Internetom koluje dokument zvyčajne označený ako “Kto je Richard Sulík?” s podtitulkom “ďalšie hriechy Richarda Sulíka”. Dokument vyzerá na prvý pohľad šokujúco – podľa neho by totiž Richard Sulík, ktorý sa pasuje do pozície alternatívy voči Ficovi a vyhraňuje sa voči korupcii a podvodom, v podstate nebol o nič lepší, keďže sám má na svedomí viacero významných káuz, kde ukázal svoju “pravú tvár”. No pravda je dosť iná. Spomínané “kauzy” Richarda Sulíka totiž nie sú výtvorom nečestnosti Richarda Sulíka, ale sú dôsledkom zavádzania, vytrhávania vecí z kontextu a v niektorých prípadoch dokonca priamych klamstiev zo strany tvorcov týchto obvinení.
Nižšie teda uvádzame tieto “kauzy” na pravú mieru a uvádzame fakty, v svetle ktorých už spomínané udalosti nevyzerajú tak šokujúco. Pôvodný text z dokumentu šíreného internetom je vyznačený kurzívou (italic), naša reakcia je vyznačená hrubým (bold).
V závere tiež uvádzame odkazy na ďalšie dokumenty. V prvom z nich sú pre úplnosť aj zvyšné “kauzy” Richarda Sulíka a členov SaS, na ktoré sme natrafili. A v druhom dokumente sú pre porovnanie uvedené aj kauzy, ktoré sa udiali počas vlád Roberta Fica. Týchto káuz je v porovnaní s kauzami Richarda Sulíka nielen o trochu viac (konkrétne o zhruba 200), ale na rozdiel od káuz Richarda Sulíka, v prípade káuz Roberta Fica ide vo všetkých prípadoch o kauzy, v ktorých reálne došlo ku korupčnému správaniu, alebo inému zneužitiu verejnej právomoci, na ktoré v konečnom dôsledku vždy doplatili občania SR.
Kto je Richard Sulík?
Ďalšie hriechy Richarda Sulíka
Richard Sulík o sebe rád hovorí, že síce nie je fešák, ale hrá fér. Nie je to pravda. Práve naopak, celá jeho politická kariéra je posiata škvrnami káuz, podozrení a nefér ťahov. Uvádzame stručný prehľad hriechov predsedu SaS Richarda Sulíka.
Lúpež za 3 milióny eur
Richard Sulík pomohol svojej firme FaxCopy získať za babku lukratívne pozemky v Bratislave, na ktorých neskôr zarobil 86,6 miliónov korún, čo je 2,74 milióna eur. V roku 2005 bol Sulík riaditeľom bratislavskej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Zároveň bol hlavným akcionárom FaxCopy. OLO zorganizovala predaj svojich pozemkov v mestskej časti Vajnory s rozlohou 17 tisíc m2. Tieto pozemky kúpila Sulíkova firma od OLO za 44,2 milióna korún. Lepšie povedané, riaditeľ OLO Sulík ich predal akcionárovi FaxCopy Sulíkovi, ktorý ich obratom predal s takmer 100-percentným ziskom. Čo iné, ako takéto konanie, je zneužitím právomocí verejného činiteľa, klientelizmus a korupcia? Z moci úradnej predávať sebe samému pozemky vo verejnom vlastníctve nie je ani liberálne, ani fér. Richard Sulík okradol Bratislavčanov o takmer 3 milióny eur!
Firma Richarda Sulíka vyhrala pozemok v reálnom verejnom obstarávaní a nešlo ani o jedno z obstarávaní Ficovej vlády, v ktorom je zopár nastrčených spriaznených firiem. Obstarávania sa zúčastnilo 18 súťažiacich a firma Richarda Sulíka v ňom poskytla najvyššiu ponuku. Verejné obstarávanie navyše ani nebolo zverejnené niekde na nástenke, kde by sa o ňom mohli dozvedieť len zasvätení. Naopak, inzeráty o predaji pozemku boli zverejnené aj v denníkoch SME, Pravda, Hospodárske noviny a vo Večerníku. O predaji „pod cenu“ tak nemôže byť reči, keďže je zjavné, že išlo o reálnu trhovú cenu, na základe širokej propagácie tendra a širokého záujmu o tento pozemok. Navyše, čo by sa stalo, keby sa firma Richarda Sulíka súťaže nezúčastnila? Mesto Bratislava by za pozemok získala o 2 milióny korún menej.
Ďalšie zdroje informácií:
https://richardsulik.blog.sme.sk/c/230123/Zbabelec-Fico-a-pozemok-OLO.html
https://sulik.sk/stanovisko-ku-kauze-pozemok-vajnory/
https://slovensko.hnonline.sk/308479-sulik-ficove-obvinenie-je-davno-vysvetlena-kauza
Kauza OLO pokračuje: 500 tisíc do vrecka
Keď Richard Sulík končil vo funkcii riaditeľa mestského podniku Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), sám sebe priklepol odmenu vo výške pol milióna korún. V roku 2006 napísal riaditeľ OLO Sulík List vedúcej personálneho a mzdového oddelenia firmy, aby mu vyplatila ako odmenu päťnásobok jeho mesačnej mzdy. Keďže Sulík zarábal kráľovských 100 tisíc korún, jeho odmena činila rovných 500 tisíc korún, teda 16 597 eur. Liberál, ktorý hlása zásadu slobodného trhu, si z verejných zdrojov uchmatol nielen 3 milióny eur za pozemky z mestského podniku, ešte si k tomu nadelil kráľovský zlatý padák. Keď sa takto doja mestské podniky, je ľahké byť liberálom a poúčať ľudí o sile neviditeľnej ruky trhu. Najmä ak tá Sulíkova ruka vie, ako vytiahnuť peniaze z našej spoločnej kasy.
Richard Sulík nedostal odmenu za dobré vzťahy s primátorom, ale za to, že vo svojej funkcii riaditeľa OLO vykonal vysoko hodnotnú prácu. Medzi výsledkami tejto práce bolo zníženie ročných nákladov mesta Bratislava v súvislosti s OLO o 185 miliónov korún, splatenie dlhu voči mestu vo výške 403 miliónov korún, ako aj historicky prvé zníženie poplatkov za odvoz smetí z dôvodu dobrého hospodárenia spoločnosti. Richard Sulík si tak na svoju odmenu zarobil mnohonásobne.
Ďalšie zdroje informácií:
https://dennik.hnonline.sk/slovensko/307047-fico-zlaty-padak-dostal-aj-sulik
https://aktualne.centrum.sk/sulik-moja-odmena-500-tisic-sk-v-olo-bola-v-poriadku/archiv/
Ďalšia dojná krava: Košická tepláreň
Z nemorálneho konania predsedu SaS Richarda Sulíka si zobral príklad jeho nominant na funkciu riaditeľa Košickej teplárne Ivan Zich. Jeho zlatý padák činil 90 tisíc eur. SaS bola vo vláde Ivety Radičovej a, samozrejme, posúvala svojim kádrom trafiky v štátnych podnikoch. V roku 2011 vyšlo najavo, že Sulíkov nominant Ivan Zich pôsobil v Košickej teplárni len štyri mesiace, avšak keď sa z funkcie porúčal, lebo sa vracal do svojej súkromnej firmy, zobral si od štátu spomínaných 90 tisíc eur, pričom jeho mesačný plat dosahoval 13 tisíc eur. Ako sa ukazuje, liberalizmus Richarda Sulíka a jeho priateľov sa zakladá na slobode bezohľadne dojiť verejné zdroje.
Strana SaS sa od začiatku snažila tlačiť na Zicha, aby odstupné vrátil. Odstupné mu navyše nebolo pridelené na základe rozhodnutia aktuálnej vlády, ale na základe kolektívnej zmluvy, ktorá bola platná ešte za predchádzajúcej vlády Smeru. Nomináciu Ivana Zicha tak strana SaS považovala za chybu, a to aj z dôvodu, že ako sa tiež ukázalo, Zich bol strýkom bývalej priateľky Martina Chrena. Do funkcie ho nominovali práve Martin Chren a Juraj Miškov, ktorí neskôr zo strany SaS odišli. Navyše, ohľadom vyplatenia odstupného pre Ivana Zicha sa neskôr konal súd a to, že mu bolo odstupné nakoniec skutočne vyplatené preto nie je isté, ale ani žiaľ verejne známe.
Ďalšie zdroje informácií:
https://kosice.korzar.sme.sk/c/5749758/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic.html
https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195275-za-odstupne-90-tisic-eur-pre-nominanta-sas-sa-sulik-hanbi/
https://kosice.korzar.sme.sk/c/5801326/kosicka-teplaren-bude-odstupne-vymahat.html
Do tretice dojná krava: Zvolenská teplárenská
Juraj Králik bol šéfom Žilinskej teplárenskej, pretože si ho do tejto funkcie počas prvej Ficovej vlády presadil predseda SNS Ján Slota, ktorého Richard Sulík pre jeho korupčné správanie volal Johny Cash. Keď sa SaS po nástupe Radičovej vlády zmocnila vplyvu nad energetikou, presunula Juraja Králika o dve doliny južnejšie a spravila z neho riaditeľa Zvolenskej teplárenskej. Richardovi Sulíkovi evidentne prekážalo iba to, že kradol Ján Slota a jeho nominanti, nie samotný fakt, že dochádzalo k lúpežiam na štátnom majetku. Inak by nemohol Slotovho nominanta urobiť šéfom teplárne vo Zvolene. Juraj Králik mal pritom poriadne za ušami. V roku 2008 predal emisné povolenky na 60-tisíc ton „teplého vzduchu“ o takmer 800 tisíc eur menej, ako boli v tom čase trhové ceny. Sulíkov nominant nám opäť predviedol, ako vyzerá liberalizmus, sloboda a solidarity SaS v praxi.
Emisný škandál v Žilinskej teplárenskej v čase nominácie Juraja Králika stranou SaS nebol verejne známy. Naopak, keď ešte v novembri 2010 Pravda hodnotila transparentnosť nominantov v teplárňach, Juraj Králik sa zdal byť výnimočne čestný, resp. transparentný, keďže ostatní nominanti ani len nezverejnili svoj životopis:
„Jediným teplárom, ktorý zverejnil životopis, bol nominant SaS vo zvolenskej teplárni Juraj Králik. Životopisy ostatných členov predstavenstva a dozornej rady podniku však nezaslal.“
A keď sa neskôr emisný škandál dostal na verejnosť, strana SaS svojho nominanta okamžite odvolala, takže spravila presne to, čo by podľa čestnosti spraviť mala.
Ďalšie zdroje informácií:
https://myzvolen.sme.sk/c/5737647/sas-po-telefonate-radicovej-odvola-riaditela-teplarne.html
https://ekonomika.sme.sk/c/5744642/za-emisie-padol-dalsi-teplar.html
https://spectator.sme.sk/c/20038700/sulik-kralik-will-be-dismissed.html
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168454-teplari-sa-skryvaju-pred-verejnostou/
Richard Sulík a česká mafia
Marián Kočner nebol prvý mafián, s ktorým sa predseda SaS zbratal. Prvé skúsenosti získal v Českej republike, kde pôsobil v rokoch 2006 – 2007 ako poradca ministra financií Vlastimila Tlustého. Vlastimil Tlustý bol členom Komunistickej strany Československa, čo liberálovi Sulíkovi zjavne neprekážalo. To by nebolo najhoršie. Z policajného odpočúvania totiž vyplynulo, že Vlastimil Tlustý posluhoval českému kmotrovi, mafiánskemu bossovi Františkovi Mrázkovi. Minister financií Tlustý poskytoval Mrázkovi strategické utajované informácie cez bieleho koňa Igora Šafranka. Richard Sulík túto metódu zdokonalil. Žiadneho sprostredkovateľa nepotreboval. Mafiánovi Kočnerovi chodil donášať do jeho honosnej vily na bratislavskej Kolibe osobne.
V čase spolupráce s Vlastimilom Tlustým Richard Sulík nevedel, že Tlustý cez sprostredkovateľa komunikoval s mafiánom Mrázkom. No kľúčový bol charakter spolupráce Richarda Sulíka a Vlastimila Tlustého – nešlo o dohadovanie kšeftov, alebo iné nekalé aktivity, ale Richard Sulík Tlustému pomáhal zaviesť systém rovnej dane, čo je presným opakom podpory akýchkoľvek lobistických záujmov – keďže rovná daň okrem zjednotenia sadzieb aj odstraňuje rôzne výnimky a úľavy, ktoré mnoho krát slúžia vylobovaným záujmom.
Ďalšie zdroje informácií:
https://zpravy.aktualne.cz/domaci/odhaleni-policie-zkusila-ovlivnit-volby/r~i:article:169052/?redirected=1521550469
https://zpravy.idnes.cz/mrazek-potreboval-tlusteho-aby-pomohl-sekyrovi-ziskat-stavebni-firmu-1mm-/domaci.aspx?c=A080918_215535_domaci_abr
Lietadlom na večeru s oligarchom
Ján Sabol bol mecenášom Sulíkovej SaS. Pred voľbami v roku 2010 do nej vrazil niekoľko miliónov eur a nerobil to preto, lebo bol presvedčený liberál. Sabol je oligarcha, ktorý bohatol na privatizácii už počas Mečiarovo bezuzdného rabovania v 90. rokoch minulého storočia. Ján Sabol nebol jediný mecenáš SaS. Bol medzi nimi aj zakladateľ a partner investičnej skupiny Penta Jozef Špirko, od ktorého Richard Sulík prevzal v igelitke 5 miliónov v hotovosti. Bez zmluvy a vystavenia príjmového účtovného dokladu. Keď sa stal Richard Sulík predsedom parlamentu, jeho hlavný mecenáš Ján Sabol ho pozval do Salzburgu na jahňacinu. Dňa 28. júla 2010 leteli na túto rozšafnú párty súkromným lietadlom iného oligarchu – mečiarovského privatizéra a akcionára Smeru Vladimíra Poóra. Keď celá kauza praskla, Sulík až dodatočne predložil antedatovanú potvrdenku, že si let na večeru zaplatil sám. V skutočnosti celé lietadlo, ako aj konzumáciu jahňaciny a vyberaných vín v Salzburgu platil oligarcha a mecenáš SaS Ján Sabol.
To, že by cestu mal platiť Ján Sabol je klamstvo, čo Richard Sulík preukázal, keď na žiadosť verejnosti zverejnil faktúru za let vo výške 640 eur. To je dôkaz Richarda Sulíka, zatiaľ čo kritici tohto letu svoje argumenty, prečo Ján Sabol aj tak mal platiť za spomínaný let, stavajú na vode.
Zaujímavé je aj tvrdenie o tom, že Richard Sulík mal prevzať 5 miliónov (korún? eur?) v igelitke od Jozefa Špirka.
Po prvé, strana SaS má zo všetkých politických strán najtransparentnejšie financovanie, keď bez jediného pochybenia plní všetky zákonné náležitosti a podľa možností ide aj nad rámec zákona, aj s pravidlami proti možným záväzkom voči svojim sponzorom, keď strana SaS neprijíma automaticky dary od kohokoľvek, ale všetky ponuky sponzoringu musí transparentne schváliť Republiková rada strany.
A po druhé, tvrdenie pochádza od Mariána Kočnera, ktorý je na jednej strane v tomto istom dokumente odsudzovaný a už samotné stretnutie Richarda Sulíka s ním je kauzou, no na druhej strane v tomto istom dokumente je Marián Kočner aj dostatočne dôveryhodným zdrojom na to, aby stačil na obvinenie Richarda Sulíka. V súvislosti s aj týmto tvrdením na Mariána Kočnera Richard Sulík podal aj trestné oznámenie.
Ďalšie zdroje informácií:
https://domov.sme.sk/c/5498377/sulika-viezol-poorov-premier.html
https://aktualne.centrum.sk/sulik-ukazal-fakturu-za-let-do-salzburgu-na-veceru/slovensko/politika/
https://www.cas.sk/clanok/176343/sulikove-preslapy-preco-taji-vylet-sukromnym-tryskacom/
https://www.sas.sk/financovanie/293
Pokus o podvod: Liberálny dom
Poslanci dostávajú zo štátneho rozpočtu na prenájom kancelárií v regiónoch okolo 900 eur mesačne. Richard Sulík a ďalších 15 členov liberálneho výkvetu SaS sa rozhodlo, že bude na peniazoch z našich daní zarábať. Presne 3. augusta 2010 si 16 členovia SaS na čele s Richardom Sulíkom založili firmu Liberálny dom, s. r. o., s cieľom prenajímať nehnuteľnosti. Najväčší podiel vo firme má predseda Sulík. Strana oznámila, že táto spoločnosť kúpi dom na Priemyselnej ulici v Bratislave a bude v nej prenajímať kancelárie poslancom NR SR za SaS. Richard Sulík a jeho partia teda plánovali splatiť kúpu domu za štátne peniaze a potom z našich daní vytvárať aj zisk. Naozaj, veľmi liberálny prístup k podnikaniu a tvorbe zisku. Sulíkov plán nevyšiel len preto, lebo do celého procesu vstúpila premiéra Iveta Radičová, ktorá autoritatívne vyhlásila: „Ide o úplný nonsens, aby zákonodarcovia používali peniaze daňových poplatníkov na financovanie kancelárií v dome, ktorý im patrí.“ Sulík napokon síce ustúpil, poslanci si uňho kancelárie neprenajali. SaS dom za 1,25 milióna eur napokon aj tak kúpila, pričom na zaplatenie časti ceny použila aj príspevok zo štátneho rozpočtu za voľby. Tieto peniaze, na ktoré sa Sulíkovi zložili občania svojimi daňami, mali byť použité na činnosť strany, nie na nákup nehnuteľnosti, ktorej majiteľom je súkromný firma 16 členov SaS.
Poslanci za stranu SaS si kancelárie plánovali prenajať za trhové ceny, čo nie je vždy pravidlom. Mnohí poslanci totiž systém zneužívajú a za predražené ceny si prenajímajú priestory u svojich známych. Podobne ako v prípade Liberálneho domu, aj strana Smer navyše dlhodobo prenajíma svojim poslancom kancelárie v sídle strany. Rozdiel je len formálny – sídlo strany Smer vlastní samotná strana, zatiaľ čo sídlo strany SaS mali vlastniť členovia strany ako fyzické osoby. ¨
Napriek tomu, že nemalo dôjsť ani k zneužitiu zákona a ani k zneužitiu peňazí daňových poplatníkov, však nakoniec strana SaS od tohto kroku po kritike médií a verejnosti odstúpila.
Ďalšie zdroje informácií:
https://www.aktuality.sk/clanok/169870/sas-ide-podnikat-s-prenajmom-poslaneckych-kancelarii/
https://domov.sme.sk/c/5499877/sas-este-sidlo-strany-zvazi.html
https://www.sas.sk/novy-zaciatok-pre-liberalny-dom/193
Jozef Mihál uprednostnil milenku pred rodinou
Jozef Mihál opustil manželku a tri deti, lebo si na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny našiel milenku. Priviedol ju do druhého stavu a za odmenu ju povýšil na riaditeľku odboru. Takto si liberáli Richarda Sulíka predstavujú kariérny rast v štátnej správe.
Sanela Poturáková nastúpila na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2009, keď na ňom kraľovala Viera Tomanová zo Smeru. V roku 2010, keď nastúpila vláda Ivety Radičovej, pani Tomanovú na ministerstve vystriedal popredný člen SaS, Sulíkov odborný poradca pre veci daňovej optimalizácie, Jozef Mihál.
Príchod na ministerstvo znamenal zásadnú zmenu v jeho živote. Mihál sa zamiloval do 30-ročnej Sanely, ona jeho city opätovala. Rozvinul sa medzi nimi búrlivý ľúbostný vzťah, plodom ktorého bol nový život pod srdcom mladej úradníčky ministerstva práce, sociálnych vecí. A rodiny.
Mihálova rodina sa v dôsledku týchto udalostí rozpadla. Opustil manželku a tri deti. Rodinu v kampani 2010 používal ako predvolebný transparent. Voľby roku 2012 už trávil po boku Sanely Poturákovej. Tá mu v septembri 2012 povila synčeka.
Pán Mihál sa pred vstupom do politiky živil tým, že radil podnikateľom a fyzickým osobám, ako sa vyhnúť plateniu daní. Ako politik zase volal po platobnej disciplíne v oblasti daní a spolu s predsedom SaS Richardom Sulíkom hlásal novú politickú kultúru. Akiste tým mal na mysli skoncovanie s protekciami pri kariérnom postupe v štátnej správe. V tej mala podľa SaS dominovať odbornosť a kompetentnosť.
Ktovie, akú mimoriadnu odbornosť mala Mihálova milenka a neskôr matka jeho dieťaťa, keď z radovej úradníčky Sanely Poturákovej urobil 1. mája 2011 riaditeľku odboru zahraničných vzťahov a protokolu. V auguste toho istého roku dokonca rozhodol o tom, že odbor jeho milenky bude v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. Samozrejme, menovaniu Poturákovej nepredchádzalo žiadne výberové konanie.
Ak teda medzi previerky odpornej spôsobilosti nepočítame chvíle strávené pri plodení štvrtého potomka Jozefa Mihála.
Jozef Mihál v čase písania tohto dokumentu (marec 2018) už vyše roka nie je členom strany SaS. Preto nám neprináleží hodnotiť jeho “kauzu”, obzvlášť vzhľadom na to, že sa netýka politiky, ale jeho súkromného života.
ĎALŠIE KAUZY PÁNA SULÍKA
SULÍK VYDLÁŽDIL CESTU K MOCI FICOVI
Tomu, že za pád vlády môže strana SaS však odporujú fakty:
- Strana SaS dlhodobo a konzistentne vyhlasovala, že euroval nepodporí. Navyše, takýto krok by tiež bol v rozpore s programovým vyhlásením vlády (PVV)
- Samotný Iveta Radičová ešte deň pred hlasovaním Richardovi Sulíkovi písala SMS o tom, že hlasovanie o eurovale nespojí s hlasovaním o dôvere vláde
- Pád vlády nemusel automaticky znamenať nové voľby, mohla sa usporiadať nová vláda, napríklad na čele s premiérom Miklošom
- ak by aj zvyšným vládnym stranám tak veľmi záležalo na schválení eurovalu (čo ako je vyššie uvedené, by bolo v rozpore s PVV), existovali iné možnosti ako to dosiahnuť – napríklad vyjednaním ústupkov pri schvaľovaní návrhu na úrovni EÚ alebo schválením existujúceho návrhu eurovalu s podporou Smeru
Napriek tomu všetkému však SaS priznáva 2 chyby, z ktorých sa poučila: 1) Nedostatočné komunikovanie toho, že hlasovanie za navýšenie eurovalu je proti záujmom Slovenska a že otočili koaliční partneri a nie strana SaS 2) Počas predmetného hlasovania poslanci neodišli, ale zostali v rokovacej sále, takže si ich koaliční partneri mysleli, že na poslednú chvíľu za euroval (a zároveň dôveru vláde) zahlasujú.
Ďalšie zdroje informácií:
https://richardsulik.blog.sme.sk/c/277667/Kto-zvalil-vladu.html
https://richardsulik.blog.sme.sk/c/278718/Vedeli-co-robili.html
https://richardsulik.blog.sme.sk/c/326906/Iveta-Radicova-nehovori-pravdu.html
https://www.aktuality.sk/clanok/312741/sulik-exkluzivne-dokaz-ze-my-sme-vladu-nepovalili/
SULÍK SI CHODIL PO RADY K MAFIÁNOVI KOČNEROVI
Napriek tomu, že kauza bola veľmi intenzívne riešená v médiách, nevyskytol sa v nej ani náznak toho, že by Richard Sulík s Kočnerom dohadoval nejaké „obchody“, alebo že by iným spôsobom mal záujem zneužiť svoje právomoci.
Ďalšie zdroje informácií:
https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386415-co-bola-kauza-sasanka/
SULÍK PODPORUJE DROGOVÚ ZÁVISLOSŤ NAŠICH DETÍ
Prakticky nič z tejto kritiky nie je pravdivé. Strana SaS marihuanu nikdy nechcela legalizovať – chcela a chce ju len dekriminalizovať, čo znamená, že štát by netrestal drobných a občasných užívateľov. Marihuana ale v žiadnom prípade nemala byť legálne „voľne dostupná“, ako je to napríklad v Holandsku alebo v niektorých štátoch USA.
Ďalej, ako znova a znová potvrdzujú reálne prieskumy z praxe, v rozpore so strašením, tvrdá represia v oblasti drog je prinajlepšom neúčinná a často dokonca kontraproduktívna. Dekriminalizácia by teda spôsobila len to, že mladému človeku za jednu cigaretu s marihuanou nebude hroziť väzenie, zápis v registri trestov a tak aj poškodený život. Samotná dostupnosť marihuany by sa ale nezvýšila a jej predaj by bol aj naďalej postihovaný.
Ale je aj hrdina:
Vplyvný britský denník The Telegraph prirovnal zablokovanie rozšírenia eurovalu Slovenskom k boji Dávida s Goliášom. Podľa komentátorky Louisy Armitstead sa európski lídri neobávajú len rozdielu vo veľkosti, ale najmä toho, že na strane slovenského rebela je pravda. Noviny čitateľom vysvetľujú, že Richard Sulík nie je nacionalista, ale hrdina všetkých nespokojných Európanov. Ak tomu pripájajú časť Sulíkových argumentov, ktoré prezentoval v nedávnom on-line rozhovore pre nemecký denník Spiegel.
november 2011
Pozn: za toto hrdinstvo (ktoré neprinieslo nič) sme zaplatili veľkú cenu….
Táto kritika skrytá za pochvalou, resp. povzdychnutie, že za toto hrdinstvo sme zaplatili veľkú cenu, je len pokračovaním vyššie uvedenej kauzy, podľa ktorej Richard Sulík údajne vydláždil cestu Robertovi Ficovi. Dôvody, prečo tento prístup nie je korektný sú uvedené vyššie.
A na záver sľubované zoznamy:
Podľa možností kompletný zoznam káuz Richarda Sulíka a SaS: https://docs.google.com/spreadsheets/d/1AMuNlTH5ZCN0LOFLPYOFYltxXsKKiC1mRnZ3biKI410/edit#gid=0
Zoznam (v čase písania tohto dokumentu) 210 korupčných káuz za vlád Roberta Fica:
https://docs.google.com/spreadsheets/d/1RtckzSD37afZ_zGo2bqOhactb4_gnoxAidSZWxQOu7o/edit#gid=541637399
A ako bonus vybrané výroky a sľuby Roberta Fica, ohľadom ktorých sa zachoval presne opačne ako sľuboval:
https://docs.google.com/spreadsheets/d/1crzf10DStJyDdeKlxLuFig9Av4BahQFyAIPYy71SFok/edit#gid=0
