Kandidátka na post Komisára pre deti Natália Blahová sa ochrane práv detí venuje dlhé roky. V prípade jej zvolenia na tento post by podľa slov Richarda Sulíka bola zárukou dôslednej ochrany detí a ich práv. Kandidátka na post Komisára pre deti za stranu SaS Natália Blahová …
… počas svojho pôsobenia často svojimi odbornými znalosťami a skúsenosťami dokázala, že práve ona je tým správnym človekom, ktorý by mal post Komisára pre deti naozaj zastávať. Natália Blahová z SaS deti chápe. Vie, že ich hlas je slabý, a preto potrebujú prostredníka, ktorý bude za ich práva intenzívne bojovať. Veríme, že kandidátka na post Komisára pre deti Natália Blahová získa silný mandát.
Kandidátka na post Komisára pre deti Natália Blahová je zárukou dôslednej ochrany detí a ich práv
Richard Sulík: Sme toho názoru, že kandidátka na post Komisára pre deti Natália Blahová by na tomto poste bola zárukou dôslednej ochrany detí a ich práv, čo vo svojom profesijnom živote už často dokázala. Jej odborné znalosti a praktické skúsenosti v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sú vhodným predpokladom toho, že ako kandidátka na post Komisára pre deti bude za každých okolností stáť na strane detí a ich práv. Hlboké pochopenie pre krehký detský svet Natáliu Blahovú vždy viedlo k hlbokému zasadzovaniu sa o zlepšenie systému ochrany detí a k nekompromisnému sledovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa. Preto sme si istí, že naša kandidátka na post Komisára pre deti Natália Blahová bude na tomto poste bezpochyby napĺňať to, čo od tohto inštitútu treba očakávať – nezávislú, otvorenú, progresívnu prácu v prospech detí.
Detstvo je základ, na ktorom staviame
Natália Blahová: Ochrane práv detí sa venujem dlhé roky, a preto viem, že aj v krehkom detskom svete sa môžu odohrávať veľmi zlé veci. To, čo sa nám udeje počas detstva, často vpečatí ďalšie smerovanie nášho života. Detstvo je základ, na ktorom staviame. Práve deti sú špecifické tým, že za ne nemôžu bojovať deti samotné. Nevedia za ne pochodovať, nevedia si ich dožadovať, nevedia sa organizovať. Ich hlas je prislabý. Potrebujú prostredníka, ktorý to urobí za nich a v ich mene. Ako kandidátka na post Komisára pre deti sa snažím byť takýmto hlasom. Stála som pri mnohých deťoch a ich rodinách v časoch ich osobnej alebo rodinnej krízy. Sprevádzala som ich, radila som im, podporovala ich. Išla som s nimi cestou, ktorej cieľom bol pokoj, zázemie a blízkosť, z ktorej by deti mohli čerpať istotu a stabilitu, aby mohli zdravo rásť a vyvíjať sa. Na týchto cestách som nachádzala mnohé systémové chyby, ktoré som sa snažila meniť a definovať tak, aby svet dospelých prijal a rešpektoval práva detí. Ako sociálna poradkyňa a občianska aktivistka som stála pri legislatívnych zmenách a intervenciách za práva detí. Vo väčšine prípadov veľmi úspešne. Spomeniem napríklad skrátenie diagnostickej lehoty pre deti v detských domovoch, kedy bola diagnostická lehota zneužívaná na zadržiavanie dieťaťa v domove. To sa do rodiny mohlo dostať de facto až po pol roku svojho života v zamrežovanej postieľke. Alebo intervencia smerovaná na dodržiavanie zákona, aby sa malé deti umiestňovali výhradne do profesionálnych rodín, nie do skupín detských domovov, lebo malé deti, hlavne bábätká, potrebujú pre svoj zdravý rast a vývin lásku a telesnú blízkosť ľudí, ktorí ich milujú.
Bolo by skvelé mať možnosť stáť pri oveľa viac deťoch ako dnes
Bojovala som proti žobravým kampaniam, ktoré prebiehali pred Vianocami a ktoré robili z opustených detí marketingový tovar bez jediného upovedomenia diváka o tom, že tieto deti v prvom rade potrebujú lásku a rodinu, nie najnovší telefón alebo Barbie. Svojím osvetovým pôsobením som sa snažila o to, aby boli ľudia senzitívnejší k potrebám detí, k ich právam a k tomu, aký vplyv má na ne nešetrné zaobchádzanie. Keď som vstupovala do politiky, mojím cieľom bolo byť čo najbližšie k systémovým zmenám, ktoré by priniesli rešpektovanie práv detí. To bolo všetkým zainteresovaným zrejmé. Bola som jednou z najaktívnejších poslankýň a moja legislatívna iniciatíva sa dotýkala hlavne práv detí a postavenia rodiny v spoločnosti. No celý čas som bola a taktiež som sociálnou poradkyňou pre deti a rodiny, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Bolo by úžasné riešiť problémy detí a mať po ruke právnikov, u ktorých by som nemusela žobroniť o to, aby zobrali prípady nemajetných detí pro bono. Bolo by fantastické mať možnosť listovať v súdnych spisoch a dotazovať sa priamo na úradoch, čo pre pomoc deťom urobili. Bolo by pre mňa neuveriteľné, keby ma štátne orgány neodbíjali s tým, že informácie mi neposkytnú. Bolo by skvelé, keby som za rok s takýmto aparátom stihla stáť pri oveľa viac deťoch ako dnes pri dvadsiatich.
Známa vďaka kauzám
Lucia Nicholsonová: Za celý čas pôsobenia pani Viery Tomanovej v politike si naozaj neviem spomenúť na jedno jediné konkrétne dieťa, ktorému by pani Tomanová kedy pomohla. Naopak, ona nie je známa tým, ako pomáhala deťom, ale je známa najmä vďaka trom kauzám. To prvé sú sociálne podniky. Myslím, že to netreba rozpitvávať, iba pripomeniem, že som dávala na to, čo sa dialo v sociálnych podnikoch sama trestné oznámenie a pri štyroch sociálnych podnikoch vtedy polícia začala aj trestné stíhanie vo veci. Druhá kauza boli dotácie pre privilégium, kedy pani Tomanová udelila z pozície ministerky dotáciu pre privilégium, ktoré sama zakladala, respektíve tam pôsobila napriek tomu, že dlh privilégia voči Sociálnej poisťovni bol vtedy 17 miliónov korún. A napokon je to taká smiešno-smutná kauza vlčiaka pani Tomanovej, pre ktorú sa konala až mimoriadna schôdza parlamentu.
Pani Tomanová nesplnila zákonom stanovené podmienky pre svoju kandidatúru
Z pozície podpredsedníčky výboru pre ľudské práva som presvedčená, že pani Viera Tomanová nesplnila zákonom stanovené podmienky pre svoju kandidatúru na post Komisára pre deti, pretože jedna z podmienok pre kandidatúru je podpora profesných, ale reprezentatívnych organizácii.
A ja vám teraz prečítam, kto všetko podporil pani Vieru Tomanovú:
– Stála konferencia organizácii tretieho sektora Slovenskej republiky, Národný inštitút rozvoja práce a sociálnej komunikácie, Občianske združenie ženy bez národnostného rozdielu a farby, Občianske združenie za emancipáciu a integráciu Rómov, Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít, Pomoc občanom v núdzi, Združenie Nádej na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
Organizácie, ktoré by sa mali venovať deťom?
Ja skutočne neviem, či toto sú reprezentatívne organizácie, ktoré by sa mali venovať deťom. Skúste si to potom porovnať, keď pôjdete na výbor, s tými organizáciami, ktoré podporili ostatných kandidátov na post Komisára pre deti. Tam naozaj vidíte relevantnosť tých občianskych združení, ktoré vyjadrili podporu, pretože sú to občianske združenia, ktoré sa venujú primárne deťom. Ja sa pýtam, ako sa deťom kedy venovala Rada mimovládnych organizácii rómskych komunít? Ja v tom vidím iné. Viete, tieto rómske organizácie, sú organizácie tzv. „profesionálnych Rómov“. To sú takí Rómovia, ktorí kedysi vznikli, keď boli ešte predvstupové fondy na Slovensku. Oni sa na nich akože nacucli, pretože vtedy to bolo také moderné riešiť rómske komunity cez to, že „aj ja som Róm“ a pomerne dlho ťažili, či už z prestupových fondov alebo štrukturálnych fondov Európskej únie a musím povedať, že tak tomu bolo predovšetkým za prvej Ficovej vlády, keď bola na ministerstve pani Tomanová. A ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že títo tzv. profesionálni Rómovia, ktorí celé roky akože riešia rómsku problematiku a stále robia poradcov ministrom predovšetkým Smeru, teraz splácajú niečo, čomu sa im v minulosti dostalo a jednoducho podporujú pani Vieru Tomanovú. Ale ja by som naozaj rada vedela ich odpoveď na otázku, že čo oni kedy urobili pre deti? Vieme, že teraz robia pre pani Tomanovú, ale čo kedy urobili pre deti?
