Richard Sulík v rozprave ku koncesionárskym poplatkom vysvetľuje ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi a poslancom NR SR zásadný rozdiel medzi platbami, poplatkami a do ktorej kategórie z pohľadu daňovej teórie spadajú koncesionárske poplatky. Pán Sulík …
… v rozprave kladie otázku ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi (Smer-SD) prečo núti občanov platiť úhradu za službu, ktorú nechcú a nepoužívajú.
Čo však ešte viac pána Sulíka prekvapuje je, že ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi a strane Smer-SD, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna vláda nevadí, že ide opäť oživiť koncesionársky poplatok, čo je daň na hlavu. Daň, ktorú by kvôli svojej nespravodlivosti odmietol aj akýkoľvek pravičiar.
Koncesionárske poplatky sú najnespravodlivejšiou daňou na Slovensku, pretože nezohľadňuje nič a nikoho.
Vládnuca strana Smer-SD a všetci jej poslanci sa však vrátane ministra kultúry Mareka Maďariča tvária pred Slovenskom a svojimi voličmi, že platenie koncesionárskych poplatkov je sociálne. Otázkou je, ako by sa na ten istý poplatok, ktorý teraz obhajujú tak vehementne zo svojich poslaneckých stoličiek zarábajúcich 3000 € mesačne znížili na plat 300 € mesačne.
Stále by tvrdili, že koncesionársky poplatok je sociálny? Hmmm …
*****
Richard Sulík: Koncesionársky poplatok je skutočná daň. Dovoľte mi úvodom povedať, aký je rozdiel medzi daňou a poplatkom a ako to teda vníma ekonomická teória.
Čo je platba?
Daň je platba. Platba, ktorá je po prvé, bez priamej protihodnoty, ktorá je vynútená a ktorá je všeobecná. Platbou je povedzme daň z príjmu.
Čo je poplatok?
Poplatok má svoju protihodnotu. Povedzme poplatok za vystavenie cestovného pasu nie je vynútený. Občan platí tento poplatok dobrovoľne vtedy, keď dospeje k záveru, že chce cestovný pas a že mu to za tie peniaze stojí. a tá platba za ten poplatok nie je všeobecná, ale je konkrétna za vystavenie pasu.
Čo sú koncesionárske poplatky?
Toto hovorí teória a podľa tohto si môžeme skúsiť teraz predstaviť, čo sú koncesionárske poplatky. Koncesionárske poplatky a najmä po posledných zmenách, ktoré teda robil ešte pán minister Maďarič v prvej vláde Roberta Fica, sú daňou. Preto, lebo koncesionárske poplatky musí platiť aj ten, kto televíziu, teda STV nepozerá, kto žiadnu televíziu nepozerá. Koncesionárske poplatky musí platiť aj kto dokonca televíziu nevlastní. V podstate koncesionárske poplatky musí platiť každý, lebo fakticky každý má elektrickú prípojku.
Toto je jasný dôkaz, že koncesionárske poplatky sú daňou.
No na to, aby štát vyberal dane, má vytvorenú celkom slušnú infraštruktúru. Máme:
- daňové zákony
- daňové priznania
- daňové úrady
- vyšetrovateľov pre daňové úniky a tak ďalej.
Toto všetko koncesionárske poplatky nemajú alebo majú len obmedzene.
Čo sú verejné statky?
Teraz verejné statky a predpokladám, o tom niet pochybností, že verejnoprávna televízia je verejný statok.. Verejné statky financujeme cez dane – súdnictvo, políciu, školstvo, čokoľvek, financujeme cez dane. Nemáme extra poplatok na prokurátora, iný poplatok na základné školstvo a podobne.
Máme jedny všeobecné dane – daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a z tohto jedného balíku, ktorý vzniká solidárne, vyslovene solidárne a to tak, že čím viac niekto zarába, tým viac platí daní. Z tohto jedného balíku financujeme verejnoprospešné, respektíve verejné statky, na ktorých sa spoločnosť zhodne, že ich chce mať ako verejné statky. Financovanie verejných statkov je vynútené, je solidárne. To znamená, kto viac zarába, tak jednoducho viac daní platí a je všeobecné. Keď platím daň z príjmu, tak štát mi nepovie, že táto časť pôjde na školstvo, táto časť pôjde na diaľnice, skrátka platím daň z príjmu ako jednu sumu a z nej sa platia podľa potreby verejné statky.
Takto by to malo byť aj pri verejnom statku menom verejnoprávna televízia.
No ale my tu máme extra výber, ktorý stojí, bolo to už povedané, tri milióny eur, ale to nie sú jediné náklady.
Veľké množstvo ľudí sa vyhýba plateniu koncesionárskych poplatkov
Vyhýbať sa plateniu koncesionárskych poplatkov je oveľa jednoduchšie ako sa vyhýbať plateniu daní a štát, respektíve v tomto prípade tá organizácia, ktorá je za to zodpovedná, zďaleka nemá to množstvo nástrojov na to, aby vedela efektívne a v primeranom rozsahu tieto poplatky vybrať. Čiže ten extra výber koncesionárskych poplatkov stojí viac ako tri milióny eur, tri milióny sú len náklady s tým spojené, ale je tam tá ďalšia škoda, ktorá vzniká tým, že tieto peniaze sa nevyberú. No pred chvíľkou som teda uviedol, že koncesionárske poplatky sú daňou. Akou si daňou?
Daňová teória pozná tri základné dane
Daňová teória pozná tri základné dane, keď sa bavíme o zdanení príjmov.
1, Progresívna daň
Po prvé je to progresívna daň, to je tá daň, ktorú veľmi obľubujú ľavicové strany. Progresívna daň znamená, čím viac zarábam, tým väčšie percento dane platím a nielen teda celkovo, ale práve z tej poslednej zarobenej koruny. Čiže v progresívnej dani stúpa takzvané marginálne zdanenie. Takže tých bohatých, tých poriadne skásneme, aby sme mohli dávať chudobným.
2, Rovná daň
Potom existuje rovná daň. Rovná daň to je to, čo ešte máme chvíľu na Slovensku. To je to, keď marginálne zdanenie sa nemení, keď je pre všetkých rovnaké. V našej krajine je to 19%. Je jedno, či má niekto nízky príjem alebo vysoký, vždy platí 19%. Ale to neznamená, že platia všetci rovnakú daň. Kto má príjem 1 000 platí 190, kto má príjem 10 000 platí 1 900, čiže desať krát viac. Ja preto tvrdím, že práve rovná daň je tá spravodlivá. Ale beriem, že pohľad na rovnú daň je vec ideológie, vec pohľadu na svet. Ľavicové strany, socialistické strany sa dívajú na to tak, že tým bohatým treba viac zobrať ako len ten rovnaký diel. V poriadku, toto je práve zrast tých ideológii a volič rozhodne, čo práve chce mať.
3, Daň na hlavu
No ale aká je daň menom koncesionársky poplatok? Je to takzvaná daň na hlavu. Daň na hlavu je s odstupom najnespravodlivejšia preto, lebo každý jeden daňovník, bez ohľadu na to, koľko zarába, musí platiť rovnako. Rovnako a to je štyri eurá šesťdesiatštyri mesačne, 150 korún. Pamätám ešte na rok 2008, keď strana SaS neexistovala a už som bol obvinený pánom Jarjabkom v jednej televíznej diskusii, že daň na hlavu chceme zrušiť len preto, lebo zakladáme stranu. Opäť taký vecný argument. Vtedy si pamätám pána Jarjabka ako povedal, ale prosím vás, čo tu vyťahujete, že 140 korún mesačne, veď to sú len nejaké 4,50 denne. Toto bol Jarjabkov argument. Samozrejme, argument nesprávny, preto, lebo nejde o to, že či to je štyri koruny denne 4,64 mesačne eur, ide o to, že platia to úplne všetci rovnako. Ten, kto žije z minimálnej mzdy platí tie iste štyri eurá šesťdesiat ako ten, kto má príjem povedzme ako poslanec, ktorý má príjem celkový v čistom do troch tisíc eur. Táto daň na hlavu je hrubá nespravodlivosť.
Koncesionárske poplatky sú daňou na hlavu – Ficovej socialistickej vláde to však nevadí
Nie je to žiaden poplatok ako som už povedal, my si tu nekupujeme službu, toto nie je situácia, že za chleba nech zaplatí každý rovnako. Toto je, že dostávame verejný statok, bez ohľadu na to, kto ho v akom rozsahu využíva, všetci na ten statok musia platiť. Čo je mimoriadne nespravodlivé, všetci rovnako a prekvapuje ma, pán minister, že práve Vy zastávate tento postup, Vy, čo ste ministrom vlády, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna vláda. Nepochybne ste ministrom ľavicovej vlády, že Vám toto nevadí, že idete opäť oživiť daň na hlavu. Daň na hlavu je tak nespravodlivá, že ja pravičiar odmietam daň na hlavu. Lebo si nemyslím, že ten, kto má nízky príjem by mal platiť tie isté štyri eurá šesťdesiat ako ten, kto má vysoký príjem na dani za verejný statok.
Koncesionárske poplatky sú najnespravodlivejšou daňou
To by bolo ako keby sme povedali základné školstvo, vyrátame koľko stojí, povedzme 1 000 eur ročne na žiaka a povieme daňovníkovi, že tak každý budete platiť 300 eur ročne a mňa nezaujíma, že kto koľko zarába. Toto je ten najväčší problém. Koncesionárske poplatky sú daňou na hlavu a to je najnespravodlivejšia daň vôbec. Táto daň na hlavu nerobí nielenže rozdiely v príjmoch absolútnych, ale ani napríklad v regiónoch.
Keď si zoberiem sústružníka v Bratislave, ten zarába viac ako sústružník v Stropkove. Preto sústružník v Bratislave platí vyššiu daň ako sústružník v Stropkove. A preto by aj tie koncesionárske poplatky, keď už teda sa na tom zhodneme, že ich musíme mať a teda tú Verejnoprávnu televíziu a je to verejný statok a chceme ho financovať, tak boli by spravodlivé, aby každý platil podľa svojho príjmu.
Koncesionárske poplatky sa nevalorizujú
No a potom je tu ešte jeden ďalší problém, viac politický. Koncesionárske poplatky sa nevalorizujú. Zakaždým treba prísť, či už pred parlament, pokiaľ sú zapísané priamo v zákone alebo musí padnúť nejaké rozhodnutie vlády, pokiaľ to nejaká vyhláška alebo nejaká vyššia norma, že ako ich ideme upraviť a tá suma, ktorú momentálne máme sa opäť niekoľko rokov nevalorizovala, možno štyri. Koľko? Desať. Keby to bolo naviazané na štátny rozpočet SR a platila by sa, teda nepriamo, Slovenská verejnoprávna televízia a rozhlas z daňových príjmov, tak tam je tá valorizácia automaticky každý jeden rok. A tu je to zakaždým veľký politický súboj a potom sa nemusíme čudovať, že Slovenská televízia je v čase, to znamená, pokračujúcim časom, stále viac podfinancovaná.
Minister kultúry Marek Maďarič núti občanov platiť úhradu za službu, ktorú nechcú a nepoužívajú
Na záver by som chcel ešte reagovať na vystúpenie pána ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), som to dnes nespravil vo faktickej poznámke, keďže som vedel, že budem aj ja rečniť. Po prvé, vravíte pán minister kultúry Maďarič, že koncesie to je úhrada za službu. Ale úhrada za službu znamená, že najprv tú službu ja musím dostať, ale ja napríklad nemám doma televíziu a Slovenskú televíziu. Aj keď som televíziu ešte mal, tak som Slovenskú televíziu nepozeral. A vy ma pán minister kultúry Marek Maďarič nútite si kúpiť niečo, čo ja vôbec nepoužívam. Čiže toto nie je úhrada za službu, toto je daň. Som ochotný akceptovať, že máme verejný statok, lebo musíme mať od domácej tvorby po vysielanie pre menšiny, v poriadku, na to som ochotný prispieť. Tak ako som ochotný prispieť na iné statky, ktoré nevyužívam, ale mám veľký problém s tým, aby ja som platil úhradu za službu, za službu, ktorú nechcem a ktorú ani nepoužívam.
Pán minister kultúry Maďarič vravíte, že koncesionársky poplatok …
Ďalej minister kultúry Maďarič vravíte, že koncesionársky poplatok je adresný preto, lebo dôchodcovia majú polovicu a ťažko postihnutí žiaden. Ale to máte dva, tri prípady, keď poviete dôchodcovia a sociálne prípady platia polovicu a ťažko postihnutí neplatia nič. Ale pán minister kultúry Maďarič tých skupín je tisíce. Pán Maďarič napríklad vôbec nerozlišujete to, keď niekto pracuje za minimálnu mzdu a má nula detí a keď niekto pracuje za minimálnu mzdu a má štyri deti. Ten človek je v radovo horšej situácii a tam kľudne môže aj tých štyri eurá šesťdesiat za koncesionársky poplatok, ktoré sa tu v podstate do určitej miery snažíte teraz bagatelizovať, môže hrať rolu. Preto tá adresnosť je len nejaký náčrt. Ale ďaleko vyššia adresnosť je práveže daň z príjmu, lebo napríklad, kto robí za minimálnu mzdu, neplatí vôbec žiadnu daň z príjmu, logicky by neplatil ani žiadne koncesionárske poplatky.
A to je solidárne financovanie, že peniaze na financovanie verejných statkov zoberieme len tým, ktorí ich majú.
No a na záver by som chcel spomenúť tú vašu výčitku, že teda sme to naschvál spravili, aby sme Vám tento problém zanechali. Výborný príklad je dôchodkový vek. Dôchodkový vek, ktorý sa začne zvyšovať alebo bude zvýšený od roku 2017. Len s tým rozdielom, že tu je to vo Vašich rukách, kedy to bude, keďže máme vládu jednej strany. Kďežto pri tých koncesionárskych poplatkoch a tam teda dávam za pravdu pánovi Jarjabkovi, samozrejme, že sme sa dostali do stretu s ministrom financií, ktorý stráži kasu, tam sa dostanete zrejme aj Vy pri iných veciach, ale tam to nebola jedna strana. Čiže áno, my sme sa snažili zrušenie koncesionárskych poplatkov preto, lebo sú nespravodlivé a nesprávne, uzákoniť čím skôr, no tak vídalo to práve takto. Ale dôchodkový vek je, pán minister, len a len v rukách vládnej strany Smer a bude aj tak do 2017-teho. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
