všetky svoje záväzky, to sú mzdy úradníkom, dôchodky, sociálne dávky. Tým pádom nemusia obyvatelia Grécka prísť o všetky svoje peniaze.
Vystúpenie Grécka z eurozóny bude drahšie, ako by bolo pred piatimi rokmi
Rozhodne nie je pravda, že dnes je situácia v Grécku iná, ako bola pred tromi alebo piatimi rokmi. Ak je iná, tak len v tom, že banky si do veľkej miery zachránili svoje súkromné vklady a dnes všetky straty spojené s vystúpením Grécka z eurozóny bude znášať európsky daňovník, to po prvé a po druhé, ak je situácia iná, tak je iná v tom, že dnes vystúpenie Grécka z eurozóny bude tri až štyrikrát drahšie, ako by bolo pred piatimi rokmi, kedy malo byť podľa pôvodných zmlúv. To, čo môže urobiť slovenská vláda, okrem pozorného sledovania situácie v Grécku, tak môže sa snažiť aj minimalizovať straty pre veriteľov zo Slovenska, ktoré budú plynúť z gréckej platobnej neschopnosti. To napríklad predpokladá nestratiť kontakt s gréckou vládou. Nepovažujeme za správne úplne zrušiť akékoľvek rozhovory a akékoľvek spojenie ku gréckej vláde a ak to bude nutné, treba vymeniť aj vyjednávačov, respektíve dohodnúť splátkový kalendár a podobne.
To nebolo zachraňovanie, to bolo škrtenie
Otázka: Zdá sa, že situácia v Grécku speje k vami preferovanému riešeniu. Grécky premiér vyzval ľudí nech odmietnu možnú dohodu s veriteľmi. Chcem sa spýtať, ako vidíte ďalší vývoj situácie v Grécku? Už dnes vidíme, že úroky na španielskych, portugalských, talianskych dlhopisoch rastú. Nemyslíte si, že sa môže v ďalšom vývoji Európa dostať opäť do nejakých turbulentných časov ohľadom finančných trhov atď.?
Richard Sulík: Jasné, že sa môže dostať. To, že rastú úroky na španielske alebo talianske dlhopisy, súvisí v prvom rade s tým, že tieto krajiny výrazne zvýšili svoje dlhy. Verejný dlh Španielska bol pred piatimi rokmi, keď toto s Gréckom začalo, 60 % španielskeho DHP, dnes je 90 %. Taliani takisto stúpli zo 120 % na takmer 140 %. Keď rastú úroky na ich dlhopisoch, je to preto, lebo rastie aj riziko, že jedného dňa nebudú vedieť svoje dlhy splatiť, ale toto nemá s Gréckom nič dočinenia. Minimálne za posledných päť rokov všetci rozprávajú o tom, ako sa tu reformuje, ako sa konsoliduje, ako je všetko na najlepšej ceste, ale keď si pozriete vývoj dlhov, tak to hovorí presne opačnou rečou. Nie je tam priamy súvis s Gréckom. Ten ďalší vývoj v Grécku je taký, že ja si teraz neviem predstaviť, ako dopadne referendum, lebo, samozrejme, voliči sú konfrontovaní s tým, že banky sú zavreté, že teraz sa to už v Grécku skrátka celé dostáva do nepeknej situácie. Možno nakoniec si povedia: „Ježiš, poďte nás zachrániť.“ A budú hlasovať za. To len predĺži agóniu, to nevyrieši žiaden problém. Naopak, ak povedia „nie“ a eurozóna dá od Grécka ruky preč, pričom väčšinu problémov Grécka za posledných päť rokov spôsobila práve eurozóna tým svojím nešťastným zachraňovaním. To nebolo zachraňovanie, to bolo škrtenie. A oni teraz konečne musia tomu Grécku pomôcť na vlastné nohy, a to sa dá len tak, ak Grécko opustí eurozónu. Ak toto spraví eurozóna, tak potom je to referendum vlastne bezpredmetné, lebo je to akoby nejaká tretia možnosť.
Česi, Maďari a Poliaci neprídu o žiadne peniaze
Otázka: Krajiny Vyšehradskej štvorky tiež dali porovnateľne toľko peňazí na záchranu Grécka?
Richard Sulík: Z tohto pohľadu majú to šťastie, že nie sú v eurozóne, že neplatili vôbec nič, len Slovensko vystavilo tieto záruky. Áno, bohužiaľ, Česi, Maďari a Poliaci teraz neprídu o žiadne peniaze.
